Humanizmus a renesancia autori

Humanizmus a renesancia

koniec 14. storočia – polovica 17. storočia

• renesancia = spoločenské a myšlienkové hnutie
• z fr. renaissance = znovuzrodenie, obnovenie
• znovuzrodenie malo znamenať odpútanie sa ľudí od stredovekého spôsobu myslenia
• renesancia je umelecký a myšlienkový smer, ktorým sa ľudia vymaňovali zo stredovekého spôsobu myslenia. Za najdôležitejšie považovala právo človeka na prirodzené a šťastné prežívanie života, lásku k prírode a úctu k rozumu.
• humanizmus = lat. humanus = ľudský
• humanizmus presadzoval človeka ako základ bytia a snažil sa o rozvoj ľudskej osobnosti
• oba smery vychádzali z antickej filozofie, ktoré stály v protiklade k stredoveku
• humanizmus je myšlienkový smer, ktorý zdôrazňuje ľudskú dôstojnosť a slobodný rozvoj osobnosti. Bol zameraný proti feudalizmu a nadvláde cirkvi
• humanizmus a renesancia sa rozvíjali v Európe od 14. do 16. storočia
• kolískou renesancie je Taliansko, konkrétne mestá Florencia, Janov a Benátky
• medzi miľníky začiatku humanizmu a renesancie v Európe sú považované vynájdenie kníhtlače (Johannes Gutenberg, 1452), pád Byzantskej ríše (1453), objavenie Ameriky (Krištof Kolumbus, 1492)
• rozkvet lodnej dopravy a medzinárodného obchodu – zámorské objavy, prírodné a astronomické objavy, maliarske umenie (Leonardo da Vinci), sochárstvo

Literatúra v období humanizmu a renesancie

Literárny humanizmus

• literatúra sa inšpiruje najmä gréckymi a rímskymi autormi
• funkcia literatúry bola najmä náučná
• rozvíja sa rétorika a vedecké žánre
• využíval sa najmä latinský jazyk

Renesančná literatúra

• využíva najmä národné jazyky
• radostný vzťah človeka k pozemskému životu, kráse, prírode a láske
• ľudovejší charakter

Znaky humanistickej a renesančnej literatúry

• návrat k antike (obrodenie človeka v duchu antických ideálov)
• pozornosť zameraná na svetský život, radostné prežívanie života
• využívanie národných jazykov
• senzualizmus (zmyslové nazeranie na svet)
• racionalizmus (zdôraznenie dôležitosti rozumu v živote človeka)
• individualizmus (v spoločnosti je dôležitý jedinec a jeho individualita)

EPIKA

Dante Alighieri – Božská komédia

• taliansky básnik, neskoro stredoveký alebo ranorenesančný
• po smrti rodičov prvýkrát uvidel Beatrice Portinari, ktorá sa stala jeho inšpiráciou pri písaní jeho najznámejšieho diela Božská komédia
• Dante sa do nej bezhlavo zamiloval, i keď ju videl iba 2x
• dielo Božská komédia sa považuje za prelomové dielo medzi stredovekom a renesanciou, je poznačené náboženskou mystikou (symbolika čísel 3 a 7), ale aj individuálnou túžbou človeka po poznaní
• autor sa inšpiruje antickou kultúrou, súdobými vedeckými poznatkami, teológiou a filozofiou
• žáner: alegorický epos – pracuje s alegóriou a symbolmi. Abstraktné predstavy sú v diele symbolicky vyjadrené konkrétnymi obrazmi (napr. autor zobrazuje nebo – abstraktná predstava – ako kvitnúca lúka – konkrétny obraz)
• v diele využil postavy z histórie (Homér, Sokrates...) a biblické postavy (Kain, Satan..)
• dielo je napísané v toskánskom nárečí, nie v latinčine
• dielo má 3 časti (Peklo, Očistec a Raj), každá časť má 33 spevov (Peklo má o 1 spev viac, aby sa vyskytlo symbolické číslo 100)
• ústrednou témou je putovanie hlavnej postavy, na konci ktorého čaká jeho milovaná Beatrice
• dielo je nielen osobnostnou krízou, ale i spoločenskou – púť duše človeka, počas ktorej si uvedomuje svoje chyby, zločiny a tresty celej spoločnosti
• Dante Alighieri v skutočnosti nikdy so svojou milovanou Beatrice neprežil žiaden milenecký vzťah, no i napriek tomu bol do nej celý živo zamilovaný
• dej: Dielo sa začína zablúdením hlavnej postavy Danteho v temnom tmavom lese (symbol hriechu). Pokúša sa z neho dostať, ale cestu mu skrížia 3 šelmy. Ako sa snaží pred nimi ustúpiť, padne do priepasti. Tam sa mu zjaví tieň Vergília (symbol rozumu), ktorý ho pozýva na zostup do Pekla (iba cez Peklo sa môžeme dostať do Očistca a následne do Raja). Dante si Peklo predstavuje ako lievik, ktorý je tvorený 9 pásmami. Okrem základných pásem sa v Pekle nachádzajú žľaby, podpásma a skalnatý terén. Peklom pretekajú 4 pekelné rieky. V každom pásme trpia ľudia za iné hriechy (1. pásmo – ľudia, ktorí zomreli bez krstu, 2. pásmo – smilníci, chlípnici, 3. pásmo – obžerstvo, nenásytnosť...). Keď sa Dante s Vergíliom priblížia k 9. kruhu, vidia postavy, ako sa Judáš, Brutus, Lucifer. Vylezú po Luciferovej srsti a dostanú sa do Očistca. Očistec je znázornený ako hora, na vrchole ktorej je Raj. Hora má tvar kužeľa a stojí na ostrove. Je tvorený Predočistcom a 7 kruhmi Očistca – tie predstavujú 7 hlavných hriechov. V kruhoch sa musia ľudia očistiť od hriechu, ktorý počas života ťažil ich dušu. Na konci Očistca vyzve anjel Danteho, aby vstúpil do očistných plameňov. Raj si predstavuje ako krásnu kvitnúcu záhradu, ktorou pretekajú žblnkajúce potoky. V Raji ho čaká milovaná Beatrice, ktorá sa stane jeho sprievodkyňou. Taktiež sa tu nachádza 9 pásem, kde sa nachádzajú spasené duše. Na konci diela Dante uvidí 3 farebné kruhy, ktoré symbolizujú Svätú Trojicu. Prosí Boha, aby si aspoň niečo zo svojho dobrodružstva zapamätal.

Giovanni Boccaccio – Dekameron

• taliansky básnik, prozaik
• dielo Dekameron nadväzuje na obdobie moru, ktoré postihlo Florenciu v 14. storočí

• žáner: novela – epický žáner stredného rozsahu, ktorý má jednoduchý dej s výraznou pointou. Typické je stupňovanie deja. Dej sa odohráva v krátkom čase. Autor kladie dôraz na neobyčajnosť a pútavosť príbehu. Typický je prekvapivý dejový zvrat.

• za tvorcu novely sa považuje práve Giovanni Boccaccio
• dielo sa skladá zo 100 noviel, ktoré rozpráva 10 mladých ľudí (7 krásnych Florenťaniek a 3 mládenci) počas 10 dní sa talianskom vidieku. Odišli tam, aby sa ukryli pred morovou epidémiou v meste
• 7 krásnych Florenťaniek a 3 mládenci sa stretnú v kostole a rozhodnú sa, že je hlúpe čakať na smrť v meste, preto odídu na vidiek. Tam sa venujú spievaniu, tancu a rozprávaniu ľúbostných príbehov.
• dielo je ladené v humornom duchu, autor sa mení na kritika vtedajšej spoločnosti, kritizuje typické ľudské vlastnosti (túžbu mešťanov po majetku)
• autor nekarhá tých, ktorí zhrešili, ale sa na nich zabáva
• zmyselnú lásku (i keď ide o manželskú neveru) nepovažuje za priestupok proti mravnosti
• v jednotlivých príbehoch sú postavy rôznych spoločenských vrstiev (králi, dvorania, mnísi, kupci, ženy z vysokých kruhov, ženy z ľudu...)

Miguel de Cervantes y Saavedra – Dômyslený rytier Don Quijote de la Mancha

• vojak v Ríme v námornej bitke, utrpel zranenie a ochrnula mu ruka, pri návrate do Španielska sa stal zajatcom pirátov, v otroctve bol 5 rokov, po vykúpení šiel späť do vojska – do mesta Sevilla, kde napísal 1. časť románu Don Quijote
• časť románu napísal z finančných dôvodov, pretože bol na mizine

• román – epický žáner veľkého rozsahu, má hlavné a vedľajšie postavy, prítomný je rozprávač, má hlavnú a vedľajšiu dejovú líniu. Typický je aj vonkajšia kompozícia románu – členená je na diely alebo na menšie kapitoly. Kapitola je tematicky uzavretá jednotka, ktorá sa skladá z odsekov alebo strof (veršovaný román).

• prvý moderný román, v ktorom autor zobrazuje reakcie ľudí na konanie pomäteného človeka

• pikareskný román – hl. hrdina – pikaro = šibal, satira na rytierske romány
• hlavný hrdina putuje z miesta na miesto, putovanie tvoria epizódy spojené do celku
• reťazový kompozičný postup – udalosti na seba nadväzujú a sú spojené postavou
• príbeh románu je podaný v 3. osobe sg., rozpráva pozná vonkajší aj vnútorný svet postáv = vševediaci rozprávač
• román má 2 zväzky a považuje sa za vrchol renesančnej literatúry

– Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha

– Gantleman don Qujiote de la Mancha

• Mancha je kraj v Španielsku
• dej je založený na príbehu 2 hlavných postáv – Alonsa Quijana (Don Quijota) a Sancha Panzu
• Alonso Qujino je naivný zeman, ktorý sa pomätie z čítania rytierskych románov. Radikálne zmení svoj život a rozhodne sa stať potulným rytierom Donom Quijotom. Kontrastnou postavou je prefíkaný sedliak Sancho Panza, ktorý sa stane zbrojnošom Dona Quijota.
• autor paroduje prototyp vzťahov vtedajšej spoločnosti, využíva satiru, humor a hyperbolu
• dej: Don Quijote sa po vzore rytierskych eposov vydá na dobrodružnú cestu s cieľom obnoviť zašlú slávu potulného rytierstva. Rozpredal svoj majetok, aby si mohol kúpit rytierske romány. Počas cesty sa chystá na vykonanie niekoľkých hrdinských činov, ktoré chce venovať svojej milovanej Dulciney. Dulcinea je v skutočnosti dievča z dediny, ktorá sa stará o kravy. Tak ako si Don Quijote vyfantazíroval Dulcineu, svoju predstavivosť využil aj pri ostatných udalostiach. Namiesto nablýskanej zbroje, ktorú si iba predstavuje, má hrdzavé a rozpadnuté zvyšky brnenia. Veterné mlyny sú podľa neho obri, s ktorými musí bojovať, črieda oviec je nepriateľských vojskom a svojho vychudnutého koňa Rosinante považuje za pekného a mocného. Don Quijote sa chce správať ako ozajstný rytier. Brániť slabších, zachraňovať zraniteľných. Jeho činy však pôsobia presne opačne (napr. galejníci, ktorých oslobodil, spôsobujú ešte väčšie škody). V súboji ho porazí Sansón Carrasco, dôsledkom čoho sa Don Quijote vracia domov. Na konci diela ťažko ochorie, preberie sa z poblúznenia a celý svoj majetok odkáže svojej neteri pod podmienkou, že sa nikdy nevydá sa muža, ktorý kupuje rytierske romány a umiera.

LYRIKA

• sonet – znelka, strofický útvar s pevnou kompozíciou, ktorá pozostáva zo 14 veršov. Pre taliansky sonet je príznačné členenie na 2 štvorveršia a 2 trojveršia, posledný verš sonetu sa nazýva pointa. Taliansky sonet má záväznú rýmovú schému – ABBA ABBA CDE CDE (obkročný rým v štvorverší, v trojverší môže byť rôzny)
• z hľadiska významu je každá strofa uzavretým celkom
• z hľadiska vnútornej kompozície sa sonet člení na tézu (nastolenie problému), antitézu (stanovenie protikladu) a syntézu (významové uzatvorenie s pointou)

Francesco Petrarca – Sonety pre Lauru

• taliansky básnik a prozaik, ,,otec humanizmu“
• najznámejším dielom sú Sonety pre Lauru
• ide o zbierku 366 básní, najmä sonetov, venovaných svojej veľkej láske, mladej šľachtičnej Laure
• dielo sa člení na 2 časti – Za Laurinho života a Po Laurinej smrti
• predstavuje idealizovaný portrét milovanej ženy, ktorej pripisuje aj reálne vlastnosti
• o Laure je známe iba to, čo napísal autor – bola krásna, nežná, zlatovlasá, mala anjelskú chôdzu, nežný hlas a ušľachtilé pohyby, jej krása sa prejavovala aj v inteligencii, správaní a povahe, básnik ju prirovnáva k prírode a zdôrazňuje jej premenlivosť
• podľa básní, ktoré jej venoval, ju 1x videl 6.4.1327 na omši v kostole v Avignone
• sonety naznačujú, že jej básnik nechcel alebo nemohol verejne prejaviť svoje city, preto ich zaznamenal ako literárne dielo

William Shakespeare – Sonety

• anglický spisovateľ a dramatik, ktorý okrem iného napísal aj zbierku Sonety, ktorá vyšla údaje bez súhlasu a vedomia autora
• obsahuje 154 sonetov, z nich je 126 venovaných básnikovmu priateľovi a zvyšné neznámej žene
• častým motívom tu je láska, krása, prchavosť a pominuteľnosť

• francúzska (villonská) balada – nie je balada v klasikom zmysle slova, ale lyrická forma s pevnou kompozíciou – má 3 strofy pozostávajúce zo 7 – 12 veršov a záverečného poslania, na konci každej strofy je verš, ktorý sa opakuje ako refrén

Francois Villon (vijon)

• francúzsky renesančný básnik, zakladateľ tzv. villonskej balady
• k najznámejší dielam patrí Veľký testament, Malý testament, Kodicil, Balady v žargóne
• jeho tvorba je charakteristická vyjadrením hlbokého citu, bolesti, vtipu
• hyperbola je emocionálno-expresívny umelecký prostriedok, prostredníctvom ktorého sa zveličujú vlastnosti alebo črty javu či veci. Najčastejšie sa docieľuje neprimeraným počtom prvkov alebo prehnanou intenzitou zobrazovaného javu

DRÁMA

• tragédia – témy z antických a stredovekých frašiek, renesančných poviedok
• komédia – vychádza z tradícii antickej pantomímy a stredovekých frašiek, polovica 16. storočia s typickými postavami, ktoré improvizovali dej podľa voľného scenára, všetky postavy mali svoju masku a typický kostým, napr. harlekýn kosoštvorce

William Shakespeare

• najvýznamnejší dramatik anglickej literatúry
• spoluvlastník najslávnejšieho londýnskeho divadla Globe Theatre, pre ktoré autor napísal väčšinu svojich hier
• alžbetínske divadlo nemalo oponu, hrali tu iba muži
• v hrách sa strieda próza s veršami
• Shakespearove komédie sú založené na situačnej komike, zámene osôb, vždy víťazia kladné ľudské hodnoty, spravodlivosť a láska
• hrdinovia sú silní jednotlivci, ktorí sú sami strojcami svojich osudov, ich činy vyplývajú z ich charakterov, nevzdávajú sa svojich ideálov a často za ne aj zomierajú
• Shakespear písal komédie, tragédia a historické hry
• komédie: Skrotenie zlej ženy, Benátsky kupec, Veselé panie Windsorské, Sen noci svätojánskej
• tragédie: Rómeo a Júlia ((príbeh 2 milencov, ktorí pochádzajú z 2 znepriatelených rodov vo Verone – Kapuletovci a Montekovci, rody sa zmieria, až keď Rómeo a Júlia zomrú), Othello, Mackbeth, Hamlet
• historické hry: Richard II. Henrich V., Július Caesar
• Shakespearove tragédie zobrazujú konflikt čistej ľudskosti a dobra s podlosťou a zlom
• sústreďuje sa na dramatické charaktery a na odhalenie ich vnútorného sveta

Hamlet

• skladá sa zo 5 dejstiev, konflikt je natoľko silný, že umierajú všetci zainteresovaní
• témou je pomsta za vraždu otca a za krivdy spôsobené krutým kráľom a bratovrahom na právoplatnom následníkovi trónu, tragický príbeh mladého dánskeho princa, Hamletova dilema: vykonať či nevykonať akt pomsty nad strýkom Claudiom – vrahom kráľa, byť či nebyť
• idea – žiaden zločin nezostane nepotrestaný, pomsta vždy zasiahne toho, ktorý sa chce pomstiť
• dielo obsahuje najznámejší monológ na svete ,,Byť a či nebyť“
• Hamlet – dánsky princ, čestný a spravodlivý, ktorý chce pomstiť smrť svojho zavraždeného otca, Hamletova osobnosť je rozporuplná vo váhaní medzi samovražedným úmyslom (,,Byť, či nebyť, ...“) a vražednou pomstou, v nenávisti ku kráľovrahovi Claudiovi a opovrhnutú slabých bytostí – matky Gertrúdy a Ofélie
• Horatio – verný priateľ Hamletov, nezradí ho, stojí pri ňom až do poslednej chvíle, počúvne Hamleta, aby sa nevzdával života, spĺňa svoje poslanie slúžiť pravde, aby sa neprelievala krv
• Claudius – slávybažný a krutý vládca, ktorý kvôli moci neváha zavraždiť svojho brata a jeho právoplatného dediča a vziať si bratovu manželku za ženu, pripraviť úkladnú smrť Hamleta, umiera prebodnutý Hamletom
• Polónius – hlavný kráľovský radca, ľstivý a zákerný intrigán, podlý, umiera Hamletovou rukou pri špehovaní
• Ofélia – nežná a dôverčivá, čistá vo svojich myšlienkach, poslušná do takej miery, že sa dokáže vzdať lásky k Hamletovi, keď si to otec Polónius želá, zošalela a utopila sa
• Laertes – brat Ofélie, verí kráľovi a otcovi, miluje sestru Oféliu a otca, obviňuje Hamleta z ich smrti a chce ich pomstiť, čestný, ale chce zabiť Hamleta, umiera v súboji s Hamletom
• Gertrúda – Hamletova matka, Hamlet ju obviňuje zo slabosti, po manželovej smrti sa vydala za jeho brata, umiera po vypití jedu, ktorý bol určený Hamletovi
• dej: Po zvesti o smrti dánskeho kráľa sa zo štúdií v zahraničí vracia jeho syn princ Hamlet. Na hradbách hradu Elsinor sa mu zjavuje duch nebohého otca, ktorý mu povie, že ho zavraždil vlastný brat Claudius, ktorý sa oženil s panovníkovou vdovou – kráľovnou Gertrúdou – a zmocil sa trónu. Zaprisahá mladého Hamleta, aby ho pomstil. Princ začne hľadať dôkazy. Claudius spriada proti nemu intrigy. Pomáha mu rada Polonius, ktorý nežičí ľúbostnému vzťahu medzi svojou dcérou Oféliou a Hamletom. Hamlet predstiera šialenstvo. Dozvie sa, že na hrade má vystupovať skupina kočovných hercov. Spýta sa ich, či by nemohli k hre pridať jednu scénu – vraždu jeho otca, aby usvedčil strýka. Obetuje svoju lásku a posiela Oféliu od seba preč. Získa dôkazy o strýkovej vine. Počas vyčítavého rozhovoru s matkou omylom zabije Polonia, ktorý bol ukrytý za závesom. Kráľ ho posiela do Anglicka, kde ho majú popraviť. Princovi sa podarí uniknúť a vracia sa vo chvíli, keď pochovávajú Oféliu, ktorá sa zo žiaľu pomiatla a utopila. Jej brat Laertes chce pomstiť otcovu a sestrinu smrť a prijíma kráľov návrh na súboj, v ktorom má Hamleta zraniť otráveným mečom. Kráľovná nevedomky pripíja na víťazstvo Hamleta vínom určeným pre Hamleta, ktoré otrávil Claudius, a umiera. Laertes princa poraní, ale pri zámene mečov je sám smrteľne zranený. Hamlet z posledných síl zabije Claudia a požehnáva nórskeho vojvodu za dánskeho kráľa.
• Hamlet síce v nerovnom západe podľahol so skazenosťou sveta, pomenoval však príčiny a nositeľov zla a usiloval sa o ich zdolanie.

• charakterový typ postavy – charakterom sa označujú povahové vlastnosti, ktoré určujú správanie a konanie postavy. Postava reprezentuje dominantnú charakterovú črtu, napr. klamár, lakomec, pokrytec, klebetnica...
• komédie Shakespeara sú založené na situačnej komike, zámene osôb, vždy víťazia dôležité ľudské hodnoty – spravodlivosť a láska

Skrotenie zlej ženy

• ľudová fraška o nepriateľstve medzi mužom a ženou
• využíva situačný humor, hyperbolu
• v renesančnom Taliansku sa rozvíjala tzv. commedia dell´arte, ktorá bola založená na imrovizácii hercov a zobrazovala ustálené ľudské charaktery v karikatúrnej podobe, herci vystupovali v maskách
• dôležitú úlohu zohrával aj jazykový humor
• komédia Skrotenie zlej ženy obsahuje 3 hry, je to hra v hre

HUMANIZMUS A RENESANCIA NA NAŠOM ÚZEMÍ

1500 – 1650

– vyvíjala sa v mnohonárodnostnom Uhorsku (vláda kráľa Mateja Korvína 1526) – na kráľovský dvor sa dostávajú astrológovia, architekti, literáti – rozvoj škôl a kňazských seminárov – talianski architekti, ktoré robili v gotickom štýle (námestie v Žiline, Levoči, radnica v Bardejove) – požiadavky mešťanov a šľachty na luxus – výstavba opevnených kaštieľov – najznámejší renesančný v Bytči – r. 1465 založil Matej Korvín 1. slovenskú univerzitu – Akadémia Istropolitana v Bratislave – po smrti Korvína na trón nastúpili Habsburgovi – do vývinu spoločnosti zasiahla aj reformácia z Nemecka (Martin Luther), následne na ňu protireformácia – v druhej polovici 17. storočia zohralo v Uhorsku dôležitú úlohu protihabsburské povstania šľachty, ktorá bola nespokojná s absolutistickou vládou – popri latinčine aj slovakizovaná čeština – najobľúbenejšie z lit. žánrov boli historické piesne, ľúbostná lyrika, spoločenská lyrika, biblická dráma (dramatik Pavel Kyrmezer)

Pavol Kyrmezer – Komedie česká o bohatci a Lazarovi

– biblický námet z príbehu o bezcitnom boháčovi Cresovi, ktorý sa odmietol rozdeliť s jedlom so žobrákom Lazarom. Za jeho sebectvo ho stihne trest. Dostáva sa do pekla, Lazar je odmenený a anjeli ho odnesú do neba

Jakub Jakobeus – Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa

– epicko-reflexívna veršovaná skladba zobrazuje národno-vlasteneckú tematiku

– slovenský národ žiali nad svojím smutným osudom

Martin Rakovský – Knižka o rozvrstvení obyvateľstva a príčinách štátnych prevratov a kráľovstvách a cisárstvach

– latinský traktát, Rakovský v ňom rozdeľuje spoločnosti na 8 skupín, zdôrazňuje význam každej z nich

– za základný kameň problémov v spoločnosti považuje nerovnosť

– text ma vysvetľovací charakter doplnený o poetické pasáže a príklady

Martin Bošňák – Píseň o zámku muránskem

– najstaršia zachovaná pieseň na území dnešného Slovenska

– zachytáva udalosti počas tureckých vojen a protihabsburských povstaní

– je písaná slovakizovanou češtinou, obsahuje mnoho germanizmov

– postavy v nej sú typizované a idealizované

– charakter epickej piesne je informačný, vecný až kronikársky