Tragickí hrdinovia vo svetovej dráme

Tragickí hrdinovia vo svetovej dráme

WILIAM SHAKESPEAR

– predstaviteľ humanizmu a renesancie

– písal komédie, historické hry, tragédie, sonety, rozprávky

– .zakladateľ divadla GLOBE -1594(Alžbetínske divadlo- hralo sa na dvore kráľovnej Alžbety)

– napísal množstvo hier, no zachovalo sa len 37

– 3 obdobia tvorby:

• OBDOBIE OPTIMIZMU(do roku 1600)- vznikali veľké komédie, historické hry, tragédie- Rómeo a Júlia
• OBDOBIE PESIMIZMU(1601-1608)- tvoril veľké tragédie(Hamlet) aj komédie
• OBDOBIE VYROVNANIA(do 1612)- písal tragikomédie, sonety, rozprávky

– znaky tvorby:

• mnoho miest, viac časov, veľa tém
• do popredia kladie klady a zápory života
• všetky ľudské vlastnosti
• hrdinovia sú silní jednotlivci no mnohokrát si za svoj osud môžu sami
• nevzdávajú sa svojich ideálov ani za cenu smrti
• ženy sa rozhodujú samé za seba
  • príčiny tragédie- láska, vášeň, náhoda
  • striedanie poézie s prózou- próza je znak najnižšej vrstvy
  • komické situácie nie sú vyčlenené od tragických situácií
  • zobrazuje výlučne pozemský život
  • dodržiava tri jednoty (miesta, času a deja)
• priestor je zahalený tajomstvom

HAMLET

–námet na napísanie- Dánska kronika + 4 podklady:

• Poukázanie na pomery Anglicka
• Smrť syna Hamleta
• Hold anglickým hercom- 3. Dejstvo- divadlo v divadle- keď herci odohrávajú 1 útvar a v ňom je ďalší
• Pestrosť anglického jazyka -prvky irónia, stará aj nová angličtina

– žánrový útvar: TRAGÉDIA

– žánrová forma: SOCIÁLNO-PSYCHOLOGICKÁ TRAGÉDIA

– boj jednotlivca so spoločnosťou proti intrigánstvu a spoločenstvu

– intrigy šírili Claudius, Polónius, Leatres, spolužiaci

– svet zločinu- Claudius

– Hamlet- hrdina humanizmu a renesancie –muž myšlienky a muž činu

– Otázky- o šilenstve, existencii, matkinom správaní, vine, pomste, láske

– konflikty

• Dánsko x Nórsko (spájajú sa v postave Fortinbasa)
• Jednotlivec x spoločnosť
• Konflikt seba samého (Hamlet, Claudius)
• Spravodlivosť x nespravodlivosť

– kontrasty:

• byť X nebyť
• zabiť X nezabiť
• istota X neistota
• šialenstvo X rozumnosť
• priamosť X pretvárka
• Hamlet – koná a myslí X Leartes – koná ale nerozmýšľa
• Hamlet – sľub duchovi X Leartes – sľub Claudiovi

– postavy:

• HAMLET
  • MUŽ ČINU-
    • pod vplyvom bolesti, zúfalstva, poníženia, rozporu vlastného vnútra, z časti kvôli Gertrúde a z časti kvôli smrti starého Hamleta
    • pod vplyvom okolností
  • -MUŽ MYŠLIENKY – odkaz – nositeľom je Fortinbras
    • poukazuje na zlo v ľuďoch aj v spoločnosti
    • obetoval osobné šťastie spravodlivosti
  • mladý dánsky princ
  • Odvážny, cieľavedomý, spravodlivý, spontánny, bohém, intelektuál, pomstychtivý, spontánne myslenie, náladový, čestný a neskorumpovaný
  • Hnev, pomsta, zrada matky ho ženú dopredu za cieľom

• OFÉLIA
  • Ľahkovážna, citlivá, poslušná(otec, brat)
  • Pomatla sa kôly smrti otca- POMÄTENOSŤ = SPEV!!!
• GERTRÚDA
  • Citlivá(Hamlet jej povedal o otcovej smrti)
  • Zbabelá- 2 mesiace po smrti kráľa si vzala Claudia
  • Prejavuje náklonnosť k Ofélii
  • Lipla na Hamletovi
  • Zomiera náhodnou otravou vína
• POLONIUS
  • Podlý, dotieravý klaun
  • Miloval svoje deti
  • Múdry, prefíkaný
  • Dával rady
• CLAUDIUS
  • Dbal na materiálne hodnoty
  • Bažie po Gertrúdinej láske
  • Sebec, vrah, klamár, zbabelec, zákerák
  • Mal súcit-s Oféliou a Leatrom
  • Primárne zlo tragédie
  • Mal svedomie- prosil Boha

– vonkajšia kompozícia: 5 dejstiev

– cieľ rozhovoru ducha a Hamleta- pomsta za smrť

– morálne hodnoty- spravodlivosť vraždou

– rozbor dialógu medzi Hamletom a kráľovnou- morálne výššie je Hamlet

– vzťah – SYN – MATKA- matka nečinná, Hamlet ju odcudzoval

– MUŽ-ŽENA- vyčíta jej, že si vzala Klaudiusa

– jazyk drámy- striedanie veršovaného a neveršovaného

– využívanie verša BLANKVERS

• 5 stôp
• 10-11 slabičný
• Základná stopa- JAMB
• Vhodný pre dialóg
• Dá sa členiť na menšie časti

– štýl

• Striedanie umeleckého a hovorového štýlu
• Básnické prostriedky sa striedajú s prvkami ľudovej slovesnosti- príslovia
• Slohové útvary- ÚVAHY(pomsta, láska, existencia, otázky, morálka, budúcnosť, šialenstvo, výčitky)- o zložitosti života

– hlavná myšlienka- boj o spravodlivosť- pomsta morálna(otázka vojny a trestu)

– napäťový oblúk

• EXPOZÍCIA- rozhovor ducha s Hamletom
• ZÁPLETKA- vražda Polónia
• VYVRCHOLENIE- Claudius odišiel z predstavenia
• OBRAT- spiknutie Claudia s Leatrom
• KATASTROFA- smrť a vláda Fortinbasa

· Hamlet- náhoda, pomsta

– ceremoniál smrti- katastrofa

• Gertrúda- náhoda
• Leartes- zámena
• Claudius- pomsta, spravodlivosť

– predurčenie smrti – predurčuje ju duch starého Hamleta – nemožno pred ňou ujsť, možno ju len ovplyvniť

– šíritelia odkazu Hamleta- Horatio, Fortinbas

• dejstvo:

– na hradbách sa zjaví duch mŕtveho kráľa

– odhaľuje tajomstvo – čaká pomstu z rúk Hamleta

– Hamlet skladá prísahu

• dejstvo:

– priestor – Polóniov dom

– rozhovor Polónia so sluhom

– príchod hercov

– Hamlet sa správa ako blázon, rozhodne sa obetovať lásku

– Hamletovi spolužiaci sa pridajú na stranu Claudia

• dejstvo:

– kompozičný prvok „divadlo v divadle“ (herci na javisku)- Pasca na myši je názov danej hry vytvorenej Hamletom

– hru napísal Hamlet

– nutkanie na vykonanie činu

– stretnutie kráľovnej s Hamletom- zabitie Polónia ako zradcu

– oznámenie odchodu do Anglicka

• dejstvo:
• príchod Fortinbrasov- stretáva sa s Hamletom pri postupe do Poľska
• Ofélia sa pomiatla a utopila
• príchod Laerta
• dejstvo:

– priestor – cintorín

– zmení sa jazyk aj atmosféra

– jazyk je hovorovejší – má blízko k ľudovosti

– návrat Hamleta z Británie-stretáva sa s Leartom

– Gertrúda – zomiera, pije z otráveného pohára určeného Hamletovi

– Laertes – zomiera, prepichnutý otráveným mečom

– Klaudius – zomiera, prebodnutý

– Hamlet – zomiera, prebodnutý otráveným mečom

– na scénu prichádza Fortinbras no kráľovský dvor mu venuje malú pozornosť

– nórsky princ – spravodlivosť, čestnosť, poriadok

– Horacius prežíva, aby spolu s Fontinbrasom mohol konať dobro

– celý príbeh končí ceremoniálom smrti (viď 5.dejstvo Gertrúda – Hamlet)

-všetky postavy ostávajú mŕtve na scéne, Hamleta odnášajú 4 kapitáni ako víťaza a bojovníka = symbolika vznešenosti

SOFOKLES: ANTIGONA

– Literárny druh: Dráma

– Literárny žáner: Tragédia

– Žánrová forma: Psychologická tragédia

– Postavy:

• OIDIPUS
  • vrah vlastného otca
  • dochádza pri ňom ku katarzii- hľadal vraha svojho otca- našiel seba samého
  • preberá všetko zodpovednosť za činy- ostáva nažive, ale trpí
  • oslepol, ponecháva trón Kreónovi
  • odchádza dobrovoľne do vyhnanstva
  • vyhnali ho z kráľovstva kôly vseštve(ešte keď bol malý)
• ANTIGONA
  • dcéra Oidipa a Jokasty
  • sestra Polyneika, Ismény a Eteokla
  • odhodlaná o svojich názoroch diskutovat, stáť si za nimi a presvedčiť protivníka
  • pred smrťou uvažuje
  • zásadová, svedomitá
  • tak ako Oidipus preberá zodpovednosť
  • vyznávala božské zákony(dôležitejšie ako vlastné šťastie a láska)
  • nevyznávala Kreónove zákony
• KREÓN
  • Tébsky vládca- krutovládca
  • otec Haimóna, strýko Antigony a jej súrodencov
  • Necitlivý, prísny, tvrdohlavý
  • nerešpektoval božské zákony a veštby
  • zmena v správaní- na konci
  • bral len vlastné názory
  • zmenil názor pod vplyvom veštby Theresiasa- najprv ovplyvnil názory náčelníka zboru a on ovplyvnil Kreóna
  • začal premýšľať kôly strachu
• HAIMÓN
  • Citlivý, rozvážny, opak svojho otca
  • po smrti Antigony koná nerozvážne- samovražda dokazuje silné puto lásky
  • nebál sa otca, presviedčal ho, aby zmenil názor, rozchádzajú sa vzlom
• ISMÉNA
  • sestra Antigony- jej presný opak
  • bojazlivá, plachá, neodhodlaná
  • zdieľala názor s Antigonou, no bála sa Kreóna
• ETEOKLES-
  • označený za vlastenca
  • pochovaný podľa tradície

• POLYNEIK
  • vyhnaný z mesta- vlastizradca, nebol pochovaný- ostal ako potrava pre psy
• THERESIAS
  • Kráľovský veštec
  • rozvážny, pravdovravný, múdry, trpezlivý
  • sídlo veštcov- Veštiareň v Delfách
  • veštby získava zo znamení
  • ovplyvňoval myseľ a zmýšľanie Kreóna
  • vyčítal Kreónovi hlúposť- chorobu
  • VEŠTBA=najvyšší súd; je predurčená bohmi- božské zákony sú dôležitejšie ako ľudské
• EURYDIKA
  • manželka Kreóna, matka Haimóna
  • ľútostivá, citlivá
  • zomiera v epilógu
• Hlavné postavy: Kreón, Antigona, Haimón, Theresias- vstupujú do deja, menia ho

–

– Vonkajšia kompozícia: prológ + 5 dejstiev(obohatené o piesne zboru) + epilóg

– Vnútorná kompozícia

• EXPOZÍCIA- prológ- končí zákazom pochovať Polyneika
• ZÁPLETKA- pochovanie Polyneika; váhanie Ismény- Kreón dáva rozkaz nájsť vinníka
• VYVRCHOLENIE
  • odhalenie Antigony
  • Isména dostáva slobodu
  • Kreón váha o Antigone
  • Odvedenie Antigony(Kreón- svoje zákony; Antigona- božské zákony)
  • Kreón vydáva rozsudok smrti
• OBRAT
  • odohráva sa v hrobke
  • vstup Theiresiasa –aby otvoril oči Kreónovi
• ZÁVER- katastrofa
  • Antigona- obesená v závoji
  • Haimón- zapichol sa mečom
  • Eurydika- zabila sa sama

– SYNKRETIZMUS- mýtus v kombinácii s tragédiou + piesne

– Jednota : ČASU(1 deň), MIESTA(1 miesto- Téby- kráľovský palác), DEJA(1 dejová línia)

Poznámka: V antickej tragédii sa musí dej odohrávať v kráľovskom priestore

– ZBOR -vystupuje ako postava(vedú sa s ním dialógy); má funkcie:

• Radí Kreónovi- je jeho svedomím
• Na konci každého dejstva- 1 pieseň = HYMNUS
• Oslavuje
• Spája jednotlivé zložky tragédie

– osudovosť- prostredníctvom veštby

– Motív smrti- nie je násilný; spontánna neplánovaná smrť; postavy sa zabíjajú sami; Kreón mal dôvod na smrť

• Prológ
  • Oidipus- vypichol si oči
  • Jokasta
  • Polyneik
  • Eteokles
• Epilóg
  • Antigona- obesila sa na závoji
  • Haimón- prebodol sa a zomiera v objatí s Antigonou
  • Megarus- skočil z hradieb(brat Haimona)
  • Eurydika-prekliala Kreóna a prebodla sa mečom

– muž x žena- právo majú muži, ženy musia poslúchať(ak sa zaprú, nesú následky)

– pozemské

• Kreón neuznával božské zákony
• Zákaz pochovať Polyneika

– božské

• Antigona uznáva bohov, pochovala Polyneika
• Theresias sa odvolával na bohov a ich zákony

– funkcia dialógu- rozvíja príbeh; stupňuje konfliktnosť; charakterizuje postavy

– monológ- spája sa s úvahovými prvkami- Antigona a zbor

– tragédia zobrazuje nezmieriteľný konflikt(Antigona- individuálny konflikt)

– hrdina je v bezvýchodiskovej situácii; odsúdený na zánik a smrť

– text dotvárajú spevy zboru(len v antických tragédiách)

– na konci umiera hrdina

– úvahové prvky:

• Súvisia s dialógom: náčelník zboru, Kreón, Haimón, Isména, Theresias
• Súvisia s monológom: Antigona, Kreón

– zvestovanie smrti- udialo sa v epilógu

• Posol- zvestuje informáciu o Haimonovi
• Posol- približuje smrť Eurydiky

• autor spracúva mytologický námet
• dej tragédie nie je motivovaný zásahmi vyšších božských síl, odohráva sa výrazne na rovine medziľudských vzťahov
• proti sebe stoja autorita štátnej moci a žena, až egoistický sebavedome odhodlaná obetovať svoj život v mene nepísaných zákonov ľudskosti
• vystupuje tam zbor – komentuje a uvádza do problematiky
• Antigona sa dostane do konfliktu s Kreónom, nevyhne sa osudu a nakoniec umrie, ale je morálnym víťazom
• Antigona si je vedomá svojho konania: „ hrobka, svadobná sieň moja, moje večné väzanie! Tak teda idem k mojim mŕtvym!..."
• Kreónov syn je mladý muž, zaľúbený do Antigony, v kontraste so svojou mladosťou mysli múdro ako starec – starý človek = skúsený, múdry
• dej: Vojna „siedmich proti Tébam", t. j. vojna medzi Oidipovými synmi Polyneikom a Eteoklom, sa skončila smrťou obidvoch bratov. Ich nástupca Kreon dá Eteokla ako obrancu vlasti pochovať so všetkými poctami, ale pod hrozbou trestu smrti zakáže to isté urobiť s telom vlastizradcu Polyneika. Antigona, sestra oboch mŕtvych, nedbá na jeho zákaz. Považuje ho za odporujúci božím zákonom. Posype pohodené telo brata prsťou a vykoná príslušné obrady. Keď ju pri tom pristihne Kreon, rozhorčený jej skutkom rozhodne, že ju zaživa zavrie do skalnej hrobky. Márne prosí Kreona o rozvahu náčelník zboru i vlastný syn, Antigonin snúbenec Haimon. Až výstraha veštca Teiresia ho presvedčí, aby odvolal zákaz Polyneikovho pohrebu a ponáhľal sa Antigonu oslobodiť. Je však už neskoro a poslovia prinášajú krutú správu: Antigona sa obesila. Po nevydarenom pokuse napadnúť svojho otca sa zúfalý Haimon prebodne mečom a samovraždu spácha aj jeho matka, Eurydika.

TRAGÉDIA

– najstarší dramatický žáner

– hlavný znak: boj jednotlivca, prípadne skupiny s nepriateľskými silami(osud, bohovia, nespravodlivosť, či spoločenské predsudky)

– hlavná postava: TRAGICKÝ HRDINA

• vždy nadpriemerný človek
• ide za svojím cieľom
• nezľakne sa žiadnych prekážok
• VŽY MUSÍ ZOMRIEŤ

– základ tragickosti- konflikt medzi výnimočnou osobnosťou a vládnucími silami alebo protivníkom

– podľa Pierre Cornille:

• Kto trpí, nemá byť úplne zlý,ani úplne cnostný, ale cnosť musí prevažovať
• Hrdina sa dopustí hriechu z ľudskej slabosti
• Hlavná postava je vystavená nebezpečenstvu zo strany človeka, ktorý ho miluje

– zanecháva u diváka tzv. katarziu,očisťujúci a povznášajúci pocit

Antická tragédia

– hrali ich muži prezlečení za capov(na Peloponéze) – z nich sa postupne zrodila dramatická tvorba- hlavne tragédia

–dráma v antike vznikala pri oslavách boha Dioníza – formy:

• Bohoslužné spevy=DITYRAMBY
• Satirské piesne

–antickí dramatici: Sofokles, Aristofanes(komédie), Euripides, Aischylos

– obsahuje chór, zbor

• dôležitejšia funkcia ako činnosť hercov
• zbor spevákov, ktorí spievajú, tancujú, komentujú, sprevádzajú dej

Začalo sa vravieť o hlavných a vedľajších postavách

• piesne boli sprevádzané lýrou

– pôvodne nebol hlavný hrdina, ale všetci boli na 1 úrovni

– Thespis – v polovici 6. st. PNL v tragédii sólového herca

• postava koná sama za seba, môže zomrieť
• rozpráva sa chórom, odpovedá na jeho otázky

– vznikom sólového herca vzniká dramatický dialóg

– Aischilos- zaviedol 2 sólových hercov

– Sofokles- 3 a viac sólových hercov

– SÓLOVÝ HEREC≠POČET POSTÁV(môže hrať aj viac postáv naraz)