Slovenská medzivojnová literatúra KOMPLET

Slovenská medzivojnová literatúra

1914 – 1918 – 1.sv. vojna

1939 – 1945 – 2. sv. vojna

1918 – rozpad R-U a vznik nástupníckych štátov. O vznik ČSR sa zaslúžili – 1 prezident Masaryk, Štefánik a 2 prezident Beneš. Títo získali západné mocnosti pre súhlas na vzniku ČSR. V USA bola podpísaná Pittsburská a Clevelendská dohoda o vzniku ČSR.

Po prvýkrát v dejinách SR sa stáva slovenčina štátnym jazykom.

1919 – založená Univerzita Komenského v BA, mala 3 fakulty – lekárska, právnická a filozofická

V tom istom roku je založené SND v BA – naša 1. profesionálna scéna

1924 – vzniká štátne národné divadlo v KE

1934 – ľudové divadlo v Nitre (dnes Divadlo Andreja Bagára)

1944 – komorné divadlo v Martine (dnes Divadlo SNP – lebo keď vypuklo povstanie sa vytvorilo v tomto divadle pojazdné frontové divadlo – členom je žijúci František Zvarík

Obnovujú sa Slovenské pohľady a Matica Slovenská (1. predseda po vojne Štefan Krčméry)

SR malo málo SŠ a VŠ inteligencie – prišli nám ju vychovávať českí vzdelanci, profesori, herci, vedci ( prof. Pražák, prof. Kostlivý, Oskar Nedbal)

Slovenská literatúra bola diferencovaná v medzivojnovom období – existovalo popri sebe niekoľko básnických škôl a literárnych skupín:

Poézia:

1. 1. prechodná generácia – Martin Rázus, Štefan Krčméry, Emil Boleslav Lukáč, to boli najmä symbolisti, ktorý boli národne orientovaný
2. Vitalizmus – Ján Smrek
3. 3. Katolícka moderna – Rudolf Dilong, Janko Silan, Goraz Zvonický, Andrej Žarnov
4. 4. ďalšiu skupinu tvorili básnici, ktorý boli inšpirovaný svetovou avantgardou napr.: nadrealisti – Štefan Žáry, Rudolf Fábry
5. 5. Davisti – ľavicovo orientovaný členovia hnutia DAV (časopis) (komunistický básnici) – okrem proletárskej poézie písali poéziu od vplyvom poetizmu a nadrealizmu

Próza:

1. naturizmus – Ladislav Nadáši Jége, Gejza Vánoš
2. expresionizmus – J. C. Hronský, Milo Urban
3. slovenský naturizmus – lyrizovaná próza – Dobroslav Chrobák, Ľudo Ondrejov, Margita Figuli, František Švantner
4. sociálny realizmus – Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ

Národne orientovaní básnici z prechodnej generácie

Štefan Krčméry

- vzdelaný a inteligentný básnik

- vyštudoval teológiu

- ako evanjelický kňaz pôsobil v BA

- po prevrate v 1918 bol tajomníkom Matice Slovenskej a redaktorom v Slovenských pohľadoch

- zomiera v psychiatrickej liečebni v Pezinku

- prikláňa sa k romantickému chápaniu literatúry (všetky moderné smery majú korene v romantizme) – čoho dôkazom je i básnická zbierka Piesne a balady – prihlásil sa ňou k ľudovej poézii

- typickou témou prechodnej generácie bola téma 1. sv. vojny, k nej sa vyjadril v zbierke Keď sa sloboda rodila - vyjadril tu nádej v mladé národné sily

- predstavitelia prechodnej generácie boli básnici-symbolisti – písali pod vplyvom symbolizmu. A tak aj Krčméry píše pod vplyvom Kraska - zbierka Herbárium

Väčšina básni v tejto zbierke vyjadruje jeho vnútornú rozpoltenosť. Svoje smútky stotožňuje s pustou prírodou, tmavou nocou, schátranými hradmi (ako v romantizme)

„ Moje piesne kvitli v tôni, preto majú toľko vôni, že bych zaplakal.“

- Krčméry bol významný literárny vedec a literárny historik (venoval sa i lit. kritike) napr.: dielo 150 rokov slovenskej literatúry

Martin Rázus

- aj on pokračuje v tradíciách slovenského symbolizmu

- národnej orientovaný predstaviteľ prechodnej generácie

- i on vyštudoval teológiu

- venoval sa i politike napr.: bol predsedom SNS, bol poslancom v parlamente ČSR

- i on reaguje na 1. sv. vojnu, ale postupuje netradične, píše o vojne ale využíva alegóriu

V zbierke To je vojna má báseň Návšteva – Ježiš Kristus po nekonečných prosbách veriacich sa vracia na Zem. Keď zbadal množstvo krížov a začul zvuk zvonov (kostoly) bol šťastný, že na Golgote nezomrel zbytočne, ale v tom zbadá stisk a začul vravu (symbol vojny a boja) snaží sa súperiacim ľuďom pripomenúť, že sú kresťania: „Ľudia. Kto chytá meč – zahynie mečom. Milovať máte tých, ktorý vám zlorečia.“ Zdvihli sa päste a bodáky a uvrhli Ježiša do temnice: „Toľko sklamania, takáto nehoda, veru sa za ten svet umrieť viac neoddá (neoplatí).“

Po vzniku 1. ČSR Martin Rázus, i keď uvítal vznik ČSR, spozoroval, že nie je rovnocenné postavenie medzi Čechmi a Slovákmi. Že Česi sa správajú k Slovákom paternalisticky (ako k ml. bratovi). Bol aj kritikom čechoslovakizmu, ideológia zo strany Čechov o 1. ČS národe s 1. ČS jazykom. Bol kritikom a za to utŕžil časté poznámky na jeho osobu, a pretože vedel, že jeho slová sa nestretli s kladnou odozvou, tak mal pocit zbytočného človeka, ktorý zle pracoval aj ako politik aj ako spisovateľ. 

K najlepším dielam patrí zbierka Stretnutie. Veľa miesta v nej venuje matke i nebohému otcovi a je čestným zúčtovaným s vlastným životom. „Ó, drahá mati verte mi, raz inak bude na zemi.“

Písal i historickú prózu, napr.: Krčmársky kráľ – historická novela. Príbeh zasadil do Brezna a jeho okolia, odsúdil tu alkoholizmus na Slovensku a najmä tých, ktorý na ňom bohatli – krčmárov.

Autobiografické diela – Maroško, Maroško študuje

Neosymbolizmus

Emil Boleslav Lukáč

- predstaviteľ neosymbolizmu

- rodák z Hodruše

- študoval v gymnázium BB

- teológiu a filológiu (jazyky) v BA

- patrí do skupiny moderných básnikov, ktorý sa otvorene hlásali k umeleckému programu „Otváranie okien do Európy“ – otvorené okná = žiadali aby sa obohatila naša kultúra všetkým pozitívnym a humánnym čo mala Európska kultúra

- študoval v Paríži

- vzdal sa pôsobenia v cirkvi

- učil slovenčinu na hudobnej a dramatickej akadémii v BA

- vydával viaceré časopisy – Mladé Slovensko

- prekladal z francúzštiny a maďarčiny

- blízka mu bola tvorba Ivana Kraska a Vladimíra Roya

Začína bás. zb. Spoveď – tá je poznačená smútkom a sebatrýzňou ako to vidno z veršov – „Ó, nie som taký zlý, jak vraví o mne každý, nám oko slzavé čo nad každou ranou daždí, mám dušu umučenú, za seba i za Vás navždy, navždy.“

Bás. zb. Dunaj a Séna - vznikla na základe jeho pobytu v Paríži. Porovnáva v nej domov a cudzinu. Dunaj symbol Slovenska a Séna symbol cudziny. Je tu báseň Taedium urbis – hnus z mesta. Mesto pre ňho znamená všetko zlé – mám (blúznenie), jed, rozkoš hriešnu, a domov, bralá symbolizujú miesto kde sa môže človek rozvíjať.

Novinkou oproti symbolizmu je erotické zameranie jeho ľúbostnej poézie. Aj táto je poznačená smútkom a sebectvom v láske (na jednej strane po nej túži, na druhej sa jej bojí aby mu nepriniesla sklamanie)

Zbierka O láske neláskavej – báseň – Vzlyk „Nesmiem byť šťastný lebo šťastím uplynie šťastie. Len s kyprej pôdy pochybností nám láska rastie.“

Ako jeden z prvých básnikov vytušil nebezpečenstvo, ktoré hrozilo zo strany fašizmu

- upozorňuje naň v zb. Moloch (obluda, ktorá požiera deti) – reaguje na september 1938 (Mníchovský diktát). Je tu báseň Velveder (zámok vo Viedni), kde bola podpísaná Viedenská arbitráž – časť južného Slovenska sme museli odovzdať Maďarsku)

- zb. Spev vlkov – rozbitie Československa v marci 1939

- v týchto zbierkach volá „späť, supy späť, tu národ žije nie ovčie mŕtvoly.“

V čase, keď básnici nemohli priamo pomenovávať obludnosti fašizmu využívali veľa symbolov z mytológie a literatúry – napr.: Moloch = krutosť (v staroveku boh vojny a ohňa), Rosinante = kôň (na ktorom Don Kichot išiel do sveta naprávať krivdu), bábel = chaos, zmätok, obludnosť fašizmus nazvali – škrek žiab ozýva sa v zatratenom zbore

Bol prekladateľom – z francúzštiny – Bódlera, Huga a z maďarčiny – Ady

Vitalizmus

Vitae – (vite) – život

Súvisí s učením francúzskeho filozofa Bergsona o životnom eláne. Vznikol ako reakcia na skončenie 1. sv. vojny, oslavuje mier, radosť zo života, mladosť, chuť žiť naplno a vnímať svet všetkými zmyslami. Presadzuje poéziu každého dňa, zachytáva moment, hlavne radostnú chvíľku v živote človeka, ktorú treba vychutnať. Predstaviteľ – Ján Smrek

Ján Smrek

vlastným menom – Ján Čietek

- rodák z Moravského Lieskového

- ako malý osirel – bol v sirotinci v Modre

- zúčastnil sa 1. sv. vojny

- po vojne vyštudoval učiteľský ústav v Modre

- začal študovať aj na bohosloveckej fakulte v BA

- 1930 – 1939 pôsobil v Prahe, tu založil edíciu mladých slovenských autorov – EMSA

- vydával tu aj kultúrny týždenník Elán

Začínal pod vplyvom symbolizmu v zbierke Odsúdený k večitej žízni – posledná báseň tejto zbierky dáva tušiť, že do našej literatúry vstupuje básnik životného elánu – báseň Dnes milujem svoj deň – „i svoje ráno, ono dnes mlčí no zajtra ma však zľúba a povie svoje áno.“

Smrek sa sám označoval ako básnik slnečný – k slnečným knihám (vitalistickým) patria zbierky:

Cválajúce dni

Iba oči

Božské uzly

Básnik a žena – bás. skladba

Spoločným menovateľom tých kladných životných hodnôt pre Smreka bola láska k žene, poézii a vínu.

Cválajúce dni

Nehovorí iba za seba, vyjadruje životný pocit mladej povojnovej generácie, ktorá chápala život ako dobrodružstvo – myslí si, že dobie svet.

„My mladí, jari šarvanci, ktorí sme život – svoju milú – objali prvom pri tanci sme celým dúškom živí, my sme tí jazdci diví.“

Je tu motív bujných žrebcov a jazdcov rútiacich sa vpred.

Básnik a žena

Pripomína básnickú poviedku. Básnická skladba má 5 častí:

1. časť – V zasneženom parku
2. časť – Pokračovanie jarné
3. časť – Letná noc na vode
4. časť – Padajú listy
5. časť – Po 10 rokoch

Je napísaná formou dialógu medzi neznámou ženou a básnikom

Ospevoval tu lásku ale aj prejavil pokoru pred týmto vznešeným citom a vzdal hold žene a poézii. „Celý svet miluje a vzýva ženu, lež básnik nadovšetko.“

Sú tu úvahy o živote, o láske.

Po týchto slnečných knihách píše zbierku Zrno – je to taký návrat k domovu (k Slovensku), štylizuje sa do postavy márnotratného syna, ktorý v sebe cíti potrebu domova. „Hrejeme ma matka zem na svojej hrudi, márnotratného svojho syna horúcim víta bozkom.“

On, ktorý miloval život, nemohlo byť ľahostajný k vojne, aj on píše verše s krvavou témou, zbierky: Hostina, Studňa – veľa básni v týchto zbierkach vznikli pod vplyvom hudobných podnetov a výtvarných diel. Smerovali k udalostiam vojny.

V básni Bacardi vyslovuje želanie „... nech tečú nápoje! Nech miesto hromobitia kanónov znie krotký cengot čiaš.“

Po 2. sv. vojne sa na dlho odmlčal, nechcel písať také budovateľské básne, zostavil výber prác, ktorý vyšiel pod názvom Moje najmilšie.

V 1989 vyšli 2 zväzky spomienok pod názvom Poézia moja láska

Bol aj prekladateľom z francúzštiny a maďarčiny.

Davisti – DAV

Ľavicovo orientovaný spisovatelia (komunistická strana), ktorí v 30-tych rokoch študovali v Prahe a vytvorili si vlastnú skupinu (1992), ktorú nazvali Voľné združenie študentov, socialistov zo Slovenska – Voľnozdruženiari.

V 1924 títo voľnozdruženiari vytvárajú na tú dobu moderné hnutie DAV. Názov vznikol podľa začiatočných písmen mien niektorých členov (Daniel Okáli, Andrej Siracky, Vladimír Clementis, Fraňo Kráľ, Peter Jilemnický, Laco Novomeský, výtvarník Ľudovít Fulla, grafik Koloman Sokol)

Prihlásili sa k ideológii marksizmu, písali politicky a sociálne angažovanú poéziu. Viaceré diela boli schematické, jednoduchou formou napísané, aby im rozumel aj nevzdelaný, manuálne pracujúci čitateľ. Tomuto sa ubránil Laco Novomeský, ktorého poézia bola inšpirovaná najmä poetizmom, ktorý považoval poéziu za niečo mimoriadne, sviatočné.

Z myšlienkovitého základu Davistov zobral záujem o sociálnu stránku života a delenie sveta na svet bohatých a chudobných. „... na svete boli silný a slabí“

Laco Novomeský

- narodil sa v Budapešti 1904

- po skončení vojny sa rodičia presťahovali do Senice

- absolvoval učiteľský ústav v Modre, krátku dobu i učil ale bol hlavne novinár

- 1954 bol nespravodlivo odsúdený z buržoázneho nacionalizmu (boli to politické procesy, ktorými sa komunistická strana chcela zbaviť svojich politických kritikov) dostal 10 rokov, sedel v Ilave

- v 1964 bol rehabilitovaný

- v 1976 zomiera

Nie je pravda, že písal len socialistickú poéziu, jeho dielo bolo pod vplyvom poetizmu, symbolizmu, nadrealizmu.

1 bás. kniha – Nedeľa – bol mu tu blízky útvar sociálnej balady aj pod vplyvom J Wolkera. V týchto básniach sa zastáva práva na šťastie aj pre obyčajných ľudí, básne – Fiasko, Slúžka

Pod vplyvom poetizmu je básnická zbierka Romboid – venoval ju J. Kráľovi. (Romboid – geometrický útvar s mnohými ostrými uhlami a symbolizuje pokrivený svet). Táto zb. je pohľadom dozadu za detstvom, kedy nevidel okolo seba ostré hrany a všetko bolo guľaté (kruh – rovnováha, šťastie) – tváre, slzy. Detstvo sa skončilo – „kruhy sa zlomili no štyroch uhloch, hľa obraz skrivený, Romboid – zlámané trosky detských hier“

Pod vplyvom symbolizmu vznikla zb. Svätý za dedinou – reaguje tu symbolisticky na vojnovú Európu v roku 1939 aj na Španielsku občiansku vojnu, kde sa bojovalo proti fašizmu, kedy človek v čase vojny je vystrčený zo sveta ľudí a odrazu stojí ako ten svätý za dedinou. Táto zb. má motto: Až sa zas budú básne čítať a v ľuďoch ľudí poznáš zas, až roztopí sa v mútnych vodách jesenný sneh i jarný mráz, jak úbohý bol poviem si, čas pušiek, dýk a náreku, v ktorom bol básnik nepotrebný a človek cudzí človeku.

Mútne vody – symbol fašizmu

Jesenný sneh – september 1938 (Mníchov)

Jarný mráz – marec 1939 (rozpad ČSR)

„Až sa budú básne čítať a v ľudoch ľudí poznáš zas, až roztopí sa v mútnych vodách jesenný snej i jarný mráz, jak úbohý bol povieme si čas pušiek, dýk a náreku, v ktorom bol básnik nepotrebný a človek cudzí človeku.“

V tejto zbierke vyslovuje vieru človeka v ľudskosť, ktorá napokon zvíťazí nad vojnou.

Zbierka Pašovanou ceruzkou obsahuje profašistické básne.

Je tu báseň Šperk – raz myslí náhrdelník a druhýkrát šperk – perly krvi nevinne zastreleného dievčaťa

Katolícka moderna

Nadväzuje na symbolizmus. Skupina vznikla okolo časopisu Vatra, príznačné pre autorov je príslušnosť ku katolíckym kňazom, mníchom alebo aktívne veriacim katolíkom. Iba Žarnov bol lekár (patológ). Predstavitelia: Janko Silan, Dilong, Pavol Ušák-Oliva. A. Žarnov.

Témy:

1. duchovná a filozofická téma – písali reflexívnu lyriku o Bohu, o láske, o zmysle života, o bolesti a smrti, básnici chápu báseň ako modlitbu, ako spôsob dialógu (rozhovoru) s Bohom alebo s Pannou Máriou. Im adresujú svoje prosby. (na Slovensku je mariánska téma silná)
2. národná téma – najčastejšie sú prosby za národ v čase vojny, hold (chvála) domovine alebo pocity vyhnancov z vlasti po roku 1948, viacerý predstavitelia katolíckej moderny museli emigrovať – keď sa komunisti chytili moci. Žarnov má báseň, kde prosí za národ v čase vojny – Vstaň, Pane z mŕtvych – je to sonet a pripomína modlitbu proti zabíjaniu.
3. sociálna téma – súvisí s katolicizmom (miluj blížneho svojho) a so svätofrantiškánskou témou – zastanú sa chudoby a túžia po vzájomnej láske medzi ľuďmi.

Andrej Žarnov

Vlastným menom – František Šubík

- bol lekár

- medzinárodne uznávaný patológ

- uverejňoval svoje práce v časopise Vatra a v Slovenských pohľadoch

1 zbierka Stráž na Morave – prihlásil sa ňou k Rázusovi. I v jeho veršoch tak ako u Rázusa cítiť rozčarovanie z prvých rokov 1ČSR , ktorá po sľubnom začiatku uviazla v centralizme Prahy

1 ČSR – 1918 – 1939

2 ČSR – 1945 – 1933

Obavy o osud Slovákov v čase 2. sv. vojny vyjadril v Zbierke – Štít – odkiaľ je modlitba – Vstaň, Pane z mŕtvych.

Príklad osobnej lyriky je zbierka – Mŕtvy – napísal je po smrti svojho 7-ročného syna Ivana, ktorému nevedel pomôcť ako lekár ani ako otec

Udalosť, ktorá zasiahla do jeho života – roku 1943 boli v Katynskom lese neďaleko Smolenska (Ruská rep.) nájdené masové hroby 4 000 poľských dôstojníkov, objavili ich Nemci, okolo hrobov sa strhol rozruch. Nemci tušili, že to urobili Rusi, Rusi obviňovali Nemcov. Bola zostavená medzinárodná komisia patológov, medzi nimi i Žarnov, a mali za úlohu zistiť kedy došlo k popravám. Všetci nezávisle potvrdili, že k popravám došlo v roku 1940 – teda to nemohli byť Nemci (tí prepadli Poľsko až v roku 1941) a boli to Rusi. V Bratislave mal prednášku – Pravda o Katynskom lese, ktorou ovplyvnil ďalší svoj osud. Rusi ho hľadali – emigroval do Nemecka, ale bol deportovaný späť na Slovensko a bol postavený pred súd.

Nadrealizmus

- takto sa nazývali na Slovensku surrealisti

- jeden z avadgarných (moderných) smeroch, vznikol vo francúzsku v prvých 10 ročiach 20 storočia. Z francúzskeho slova sur – nad, real – skutočný

- jeho hlavnou osobnosťou André Bretón

- bol aj vo výtvarnom umení – Salvador Dali

- tento smer chcel oživiť základné zdroje predstavivosti. Chcel využiť hravosť uvoľnenej ľudskej psychiky (spánok, pod vplyvom omamných látok)

- preto prijali učenie lekára psychoanalytika Sigmunda Freuda, ktorý vyzdvihoval úlohu neuvedomeného mechanizmu ľudskej psychiky. Tvrdil, že osobnosť človeka sa skladá z pudovej zložky (it), z vedomej zložky (ego čiže ja), a super ego (nad ja)

- títo umelci zachytávali na papier čo im to podvedomie našepkávalo

- automatizované písanie – často aj omamnou látkou tlmili svoje vedomie, aby uvolnili svoje túžby, zážitky

- i keď nepopierali úplne realitu, odrážali ju v takom uhle, že sa javila deformovaná, kŕčovitá – hovorili o kŕčovitej kráse – preto kŕčovitá krása, lebo tento smer vznikol v dobe keď sa Európa fašizovala a človek mal apokalyptické tušenie (záhuba, zánik), mal strach z budúcnosti – čo bude

Témy, ktoré stvárňovali

- mnohotematičnosť – katastrofa, tma, motív smrti, samoty a opustenosti

- používali voľný verš – chýba rým, bez interpunkcie. Každý čitateľ mohol pochopiť verš po svojom. Niekedy básnici tvoria báseň ako koláž (akoby rozstrihali báseň na slová a chaoticky ich priradili k sebe)

- najcennejším znakom je lyrizmus – napr.: namiesto obzor bol sfarbený na červeno nadrealisti povedia – vzduch bol nádhernou ružou farby červenej rybičky.

- častá metafora – genitívna metafora – nezhodný prívlastok – more šťastia, slnce ohňostroja.

- slovenský nadrealisti vstupujú do našej literatúry v 30-tych rokoch

- prihlásili sa manifestom (umelecký program) – Áno a nie, Sen a realita

- predstavitelia – Rudolf Fábry, Štefan Žáry, Július Lenko, Paľo Bunčák,

- pridali sa aj maliari – Ján Mudroch, Vincent Hložník

Rudolf Fábry

- bás. zb. – Uťaté ruky

– Vodné hodiny, hodiny piesočné

- využíva tu veľa asociácii (kohút – raz ho nazýva spevákom na pahrebe, kohút pušky, kohút detí)

– Ja je niekto iný

- je tu motív zániku, skazy, katastrofy, odmietanie hrôz vojny – báseň Prvé a druhé stretnutie s Feneom (vybájená postava raz v úlohe diabla, raz v úlohe bás. dvojníka). 

- názov zbierky naznačuje, že išlo o dobu keď súdne uvažujúci človek musel dospieť k schyzofrenií (rozpoltenie osobnosti)