Sládkovič – Detvan, Hviezdoslav – Hajnikova žena

Sládkovič – Detvan, Hviezdoslav – Hajnikova žena

Pavol O. Hviezdoslav:

Hájnikova žena

Je to lyricko-epická skladba, v ktorej postavil do kontrastného obrazu svet kaštieľov (šľachty) a svet chalúp (ľudu). Kým A. Sládkovič v diele Detvan šľachtu idealizoval v postave kráľa Matiáša, Hviezdoslav stvárnil šľachtu kriticky, takú aká bola – nemorálna a parazitujúca (priživujúca sa na práci ľudu).

Na začiatku skladby je lyrická báseň Pozdrav, ktorou sa prihovára horám a lesom: „Pozdravujem vás lesy, hory. Z tej duše pozdravujem vás.“ Skladba sa končí básňou Zbohom.

Dej sa odohráva dynamicky ako v divadelnej hre, bez odbočení. Je popretkávaný spevmi drevorubačov a maliniarok, ktoré dotvárajú atmosféru prostredia. V skladbe autor vyjadril kontrast medzi mravnou úrovňou ľudu a zhýralosťou šľachty.

Na Orave pod Babou horou, v krásnej hornooravskej prírode prežíva pokojný šťastný manželský život horár Miško Čajka so svojou ženou Hankou. Sú to postavy z ľudu, postavy ideálne, majú dobré vlastnosti, ale aby neboli úplne romantické (biele) postavy Hviezdoslav ich zobrazil realisticky. Hanka je dobrá, verná, pracovitá ale aj parádnica. Miško je pracovitý, hrdý ale aj prchký (pobije sa s chlapmi). Ale zloba nájde dvere všade. Ich šťastím otrasie zhýralý šľachtický syn Artuš Villáni, ktorého Hanka pri obrane svojej ženskej cti zabije. Vtedy prichádza do horárne Miško a vinu zoberie na seba. Hanka sa pomätie a vráti sa k rodičom. Matka jej zomiera. V deň súdu prichádza Hanka do súdnej siene a prizná sa. Na príhovor starého Villániho, ktorému Miškov otec a aj Miško zachránili život, sú obaja oslobodení. Po roku sa Hviezdoslav prichádza pozrieť na mladých Čajkovcov. Hanka kolíše na rukách dieťa, vrátil sa jej zdravý rozum a sú opäť šťastný.

Autor zobrazuje krásu hornooravskej prírody, obdivuje ju, nadchýna sa jej krásou, dielo je aj úvahou o rozporoch medzi svetom kaštieľov, ktorý reprezentuje pýchu, nadutosť, bohatstvo, vzdor, krutovládu a svetom chalúp, kde vládne pokoj, mravná čistota, čestnosť, pracovitosť. Rozdiel autor zobrazuje aj na umiestnení. Chalúpka je v tesnom parutí, učupená, medzi kríkmi a kaštieľ je postavený na skale, nadutý, krutovládny, mamonársky. V poslednom verši autor naznačuje, že zloba nájde dvere všade.

Autor nás zavedie na Podvršie, kde býva starý hájnik Čajka so synom Michalom. Čajka má 80 rokov a zomiera. Mišo ide k pánovi Vilánimu pýtať miesto hájnika. Keď stretne pána, vystupuje krotko, bojazlivo, keď stretne seberovného (sluhu), vystupuje smelo. Pred pána predstupuje opatrne, po špičkách, pán je k nemu ostrý, okríkne ho, že je drzý (v Detvanovi predstupuje Martin pred kráľa smelo, dokonca mu dáva podmienku, kráľ je zidealizovaný). Starý Čajka kedysi zachránil pánovi život. Keď sa pán dozvie, že Mišo je Čajkov syn, prestane sa správať povýšenecky. Mišo prosí o miesto lesníka. Dotkne sa ho, keď pán pochybuje o jeho duchu a statočnosti. Mišo je čestný, nekradne a tak miesto hájnika dostane. Mišo si poopravoval chalupu a zašiel do dediny po Hanku. Hoci je z bohatšej rodiny, odváži si ju pýtať, lebo má službu. Na jar je svadba. Mladí prichádzajú na Podvršie, víta ich celý les. Prežívajú pekné časy, Hanka sa stará o domácnosť a Mišo je v službe. Čajkovci idú do kostola, ale Hanka má zlú predtuchu, lebo mala zlý sen. Do priepasti ju vliekla obluda, Mišo ju chcel zastreliť ale sa mu nedalo a tak sa začne s ňou biť a všetci padnú do priepasti. Predtucha sa začne napĺňať v kostole, keď sa na Hanku upierajú vlčie oči Artuša Vilániho, pánovho syna.

Autor dáva pomedzi spevy lyrické časti. Keď Hanka prala prišli za ňou dvaja jazdci, Artuš so sluhom. Artuš si pýta vodu a kvet. Všetko dostane, aby sa ho Hanka čo najskôr zbavila. Keď jazdci odišli, všimne si, že v krčahu sú dukáty, všetko zahodí a cíti sa dotknutá. Artuš prichádza znovu, ale Hanka zamkla pred Artušom hájovňu a on nahnevaný odišiel, lebo bol zvyknutý vyhrávať. Hanka Mišovi nič nepovedala. Artuš s úmyslom, že sa jej raz musí zmocniť, pripravil poľovačku. Dal ju na starosť Mišovi, aby ho zabavil a Hanka bola voľná, nestrážená. Mišo mal na poľovačke šťastie, zver mu išla na mušku, preto ho poľovníci pred Artušom ohovárali, že sú v tom čary a fígle, ktoré nechce prezradiť. Mišo sa chcel vrhnúť na jedného z poľovníkov ale Artuš mu strelil zaucho. Potom bola hostina ale Artuš z nej zmizol a išiel za Hankou do hájovne. Chcel sa jej zmocniť ale Hanka ho zarážcom (nožom) v sebaobrane zabila. Keď prišiel Mišo do hájovne a uvidel, čo sa stalo, zaprisahá Hanku, aby nič neprezradila a vinu vezme na seba. Pred poľovníkmi hovoril, čo urobil ale oni to nevedia pochopiť, a tak im odpovie „Pán pristúpil mi, kde ma bolí.“. Zaucho zniesol, to sa týkalo iba jeho, no nezniesol, keď mu niekto siahol na ženu. Sám sa udal súdu. Hanka odíde k rodičom, matka ju pochopí, ale otec sa hnevá, že si vzala vraha. Keď matka od žiaľu zomriera, otec obviňuje Hanku aj z jej smrti. Hanka nevládze niesť túto ťarchu a pomätie sa. Po roku je súdne prelíčenie s Mišom. Obvinili ho aj z krádeže Artušovho prsteňa. Do siene vtrhne šialená Hanka, a prizná sa k vražde. Súd Miša oslobodil, pretože to považovali za boží trest že sa Hanka zbláznila.

V druhej časti diela žije Mišo s Hankou, trápi ho jej stav, ale nedokáže jej pomôcť. Jednej noci nevydržal a utiekol z domu. Bola búrka, voda a skaly sa valili. Bola povodeň, ktorá strhla most. Keď sa zablyslo, Mišo videl oproti ísť koč, zachránil ich tým, že zastavil kone, zachránil život starému Vilánimu a jeho dcére. Za odmenu nechcel nič, iba odpustenie pre seba a ženu.

V poslednej kapitole vidíme život na Podvrší, vo dverách chalupy stojí Hanka s dieťaťom, z lesa pribehne Mišo, tešia sa zo syna Janka. Hanka po pôrode vyzdravela.

Andrej Braxatoris Sládkovič:

Detvan

Je to lyricko-poetická skladba. Témou je oslava ľudu, jeho síl, schopností. Básnik chce ukázať zdravý základ slovenského ľudu a verí vjeho budúcnosť. Básnik to vyjadril slovami: „Čo keď sa puk ten vo kvet rozvije, svety nám závidieť budú.“

Dielo má päť spevov: 1. Martin

1. Družina
2. Slatinský jarmok
3. Vohľady
4. Lapačka

Dej je zasadený do historického rámca, do čias kráľa Matiáša. Je to obdobie romantizmu. Autor si kráľa idealizuje, najmä jeho vzťah k ľudu. Kráľ tu vystupuje ako spravodlivý a dobrý panovník. Sú tam aj prvky realizmu. Hrdina je Martin Hudcovie, je to slovenský mládenec z Detvy spod Poľany, je vzor slovenskosti. Dielo sa začína básňou Vrstovníkom. Je to pozdrav - výzva junákov do slovenských dolín.

1. spev: Martin

Martin sa narodí pod Poľanou v prostredí divokej prírody vysokých hôr, storočných dubov, preto z neho vyrastá silný, smelý a zdravý mládenec. Ale dokáže byť aj milý, jemný, nežný, lebo okrem piesne storočných dubov počúva aj peknú pieseň matkinu. Narušil dievčenské hry, uvidel šumnú Elenu. Hneď v tomto speve zabil kráľovského sokola, lebo videl, ako sa vrhol na slabého zajaca. Nechce hodiť valašku do vrabca, hodí ju do sokola. Hovorí, že nech sa sokol vrhne na seberovného, nie na slabšieho. Básnik chce naznačiť myšlienku sociálnej spravodlivosti.

1. spev: Družina

Martin ide za svojou družinou a ukazuje im sokola. Sokol mal na nohe zlatú karičku, bol to sokol kráľa Matiáša. Martin sa rozhodol, že sa prizná kráľovi. V tomto speve básnik zobrazuje aj schopnosti slovenského ľudu., Každý z družiny v niečom vyniká. Jeden vie robiť gajdy, druhý strúha krásne nádoby, ďalší vie pekne pískať. Umenie slovenského ľudu autor prirovnáva ku gréckemu umeniu. Volá do svedomia slovenského ľudu, napomína svojich vrstovníkov, ktorí obdivujú cudziu kultúru a za svoju sa hanbia. Martin zbadal, že zbojníci chytili Elenu. Zabije zbojníka a oslobodí kraj od nebezpečného človeka.