Nadrealizmus v slovenskej literatúre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec maximus
Typ práce: Poznámky
Dátum: 04.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 735 slov
Počet zobrazení: 14 744
Tlačení: 783
Uložení: 707
- v 20. rokoch jeden z hlavných smerov v poézií, tvorba má pokrokový charakter, vyjadrovala sa proti vojne, obhajovala právo človeka na slobodný život
- po roku 48 sa nadrealizmus nemohol rozvíjať, básnici sa museli buď odmlčať alebo prispôsobiť (väčšina sa prispôsobila)
- nadrealisti využívali voľný verš, básne nečlenili na strofy, obľubovali najmä dlhšie pásmové útvary, nepoužívali interpunkciu, pre ich básne sú typické opakované figúry (opakovanie tých istých slov či rovnakých vetných konštrukcií)
- dôležité miesto mali: asociácia, fantázia, sny, podvedomie
- veľký vplyv mal rakúsky psychoanalytik Freud, snažili sa uvoľniť tvorivé sily ukrytého v podvedomí a využívať hravosť ľudskej psychiky
- uplatnili tzv. psychický automatizmus (automatizované písanie – písanie bez rozmýšľania, napísať to, čo človeka práve napadne a nekontrolovať tvorbu logikou)
- vyjadrovali sa najmä metaforami, obľúbené boli zvláštne až šokujúce metafory, vytvárali ich spojením dvoch zdanlivo nesúvisiacich vecí
- využívali i genetívne metafory (breh noci, čierny kašeľ komína)

Rudolf Fábry
- jeden zo zakladateľov slov. nadrealizmu
- 1. básnická zbierka – Uťaté ruky – prvá nadrealistická poézia v slovenskej literatúre, má experimentálny charakter, autor v nej odmieta literárne tradície a celú klasickú poéziu, zbierka vzbudila veľkú pozornosť a časť kritiky ju označila ako veľkú provokáciu
- v jednej časti zbierky dal podtitul Za cenu umenia vzdávame sa umenia
- princípy nadrealizmu vyjadril aj v druhej zbierke Vodné hodiny, hodiny piesočné
- nadrealistické obdobie sa ukončilo skladbou Ja je niekto iný – napísaná počas vojny a je reakciou na vojnové hrôzy, autor ju rozdelil na 2 časti:
a) Prvé stretnutie s Féneom
b) Druhé stretnutie s Féneom
- v skladbe nachádzame vykreslenie tragických vízií, obraz zániku kontinentov a masovej smrti, svetom hrôzy a skazy ho sprevádza imaginárna bytosť Féneo (časť básnikovho ja) a v závere skladby vyjadruje svoju vieru v lepšiu budúcnosť

Vladimír Reisel
- popredný predstaviteľ nadrealizmu, debutoval so zbierkou Vidím všetky dni a noci
- nadrealistické motívy uplatnil i v zbierke Neskutočné mesto, v ktorej dosiahol vrchol nadrealizmu – je to romantická poema, hlavnou myšlienkou je žena a láska, spomienky na Prahu, často sa opakujú motívy smútku, noci a nesúhlasu s vojnou
- posledná zbierka: Zrkadlo za zrkadlom
Štefan Žáry

- k nadrealizmu sa pripojil básnickou zbierkou Zvieratník (jedna z najlepších nadrealistických diel slovenskej literatúry), podobne ako u ostatných nadrealistov cítiť v zbierke ozveny vojny, motívy smrti a zániku
- princípy nadrealizmu uplatnil i v ďalších zbierkach počas vojny – Stigmatizovaný vek a Pečať plná amfor
- okrem nadrealistických prvkov využíva aj tradičné postupy, vyjadruje sa jednoduchšie (i jeho metafory a symboly sú jednoduchšie)
- ďalšie Žáryho zbierky: Dobrý deň, pán Dillon, Pavúk pútnik a Zasľúbená zem

Katolícka moderna
- generácia spisovateľov, ktorá vstúpila do slovenskej literatúry v 30. rokoch 20. storočia, nábožensky založený autori, ich hlavnými témami boli náboženstvo, viera v Boha, kresťanské ideály a národ (mno, klérofašisti)
- využívali prvky surrealizmu a symbolizmu
- predstavitelia: Dilong, Hlbina, Silan, Strmeň, Zvonický

Rudolf Dilong
- vedúci katolíckej moderny, františkársky mních, roku 1933 zostavil Antológiu mladej slovenskej poézie, považovanú za 1. programové vystúpenie katolíckej moderny
- po vojne emigroval, žil v Ríme, Argentíne a v USA, kde i zomrel, jeho lit. tvorba je rozsiahla, pred emigráciou vydal 30 knh, od roku 1945 až do smrti ďalších 70, písal poéziu, prózu a drámu (chlapec sa evidentne nudil)
- prvotiny boli zbierky: Slávne na holiach, Budúci ľudia a Dýchajte lazy
- prevládajú najmä náboženské prvky, oslava života a krásy, využíva tradičnú piesňovú lyriku
- v ďalších zbierkach uplatnil metódy poetizmu a surrealizmu, využil voľný verš a kládol dôraz na hudobnosť verša (Helena nosí ľaliu, Mladý svadobník)
- zbierka Ja, svätý František – náboženská tematika
- rozvoj jeho tvorby nadišiel počas 1. SR (no, klérofašista) – zbierky majú rôzne tematiky (Gardisti, na Stráž! – oslava vlády)
- spomienky na detstvo a rodnú Oravu

Pavol Hlbina

- katolícky kňaz, debutoval zbierkou Kruh – odozvy symbolizmu, téma náboženstvo
- druhá zbierka – Cesta do raja – okrem náboženskej tematiky sú tu i motívy lásky, no v centre ostáva „Boh“
- neskôr prevládajú náboženské, ale aj národné motívy – Nad Hlinkovou truhlou – patetický oslavný charakter

Janko Silan
- katolícky kňaz a básnik, žil ticho a v ústraní, jeho básne majú jednoduchý a piesňový charakter, vyjadrenie jeho svetonázoru a hlbokej viery v kresťanské ideály
- v zbierkach Piesne zo Ždiaru, Piesne z Zvažca sa vrátil ku krásam prírody

Karol Strmeň
- najmladší predstaviteľ katolíckej moderny, venoval sa básnickej a prekladovej činnosti, hlásil sa k idey samostatnej SR (klérofašista :-D), emigroval do USA, kde vydal 2 básnické zbierky: Výžinok života a Testament – odraz jeho náboženského a politického presvedčenia, postoj k Bohu a národu

Mikuláš Šprinc
- katolícky farár, po vojne emigroval do Talianska a neskôr do USA, kde založil slovenský exilový časopis Most (nuž, moc toho nespravil)
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 3.7)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.012