Slovenská stredoveká literatúra (800-1500)

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 13.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 874 slov
Počet zobrazení: 15 126
Tlačení: 878
Uložení: 833
- Veľkomoravské obdobie (800-1000) – staroslovienčina
- Nové konštituovanie stredovekej literatúry (1000-1500 – latinčina, čeština, slovakizovaná čeština (2. polovica 14.st.)

Veľkomoravské obdobie(800-1000)

- spája sa s príchodom Konštantína a Metoda na naše územie; v roku 863 prichádzajú Konštantín a Metod na pozvanie kráľa Rastislava na Veľkú Moravu, vysiela ich byzantský cisár Michal 3.; Konštantín (827-869), Metod (815-885) - vierozvestcovia

- význam misie: šírili kresťanstvo, zostavili prvé slovanské písmo – hlaholiku (na základe malých písmen gréckej abecedy). Priniesli prvý spisovný slovanský jazyk – staroslovienčinu (pochádzali z okolia Solúna v Macedónii)
- 867 sa vybrali do Ríma, aby obhájili slovanskú bohoslužbu, pápež Hadrián 2. povolil staroslovienčinu ako štvrtý bohoslužobný jazyk (liturgický) jazyk, popri gréčtine, hebrejčine, latinčine; Hadrián 2. zriadil na Veľkej Morave arcibiskupstvo a prvým arcibiskupom sa stal Metod; Konštantín v Ríme vstúpil do gréckeho kláštora a prijal meno Cyrilos (Cyril), kde aj zomrel; Metoda pri návrate na Veľkú Moravu zajali bavorskí kňazi, väznili ho a prepustili ho až na žiadosť pápeža po dvoch rokoch; 880 Metod sa vybral do Ríma znovu obhajovať slovanskú liturgiu, pápež Ján 8. povolil kázanie v staroslovienčine; po smrti Metoda bol Svätopluk naklonený latinskej liturgii a v roku 885 pápež Štefan 5. zakázal slovanskú liturgiu na Veľkej Morave; Metodovi žiaci odišli z Veľkej Moravy (väčšinou do Bulharska) a tam vytvorili jednoduchšie písmo – cyriliku na základe veľkých písmen gréckej abecedy
- staroslovienčina sa stala aj literárnym jazykom a vznikali v nej aj diela

Prekladová literatúra
- Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny Misál (omšová kniha), breviár (modlitebná knižka pre kňazov), spevník, žaltár, evanjeliá
- Metod preložil celý Starý zákon (okrem kníh Mokabejských) a Súdny zákonník pre svetských ľudí

Pôvodná literatúra
- písali ju Konštantín, Metod a ich žiaci
- Metodov žiak Kliment – Pochvala Cyrilovi filozofovi, Pochvalné slovo Cyrila a Metoda, Život Konštantínov

Moravsko-panónske legendy
- Život svätého Konštantína – Kliment – opisuje Konštantínovo detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, súcit s trpiacimi; sústreďuje sa na jeho predmoravskú činnosť a obhajobu slovenskej liturgie v Benátkach pred pápežským dvorom
- Život svätého Metoda – Gorazd

Konštantín – Proglas
(predslov k svätému Evanjeliu)
- prvá slovanská veršovaná  báseň, hymnus – chvála; napísaná bola v 9. st. a najstarší odpis pochádza z 13. st.
- kompozícia: 11a dvanásťslabičných veršov, bez rýmu a bez členenia na strofy
- je to oslava slovanského prekladu písma; Konštantín sa prihovára k Slovanom, pre ktorých preložil božie slovo do národného jazyka; demokratické myšlienky – autor obhajuje právo každého národa prijímať božie slovo v rodnom jazyku; hovorí o vzťahu božieho slova a vzdelanosti – pomocou božieho slova človek prijíma vedomosti, slová, knihy zbavujú človeka nevedomosti, človek má právo byť vzdelaný
myšlienky:
duša umiera bez božieho slova tak ako človek bez jedla
radšej povedať menej tak aby ostatní rozumeli, ako viac a ostatní nerozumejú
božie slovo posilní um aj srdce
ľudia ktorí chcú mať čistú dušu, ktorí chcú žiť bez hriechu, mali by počúvať božie slovo
žiadna duša bez písmen nemá vedomie o božom zákone
- staroslovievsku literatúru po odchode Metodových žiakov z Veľkej Moravy, šírili nasledovníci v Bulharsku; diela: Chrabi – O písmenkách, Život Naumov
- Veľkomoravská a Cyrilometodská tradícia zohrala významnú úlohu pri formovaní slovenského národa v čase Slovenského národného obrodenia

Ústna ľudová slovesnosť


Stredovek
- literatúra , ktorú vytvoril ľud, zachovala sa ústnym podaním - tradovaním
ľudová lyrika
kalendárny obradový folklór (pracovné a obradové piesne)
rodinný obradový folklór (svadobné piesne, pohrebové vykladania)
- rozvíjali sa aj malé formy ľudovej slovesnosti – hádanky, príslovia, porekadlá, pranostiky

Ľudová epika

- najstarší žáner – balady – Mati dievča zháňa
- šírili sa aj báje, ktoré vysvetľovali prírodné javy, rozprávali o nadprirodzených bytostiach
- obľúbené boli zvieracie, čarovné rozprávky, legendové rozprávky a bájky, vznikali aj miestne povesti; najstaršia rozprávka je O dvanástich mesiačikoch (14.st.); najstaršie piesne Morena, Morena, za kohos’ umrela a Hoja Ďunda, hoja

Humanizmus a Renesancia
- pretrváva kalendárna a rodinná obradová poézia miešaná s prvkami kresťanskej náboženskej poézie ; reagovala novými žánrami na nové historické udalosti (vláda Mateja Korvína, turecké vojny)
- historické piesne a historické povesti z 15. storočia – viazali sa na postavu Mateja Korvína – zobrazovaného ako ideálneho a spravodlivého panovníka (Kráľ Matiáš a bača)
- historické povesti, veršovaná epika a balady zo 16. a 17. storočia sú späté s utrpením ľudí za tureckej nadvlády; povesti rozprávajú o hrdinských činoch Vavra Brezuľu, ľudového bojovníka proti Turkom
- balady s protitureckou tematikou poeticky vykresľujú až monumentálnu lásku k domovine
- balada Ten turecký mýtnik sedí vo väzení – krásna Katarínka volí smrť v rieke, len aby nemusela navždy odísť ako nevesta do tureckej krajiny
- balada Rabovali Turci až po Biele hory – odvíja rodinnú tragédiu zvolenskej richtárky, ktorej Turci zajali dve deti; keď sa im po rokoch podarí utiecť domov, nepozná ich a nedá im nocľah vo svojom dome; bolestný výkrik matky nad synom, ktorý umrel v noci pri dverách, zosiľuje emotívnu atmosféru utrpenia
- balada Naša pani kňahne – rozpráva o kňažnej, ktorú manžel podrobil Božiemu súdu, lebo zakrúžila po mladšom ženíchovi; v balade sú prvky rozprávky a rytierskej poézie
- regrútske a vojenské piesne z konca 16. a 17. storočia hovoria o zverbovaných mládencoch, ktorí sa na vojnu prihlásili dobrovoľne alebo ich lapili (Utekajte, chlapci, hore dolinami) a žialia za milou a rodičmi (Na bystrickej bráne visia dolámane); baladické vojenské piesne vynikajú metaforami, symbolmi, pričom dojem zosilňuje námet rodinnej tragédie
- baladická pieseň Hory, hory, čierne hory – sestra vypravuje brata na vojnu; vyzerá ho po tri rána, ale brat sa nevracia, zahynul v boji
- ľudová próza – zvieracie rozprávky, žartovné, legengové rozprávky, miestne povesti, čarovné rozprávky

Barok

Poézia – formujú sa sociálne piesne, v ktorých sa odráža kontrast medzi chudobnými a bohatými; vznikajú zbojnícke piesne – Bol by ten Jánošík bojoval, Hej hore háj, dole háj

Próza
– rozprávky: čarovné, dobrodružné, humoristické, zbojnícke; deformovali sa typické znaky čarovných rozprávok (protiklad dobra a zla – víťazí dobro), torjstupňová gradácia; ustálené úvodné a záverečné vety; rozvíjajú sa príslovia, porekadlá, pranostiky, detský folklór

Dráma
– vianočné betlehemské hry; hra o svätej Dorote a jej mučeníckom živote

Zdroj: killka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.021 s.
Zavrieť reklamu