Pojmy z literatúry pre maturantov

Pojmy z literatúry pre maturantov

Divadelná hra – je dramatické literárne dielo, ktoré je vhodné na divadelné predvádzanie

• divadelná hra sa realizuje na špeciálne upravenom priestore –
• neoficiálne uvedenie divadelnej hry pre novinárov a pozvaných hostí – predpremiéra
• prvé uvedenie divadelnej hry – premiéra

– druhé uvedenie divadelnej hry – repríza

• posledné uvedenie divadelnej hry – derniéra
• vonkajšia výstavba divadelnej hry (drámy): dejstvá, tie sa skladajú z menších častí – výstupov. Vo výstupoch sa mení počet postáv na javisku. Divadelná hra má zvyčajne tri dejstvá / tragédia päť/.

Ak dramatické dielo tvorí len jedno dejstvo, je to jednoaktovka.

– vnútorná výstavba divadelnej hry – tragédie: expozícia, kolízia, kríza, peripetia, katastrofa

Herci – stvárňujú postavy hry

Režisér – tvorca koncepcie a spôsobu stvárnenia divadelnej hry

Dramaturgia – umelecká činnosť zameraná na prípravu repertoáru a jeho častí Inscenácia – premena literárneho diela na divadelnú alebo televíznu hru Epika – najrozšírenejší literárny druh

• prevláda v nej rozprávanie
• zakladá sa na deji, rozprávaní príbehu, udalostí, typická je časová následnosť a postupnosť
• autora v nej zastupuje rozprávač
• epika môže byť: veršovaná (napr. balada, ..)

neveršovaná ( napr. román, novela, poviedka)

• podľa rozsahu sa členia epické žánre na: veľké (epos, román)

stredné ( balada, legenda, novela) malé ( poviedka, črta, bájka)

Spoločenská lyrika – je to lyrika, v ktorej básnik uvažuje o spoločnosti (nie iba o jednej osobe)

Ľúbostná lyrika – o láske ( Slávy dcéra: láska k milej, k vlasti, Slovanstvu, Marína: láska k Maríne )

Reflexívna lyrika – úvahová lyrika, patria sem básne, v ktorých básnici uvažujú, zamýšľajú sa nad problémami v osobnom citovom živote

Duchovná (náboženská) lyrika – pridržiava sa náboženskej tematiky

Prírodná lyrika – vyjadruje city, nálady, vzťah k prírode

Lyrika – vyjadruje subjektívne autorove pocity, myšlienky, nálady

žánre lyriky: óda, elégia, žalm, epigram, sonet, pieseň, kaligram ....

Dráma – je jedným zo základných druhov umeleckej literatúry popri lyrike a epike. Základným znakom drámy je neprítomnosť rozprávača. Dramatické žánre sú určené na scénickú realizáciu.

Základ drámy tvoria dialógy a monológy. Bývajú veršované i neveršované. žánre drámy: komédia, tragédia, činohra

Novela – je epický žáner stredného rozsahu, ktorý tvorí medzistupeň medzi malou ( bájka) a veľkou epikou (román)

• má presne vymedzenú kompozíciu bez väčších odklonov od ústrednej od ústrednej dejovej línie (tým sa líši od poviedky)
• vystupuje v nej málo postáv (4-5)
• vyrozpráva vždy iba jednu udalosť
• dej odráža každodenný život bez nárokov na výnimočnosť
• postavami nie sú nadpriemerní ľudia, musia však byť zaujímaví

Román – žáner veľkej epiky, vyznačuje sa veľkou pestrosťou

• zobrazuje široký okruh života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí
• má veľký rozsah

• základným princípom je dej, postavy (rozprávač) a priestor, kde sa dej odohráva

Sonet (znelka) – je štrnásť veršový strofický básnický útvar ( vznikol v Taliansku začiatkom 13. st.)

• štrnásť veršov sonetu sa obvykle člení na štyri strofy
• prvé dve sú štvorveršové a druhé dve trojveršové
• najvýznamnejší skladatelia sonetu: J. Kollár ( Slávy dcéra), P. O. Hviezdoslav ( Krvavé sonety, Sonety)

Komédia ( veselohra) – základný dramatický žáner, ktorého podstatou je komickosť s cieľom vyvolať smiech

– už základný konflikt je komický, lebo hrdina, si buď určí nezmyslený cieľ, alebo si zvolí neprimerané prostriedky na jeho dosiahnutie

Epos – z gréc. epos – slovo, reč

• pred románom najväčší žáner epiky
• prvé eposy sa opierali o báje starovekých národov a boli to tzv. hrdinské a bohatierske eposy
• má záväznú kompozíciu: propozícia – krátke naznačenie deja,

invokácia – vzývanie múz alebo bohov, enumerácia – predstavovanie bojovníkov, opis boja,

zásah bohov do deja,

ovplyvnenie udalostí zázračnými prvkami, opis vedľajších udalostí,

peronácia – záver, zakončenie príbehu.

• postavami sú nadprirodzené bytosti, niekedy bohovia alebo polobohovia
• hlavnou postavou je osoba s výnimočnými vlastnosťami a schopnosťami, ktorá s pomocou bohov koná zázračné činy
• prelínajú sa v ňom prvky reality a fantastiky, pozemského a nadpozemského života

Sociálny román (spoločenský)– týka sa ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených

Psychologický román – hlavnou témou je vnútorný stav hlavných postáv. Tie sú zvyčajne veľmi zložité, ale čitateľ sa z príbehu postupne dozvedá príčiny ich myšlienok i správanie a na konci je zvyčajne odhalenie alebo oslobodenie od nejakej duševnej trýzne

Tragédia – z gréc. tragóidiá – capí spev, najstarší dramatický žáner, ktorého hlavným znakom je boj

jednotlivca, prípadne skupiny s nepriateľskými silami

• hlavný hrdina v tomto boji musí zahynúť, hoci je obdarený výnimočnými vlastnosťami
• ústrednou postavou je vždy nadpriemerný človek

Automatický text – citové vzruchy, pocity, zážitky bez logickej stavby diktované podvedomím obrazy z podvedomia bez kontroly rozumom, sny voľná a veľká obrazotvornosť, fantázijnosť, metafora, krásu vidia v prekvapivosti nepoužívajú interpunkciu

• autor nevie čo bude písať, ale prvý verš mu automaticky vyvoláva ďalší a ďalší a nakoniec je prekvapený, čo napísal

Absurdná dráma – sa niekedy nazýva aj antidráma, pretože porušuje klasickú kompozíciu drámy

• chýba v nej súvislý dej, zápletka, rozuzlenie a záver
• nie je rozdelená na dejstvá
• vystupuje v nej málo postáv, ktoré medzi sebou komunikujú veľmi málo alebo vôbec

Detektívny román – založený na napínavom príbehu

• jeho podstatou je vyriešenie zločinu, najčastejšie vraždy a zistenie totožnosti páchateľa
• detektívne romány = kriminálne romány

Populárna pieseň – je všeobecne známa a obľúbená pieseň

• vyjadruje pocity generácie určitej doby
• autormi sú textári a hudobní skladatelia

Balada – epický útvar ľudovej slovesnosti

• vyznačuje sa jednoduchým dejom
• dej je smutný, pochmúrny a zväčša sa končí tragicky
• hrdina balady obvykle zahynie alebo podstúpi iný krutý trest (tragika)
• gradácia, stupňovanie napätia
• vystupujú nadprirodzené bytosti

Báj – je žáner, ktorý sa všeobecne pokladá za najstaršiu podobu ľudovej slovesnosti

• najčastejšou témou bájí je život bohov, vznik sveta, pôvod človeka, zvierat alebo rastlín
• najznámejšie sú grécke báje, napr. báj o Daidalovi a Ikarovi

Alegória (podobenstvo) – inotaj, druh nepriameho pomenovania, ktoré sa nemôže alebo nesmie vyjadriť priamo

nepriamo, utajene vyjadruje určitú myšlienku

– napr. zvieratá v bájke predstavujú ľudí

Poviedka – epický žáner malého alebo stredného rozsahu

• spracúva iba jednu udalosť a má len jednu zápletku
• vystupuje v nej malý počet postáv
• vyznačuje sa pokojnejším opisom deja
• má vyhranené postavy, ich charaktery sa v priebehu deja nemenia

Činohra – vznikla miešaním prvkov tragédie a komédie

• má viac čŕt tragédie ako komédie, lebo je vcelku vážna, avšak jej zakončenie nie je tragické
• zobrazujú sa vážne a aktuálne spoločenské problémy
• hrdinami činohry sa stávajú ľudia bežného života

Anafora – je slovná figúra, opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov alebo viet, opak epifory

Básnické prirovnanie – porovnáva dve veci pomocou spoločnej vlastnosti a vyzdvihuje tak porovnávanú vlastnosť

– porovnávacie spojky ako, sťa, jak, ani

– napr. (človek) mocný ani dub

Metafora – prenesenie vlastnosti na základe vonkajšej podobnosti (more klasov)

Metonymia – prenesenie významu na základe vnútornej súvislosti (čítať Hviezdoslava, ležať na šestke-izbe, Slovensko vyhralo-hokejisti

Symbol – vzniká na základe zaužívaného (ustáleného) označenia

– abstraktný pojem sa nahrádza pojmom konkrétnym, napr. nešťastie =čierna mačka, láska= srdce

Epiteton – (básnický prívlastok) – pripisuje predmetu zvláštnu vlastnosť, má citové zafarbenie

– napr. so srdcom obrodeným

Antitéza – je štylistická figúra, prirovnanie rozvinuté protikladom (kontrastom), prirovnanie na základe popretia. Má 3 zložky: – obraz, konštatovanie

• popretie obrazu, konštatovania
• nový obraz, nová skutočnosť
• nepoužíva prirovnávacie spojky, napr. Už som doma nebol len štyri nedele, narástlo mi žitko zelené na dvore. Nebolo to žitko, lež bola pšenička, nepúšťaj, Anička, zvečera Janíčka. (ľudová pieseň)

Humor – je jedna z foriem komična, ktorých doménou je úsmevné a chápajúce hodnotenie smiešnej situácie alebo objektu

Hyperbola (zveličenie) – je slovné spojenie, vyznačujúce sa expresívnym (zveličovacím) významom

• expresívne sa zvýrazní určitá vec, jav alebo vlastnosť
• Nevidel som ťa sto rokov. Cítil, ako jej v žilách pulzuje krv....

Asociácia – združovanie predstáv

Irónia – druh nepriameho pomenovania, v ktorom kladné hodnotenie má negatívny, pejoratívny (zhoršujúci, hanlivý) význam, napr. Na konopách rozvalený....

Satira – ostrý, uštipačný výsmech

Zvukomaľba – ( onomatopoja ) je využívanie slov, ktoré napodobňujú zvuky ( prírodné i pracovné ) vyskytujúce sa v texte, napr. duní Dunaj a vlna za vlnou sa valí, kres spráskal pušiek

Rytmus – pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík vo verši

Rytmicky neviazaná reč – text nie je ohraničený vnútorným pravidlom, napr. počet slabík; preto prózu nazývame aj rytmicky neviazaná reč

Rým – zvuková zhoda slabík na konci veršov

typy:1. združený – aabb

1. striedavý – abab
2. obkročný – abba
3. prerývaný – abcb
4. postupný – abcabc

Voľný verš – nemá pevnú stavbu verša

znaky:1. nedodržiava pravidelný rým a rytmus

1. rôzna dĺžka veršov
2. rôzne umiestnenie veršov
3. rôzne typy písma

– jeho opakom je viazaný verš

Rytmicky viazaná reč – má určité pravidlá, v ktorých dôležitú úlohu zohráva rytmus a intonácia

–v literatúre vníma človek rytmické opakovanie ako estetický jav, na ňom je postavená báseň

– základnou rytmickou jednotkou básne je verš, verš je jeden riadok básne

Príbeh – vzniká zreťazením udalostí ( Udalosť je prechod z jedného významového poľa do iného.)

Vonkajšia kompozícia básne – strofy a spevy Vonkajšia kompozícia prózy – kapitoly a diely Vonkajšia kompozícia drámy – výstupy a dejstvá

Vševediaci (autorský) rozprávač – je iba pozorovateľom života; s nikým sa nestotožňuje, ale suverénne

charakterizuje činy postáv; niekedy aj priamo hodnotí príbeh; rozpráva v 3. osobe

Literárna postava – osoba, ktorá vystupuje v texte

1. hlavná postava – okolo nej sa sústreďuje dej, rozprávanie
2. vedľajšie postavy – ostatné

Priamy (subjektívny) rozprávač – vo funkcii rozprávača je hlavná postava

• zvyčajne – hlavná postava, opisuje svoje vnútorné stavy a pocity

– ostatné postavy charakterizuje navonok

• rozprávanie prebieha v 1. osobe sing. minulého alebo prítomného času („ich/ja“ forma)

Pásmo rozprávača – text rozpráva rozprávač, on je nositeľom rozprávania

1. ja- rozprávanie (priame rozprávanie) – autor sa stotožňuje s niektorou postavou, je prítomný v príbehu (1. osoba)
2. je- rozprávanie (autorské rozprávanie) – rozprávanie v 3. osobe

Pásmo postáv – priama reč postáv

1. monológ – prehovor jednej postavy
2. dialóg – rozhovor viacerých postáv – tvoria ho repliky (prehovory) postáv

Replika je odpoveď na predchádzajúcu odpoveď (prehovor, výpoveď) partnera v dialógu, rozprávaní, rozhovore

Monológ – prehovor jednej postavy

Dialóg – rozhovor viacerých postáv – tvoria ho repliky (prehovory) postáv

Vnútorný monológ – za vnútorný monológ pokladáme iba myslený, ale nahlas nevyslovený prehovor postavy

– vnútorný monológ charakterizuje spontánny tok myšlienok, ktorý umožňuje čitateľovi pochopiť vnútorné pohnútky postavy pred nejakým činom alebo po ňom

Charakterový typ postavy – autor zobrazí skutočné vlastnosti ľudí, odpozoruje ich z okolia, čiže zvýrazní 1 typickú vlastnosť často aj negatívnu. (Moliér – Lakomec,..)

Sociálny typ postavy – predstavuje nejakú soc. Vrstvu

Pointa – je výrazné až prekvapivé vyvrcholenie textu, ktoré sa dosahuje náhlym a neočakávaným zvratom.

Idealizovaný typ postavy – zovšeobecňuje výnimočné vlastnosti človeka (hrdinstvo, odvaha, obetavosť, mravná čistota, vlastenectvo). Vyberie sa jeden typ postavy, ktorá predstavuje príklad celej vrstvy alebo celej spoločnosti.