Svetová medzivojnová literatúra

Svetová medzivojnová literatúra

– spoločensko-politická situácia: 2 významné medzníky v dejinách ľudstva (koniec 1. a začiatok 2. svetovej vojny), po 1. svetovej vojny dochádza v Európe k vzniku nových štátov (aj ČSR), vzniká nový typ spoločenského poriadku v Rusku; túžba po moci vedie v 20. a 30. rokoch k vzniku totalitných režimov v Európe (fašizmus, stalinizmus);

v 30. rokoch zasiahla Európu zasiahla hospodárska kríza; na Opernom námestí na príkaz Hitlera fašisti pália na hranici protivojnovo zamerané knihy najlepších svetových autorov (aj Živý bič Mila Hurbana); rozvoj vedy a techniky spôsobil zmeny v štruktúre spoločnosti a mal vplyv aj na charakter umenia; umelci začali pracovať aj na medzinárodnej úrovni; väčšiu úctu získava oceňovanie spisovateľov Nobelovou cenou

– znaky: autori zobrazujú 1. svetovú vojnu, ktorá priniesla utrpenie, ukázala charaktery ľudí a ovplyvnila ďalší život generácie

– na prelome 20. a 30. rokov zobrazujú autori hospodársku krízu a hrozbu fašizmu; literatúra mala humanistický charakter, spisovatelia odsudzujú vojnu, odhaľujú jej neľudskosť a vystupujú proti tým, ktorý ju rozpútali; prehlbuje sa psychologizácia – autori sa snažia zobrazovať vnútro človeka , zaznamenávajú jeho pocity; pokračuje vývin avantgárd, vznikajú nové umelecké prúdy; autori experimentujú s formou aj obsahom, mnohí tvoria v emigrácii (vzniká emigrantská literatúra); rozvíja sa prekladateľská činnosť, do prózy prenikajú prvky filmovej tvorby (montáž, strih), rozvíja sa rozhlasové vysielanie, vzniká rozhlasová hra; literatúru ovplyvnila filozofia F. Nietzcheho a výskumy psychoanalytika Ziegmunda Freuda

Medzivojnové avantgardy

Expresionizmus

– expressus – výrazný, názorný, ostrý (lat.)

– vznikol v Nemecku, vrchol dosiahol v období 1. svetovej vojny

– autori prežili vojnu a v dielach zobrazjú zážitky z nej, verne a pravdivo zachytávajú život a ľudské charaktery, často podliehali fatalizmu; v dielach je častoi nastolovaná otázka života a smrti, postava zažíva hrôzu, pociťuje silný cit a koná pudovo; zameriavajú sa na vnútorné pochody postáv, človek je osamelý (individualizácia), vedie nerovný zápas o kladné životné hodnoty; pociťujú beznádej, bezmocnosť a neistotu

– štýl diel je jednoduchý, modalita viet je pestrá, často sú to len fragmenty, útržky, nedokončené vety

– Remarque, Mann, Woolfová

Surrealizmus

– surrealité – nadreálno (franc.)

– vznikol vo France, nadviazal na tradície dadaizmu, jeho zakladateľmi boli André Breton a Soupault – vydali 2 spoločné zbierky (Magnetické polia a Spojené nádoby) – základ surrealistickej poetiky

– prejavil sa najmä v poézii, poéziu chápali ako prelínanie sna a skutočnosti, prúd obrazov, ktorý pochádza z podvedomia; opierali sa o psychoanalýzu Freuda (tvrdil, že zdrojom ľudskej aktivity je podvedomie

– verše netvorili pravidelné strofy, nebol tu pravidelný rytmus a rým, využívajú voľný verš bez interpunkcie, diela sú pásmami Appolinairovského typu

– básne sú polytématické a polysémantické, základným umeleckým prostriedkom je metafora (genitívna); poézia je často súvislím metaforickým prúdom (veľká obraznosť); metaforickosť sa nazýva aj lyrizmus, využívajú veľa opakovacích figúr

– časté sú témy katastrofizmu, motívy smrti, zániku, samoty a opustenosti

– prejavil sa aj v próze – autori využívali automatické texty, zápisy snov, denníkove zápisy

– Paul Eluard, Louis Aragon

Dadaizmus

– dada – koníček, hračka, náznak detskej reči (franc.)

– vznikol v období 1. sv. vojny vo Švajčiarsku, zakl. bol Tristan Tzara, vydal prvý dadaistický manifest v Paríži – dadaizmus definoval ako zámernú deštrukciu (rozklad jazyka)

– dadaizmus hlásal nezlúčiteľnosť umenia s logikou, spontánnosť, hru so slovami, slová spájali bez vnútorných súvislosti

– vystupovali proti zaužívaným konvenciám, proti vojne a svoj nesúhlas spájali s anarchiou v kultúrnom a osobnom živote

– zrušili vetnú skladbu, nelogickosť ich textov mala vyjadrovať komickosť doby – smer nemal dlhé trvanie a jeho členovia prešli k iným skupinám (najmä surrealistom)

Poetizmus

– poesis – poézia (lat.)

– vznikol v Čechách, zakladateľmi boli členovia skupiny Devětsie, za zakladateľa sa považuje literárny kritik Karel Teige, ktorý vydal článok Poetizmus (stal sa manifestom poetizmu)

– poetizmus mal aktívny vzťah k životu, snažil sa ho zachytiť prostredníctvom emócií, fantázie a asociácie autora; zdrojom inšpirácie bola imaginácia (predstavivosť), životná aktivita a objavovanie exotických krajín

– využívali asociatívnu metódu, poézia mala prinášať ľuďom radosť a krásu

– písali lyricko-epické útvary a básne- pásma

– V. Nezval, J. Seifert

Konštruktivizmus

– la construction – zostrojenie (lat.)

– vznikol v Rusku, kladie dôraz na racionálnu štruktúru dila a významovú stránku diela, úspornosť vyjadrovania, vecnosť a účelnosť

– V. Ibnerová, Iľja Erenburg
Lost generation – Gertrúda Steinová – týmto pojmom označila amerických spisovateľov, ktorí sa zúčastnili 1. svetovej vojny na európskych bojiskách, pod vplyvom vlasteneckých hesiel o slobode, keď uvideli vojnu zblízka, zbavili sa ilúzií o nej ako o spravodlivej veci a otvorene zaujali protivojnové stanovisko; vojna ich poznačila na celý život, trpeli pocitmi osamelosti, nevedeli sa prispôsobiť situácii po vojne, cítili sa byť stratení pre ďalší život (takí boli aj literárni hrdinovia); neskôr sa toto pomenovanie rozšírilo aj na európskych autorov, ktorí vystupovali proti vojne a zaznamenávali vnútorný život a krízy jednotlivca, pocity odcudzenia a osamotenia moderného človeka

– Hemingway, Fitzgerald, Remarque

Ernest Hemingway* – novela Starev a more, romány: Zbohom zbraniam a Komu zvonia do hrobu

William Faulthner* – romány Sartoris, Bľabot a bes

John Dos Pasos

– románová trilógia USA – vytvoril román-pásmo – dej prebieha v 4 pásmach, 2 z nich nesú stále označenie Kinožurnál a záber; ďalšie 2 sú zaľudnené množstvom postáv (autentických, anonymných), ktoré predstavujú reprezentatívnu vzorku vtedajšej americkej reality

Theodor Dreisner – romány Sestra Carrie, Americká tragédia

John Galsworthy – trilógia Forsytovská sága

George Bernard Shaw – sociálno-kritická divadelná hra Pygmalion; dráma Svätá Jana

James Joyce – básnická zbierka Komorná hudba, zbierka poviedok Dublinčania, román Ulysses

Virginia Woolfová – román K majáku

Romain Rolland* – divadelné hry Divadlo revolúcie, životopisy, román rieka Ján Krištof, Očarená duša
Peter a Lucia

– psychologická novela (malý komorný román)

– téma: tragická láska 2 mladých ľudí na pozadí 2. svetovej vojny

Henri Barbuse – protivojnový román Oheň

Tristan Tzara – dadaistický manifest, Strom cestovateľov, Dobytie juhu

André Breton – manifesty surrealizmu, román Nadja

Marcel Proust – sedemdielny románový cyklus Hľadanie strateného času

Erich Maria Remarque
Na západe nič nového

– protivojnvý, expresionistický román

– reaguje na udalosti 1. svetovej vojny, jeden z mála protivojnových románov, ktoré sa odohráva celé na bojisku, román má symbolický názov – na francúzsko-nemeckom fronte bola zákopová vojna, front sa nemenil, noviny uvádzali titulky: Na západe nič nového...

– román Cesta späť, Traja kamaráti, Víťazný oblúk, Tiene v raji, Čas žitia a čas umierania, Nebo nepozná obľúbencov

Franz Kafka – romány – Proces, Zámok, Amerika, poviedky – Premena

Thomas Mann – romány: Buddenbrookovci, Čarovný vrch, Doktor Faustus tetralógia Jozef a jeho bratia

Vítezeslav Nezval – básnická zbierka Most, zbierka Pantomima, Absolutní hrobař

Jiří Wolker – zbierka Host do domu, Těžká hodina

Jaroslav Seifert – zbierka Poštovní holub, Maminka, Píseň o Viktorce

Jaroslav Hašek – román Osudy dobrého vojaka Švejka

Karel Čapek – román Krakatit, Válka s mloky, utopická dráma R.U.R., utopická hra Věc Makropulos, hra Bíla nemoc, dovadelná hra Matka

Ivan Bunin – novela Miťova láska

Michail Bulgakov – román Majster a Margaréta

Alexej Tolstý* – historický román Peter Prvý

Maxim Gorkij – poviedka Starena Izergiľ