Téma lásky v slovenskej poézii

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: verca123
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.01.2023
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 971 slov
Počet zobrazení: 606
Tlačení: 48
Uložení: 51

Téma lásky v slovenskej poézii

Urobte stručný prehľad vybraných autorov a diel s témou lásky k žene v slovenskej poézii v období klasicizmu, romantizmu, realizmu, v medzivojnovom a povojnovom období. Porovnajte chápanie lásky a vyjadrenie citu, posúďte osobné a spoločenské podmienky, ktoré ovplyvnili tvorbu vybraných autorov.

  • Klasicizmus – Kollár: Slávy dcera
  • Romantizmus – Sládkovič: Marína
  • Realizmus – len okrajovo prozaicky Hviezdoslav: Hájnikova žena
  • Medzivojnové obdobie – Smrek: Balada čerešňových kvetov
    Lukáč: Paradoxon
  • Povojnové obdobie – Rúfus: Žene

JÁN KOLLÁR študoval v Kremnici, Banskej Bystrici a Jene (Nemecko). Pobyt v Nemecku mal zásadný vplyv na jeho následnú tvorbu:

  • uvedomil si nemecký šovinizmus predstavujúci ohrozenie Slovanov, pretože Lužickí Srbi asimilovali s Nemcami a Kollár sa obával, že asimilujú aj Slováci s Maďarmi
  • spoznal Herderovu filozofiu a priklonil sa k myšlienke všeslovanskej vzájomnosti
  • zaľúbil sa do Frideriky Schmidtovej (Mína)

Kollár nepísal ako typický klasicista, jeho diela neboli celé v časomiere. V otázke všeslovanskej vzájomnosti presadzoval biblickú češtinu, pretože zastával názor, že Slováci a Česi sú malé národy, ktoré si rozumejú a preto ich netreba rozdeľovať jazykom.

Slávy dcera je lyrickoepická skladba skladajúca sa z předspevu a piatich spevov. Motív lásky k žene a lásky k vlasti.

Mínu si zidealizoval ako spojenú krásu slovanských dievčat – Poľka, Ruska, Slovenka, Češka, Srbka. V sonete číslo 20 ospevuje ich krásu a dobré vlastnosti. V sonete číslo 45 si autor kladie klasicistickú otázku „Miluješli vlast svou více, čili Mínu?“ Kollár nebol typický klasicista – ak by bol, vybral by si vlasť – on rozdelil lásku vo svojom srdci pre Mínu a pre vlasť. „Mlčím, váhám – v tom do hrude ruku vnorím, srdce vyrvem z nej a rozlomím: „Berte,“ vravím. „Vlasti pol, pol tebe, Mína.“ Vrátil sa do rodnej vlasti, stále však myslel na Mínu v Nemecku. O cca 25 rokov sa vrátil a vzal si ju.

V sonete číslo 73 dominuje motív vlasti – autor reaguje na pomaďarčovanie a asimiláciu odmietavo, preferuje národno-oslobodzovací boj. Nabáda Slovákov, aby si sa pripojili k dubisku a spojili sa s ostatnými slovanskými národmi, pretože Slováci sú národ mnohohlavý, ale holubičí. Za vlastenca pokladá Kollár každého, kto žije v spojitosti so svojím národom v srdci, aj keď býva v inej krajine.

ANDREJ SLÁDKOVIČ, predstaviteľ romantizmu, ktorý inšpiráciu k napísaniu najkrajšej romantickej skladby čerpal z vlastnej skúsenosti. Pôsobil ako chudobný domáci učiteľ a zaľúbil sa do Márie Pišlovej z Banskej Štiavnice. Ona bola jeho Marínou, no rodičia ju vydali za bohatého pernikára Geržu.

Marínu vidí všade, kam sa pozrie a nemôže na ňu prestať myslieť. Štúr ho presviedčal, aby sa venoval vlasti, a nie ženám. Sládkovič však tvrdil, že tým, že spoznal lásku k žene, mohol prehĺbiť aj lásku k vlasti tak ako aj iné lásky. Žena ho v ničom neobmedzovala, bola len jeho inšpiráciou. Keď sa vydala, pre Sládkoviča umrela. Zjavovala sa mu ako víla a lákalo ho, aby za ňou skočil do Hrona. Nad vodou ho podržal Štúr a prehĺbil jeho lásku k vlasti, čo je logickým pokračovaním jeho lásky k žene. Záver skladby vyznieva ako spomienka na krásnu lásku.

JÁN SMREK – vlastným menom Ján Čietek – poeta natus (básnik rodený). Predstaviteľ medzivojnového obdobia (moderny). Citlivý subjektívny básnik, inšpiroval sa skôr zmyslovými vnemami, spomienkami než vážnou sociálnou skutočnosťou. Zaujímali ho svetlé stránky, nie smútok. Na začiatku tvorby bol symbolista, no v básni Dnes milujem svoj deň sa so symbolizmom rozlúčil a prešiel k vitalizmu – začal oslavovať život a tešiť sa z neho.

V básni Balada čerešňových kvetov básnik oslavuje ženu a jej ženskosť, ktorú vníma zmyslami. Spomína na čas, ktorý s ňou strávil. Objavuje sa tu motív jemnej erotiky, ktorou autor vykreslil city medzi ním a dotyčnou ženou. Báseň nie je baladou z autorovho ponímania, iba z ponímania tej dievčiny, ktorá sa domnievala, že ju oplodní. No on tento akt vnímal ako premenu dievčaťa na ženu a teší sa, že je na svete ďalšia krásna, dospelá žena.

EMIL BOLESLAV LUKÁČ – „ťažký symbolista“ – lásku vníma, no zle. Dokázal to v básnickej zbierky O láske neláskavej a v básni Paradoxon. Z lásky sa neteší, berie ju ako povinnosť a ak si dáma chce jeho lásku udržať, musí byť pripravená na pochybnosti, prekonávanie prekážok ....

MILAN RÚFUS v básni Žene vzdal hold svojej matke, no aj družke. Dozrela a ostala takou, akú ju poznal v mladosti. Nič by nemenil, veľmi si ju váži.

Kollár

Sládkovič

Smrek

Lukáč

Rúfus

Lásku k žene

Pokladá za dôležitú

Ďakuje jej za inšpiráciu

Teší sa z nej

Pochybuje o nej

Oslavuje ju

Lásku k vlasti

Uprednostňuje

Rozvíja cez lásku k žene

––

––

––

Vyjadrenie citu

Milenec, vlastenec

Sklamanie a útecha

radosť

Bolesť

Obdiv, pokora

Spoločenské podmienky

maďarizácia

Revolúcia 48/49

vojny

vojny

Skazená spoločnosť

Osobné podmienky

vlastenec

Podporovaný Štúrom

Radosť zo života

Večný trpiteľ

Morálne zásady

GRAMATICKÁ ČASŤ

Informačný slohový postup
▪ slúži na sprostredkovanie informácií, faktov, údajov
▪ odpovedá na otázky: čo? Kde? Kedy? Ako? Prečo sa stalo
▪ špecifické znaky: faktografickosť, dokumentárnosť
▪ žánre: slovník, encyklopédia, správa, oznámenie, úradný list, pozvánka...
▪ uplatnenie v administratívnom, publicistickom, hovorovom štýle

Správa
▪ maximálne stručný a výstižný text, ktorý objektívne, presne a stručne informuje o základných faktoch(kto? kde? kedy? kto? prečo?) nejakej udalosti, ktorá sa už stala

Oznámenie
▪ informuje o tom, čo sa stane

Plagát 
▪ má stručný a vhodne upravený text napísaný rozličným typom písma a doplnený vtipnou ilustráciou
▪ dôležité je upútať pozornosť okoloidúcich, obsahom býva oznámenie, pozvanie, propagácia.

Pozvánka
 
▪ je oznámenie o tom čo, kde , kedy, o koľkej sa uskutoční. 
▪ v závere je výzva k účasti, môže mať formu listu, bleskovky alebo plagátu.

Inzerát a reklama 
▪ obsahuje tiež oznámenie v pútavej grafickej úprave a vo výstižnej štylizácii

Úradný list 
▪ má ustálenú úpravu (formát A4), štylizácia je jasná a presná
▪ využíva sa v administratívnom štýle (žiadosť, životopis)
▪ formu úradného listu využívame aj pri objednávkach a reklamáciách.

Kritéria

Odborný štýl

Umelecký štýl

objektívny

subjektívny

Funkcia

vysvetliť

esteticky povedať

Všeobecné vlastnosti

Písomnosť, monologickosť, verejnosť, presnosť, odbornosť

Variabilnosť, expresívnosť, metaforickosť, náznakovosť


Typické jazykové prostriedky

zložitá vetná konštrukcia, nocionálne slová, enumerácia, abstraktné pojmy, termíny, internacionalizácia, jednovýznamové slová a pod.

lexika v celom rozsahu, zmeny v slovoslede, obrazné prostriedky, nespisovné prvky, zvukové figúry, rôzne syntaktické konštrukcie a pod.

Mimojazykové prostriedky

grafické členenie textu
interpunkcia, ilustrácie, grafy
schémy, tabuľky

grafické členenie textu
ilustrácie

Typické slohové postupy

Opisný, výkladový

Rozprávací, opisný,
výkladový, resp. úvahový


Útvary, žánre

výklad, štúdia, rozprava, recenzia, odborný opis, referát, seminárna práca

pieseň, hymna, elégia, sonet, óda, lyrická skladba, román, balada, poviedka, komédia, tragédia

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované témy zo slovenského jazyka a literatúry + gramatika



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.023 s.
Zavrieť reklamu