Slovenská stredoveká literatúra (800-1500)

Slovenská stredoveká literatúra (800-1500)

– Veľkomoravské obdobie (800-1000) – staroslovienčina

– Nové konštituovanie stredovekej literatúry (1000-1500 – latinčina, čeština, slovakizovaná čeština (2. polovica 14.st.)

Veľkomoravské obdobie(800-1000)

– spája sa s príchodom Konštantína a Metoda na naše územie; v roku 863 prichádzajú Konštantín a Metod na pozvanie kráľa Rastislava na Veľkú Moravu, vysiela ich byzantský cisár Michal 3.; Konštantín (827-869), Metod (815-885) – vierozvestcovia

– význam misie: šírili kresťanstvo, zostavili prvé slovanské písmo – hlaholiku (na základe malých písmen gréckej abecedy). Priniesli prvý spisovný slovanský jazyk – staroslovienčinu (pochádzali z okolia Solúna v Macedónii)

– 867 sa vybrali do Ríma, aby obhájili slovanskú bohoslužbu, pápež Hadrián 2. povolil staroslovienčinu ako štvrtý bohoslužobný jazyk (liturgický) jazyk, popri gréčtine, hebrejčine, latinčine; Hadrián 2. zriadil na Veľkej Morave arcibiskupstvo a prvým arcibiskupom sa stal Metod; Konštantín v Ríme vstúpil do gréckeho kláštora a prijal meno Cyrilos (Cyril), kde aj zomrel;

Metoda pri návrate na Veľkú Moravu zajali bavorskí kňazi, väznili ho a prepustili ho až na žiadosť pápeža po dvoch rokoch; 880 Metod sa vybral do Ríma znovu obhajovať slovanskú liturgiu, pápež Ján 8. povolil kázanie v staroslovienčine; po smrti Metoda bol Svätopluk naklonený latinskej liturgii a v roku 885 pápež Štefan 5. zakázal slovanskú liturgiu na Veľkej Morave; Metodovi žiaci odišli z Veľkej Moravy (väčšinou do Bulharska) a tam vytvorili jednoduchšie písmo – cyriliku na základe veľkých písmen gréckej abecedy

– staroslovienčina sa stala aj literárnym jazykom a vznikali v nej aj diela

Prekladová literatúra

– Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny Misál (omšová kniha), breviár (modlitebná knižka pre kňazov), spevník, žaltár, evanjeliá

– Metod preložil celý Starý zákon (okrem kníh Mokabejských) a Súdny zákonník pre svetských ľudí

Pôvodná literatúra

– písali ju Konštantín, Metod a ich žiaci

– Metodov žiak Kliment – Pochvala Cyrilovi filozofovi, Pochvalné slovo Cyrila a Metoda, Život Konštantínov

Moravsko-panónske legendy

– Život svätého Konštantína – Kliment – opisuje Konštantínovo detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, súcit s trpiacimi; sústreďuje sa na jeho predmoravskú činnosť a obhajobu slovenskej liturgie v Benátkach pred pápežským dvorom

– Život svätého Metoda – Gorazd

Konštantín – Proglas (predslov k svätému Evanjeliu)

– prvá slovanská veršovaná báseň, hymnus – chvála; napísaná bola v 9. st. a najstarší odpis pochádza z 13. st.

– kompozícia: 11a dvanásťslabičných veršov, bez rýmu a bez členenia na strofy

– je to oslava slovanského prekladu písma; Konštantín sa prihovára k Slovanom, pre ktorých preložil božie slovo do národného jazyka; demokratické myšlienky – autor obhajuje právo každého národa prijímať božie slovo v rodnom jazyku; hovorí o vzťahu božieho slova a vzdelanosti – pomocou božieho slova človek prijíma vedomosti, slová, knihy zbavujú človeka nevedomosti, človek má právo byť vzdelaný
myšlienky:

duša umiera bez božieho slova tak ako človek bez jedla
radšej povedať menej tak aby ostatní rozumeli, ako viac a ostatní nerozumejú
božie slovo posilní um aj srdce
ľudia ktorí chcú mať čistú dušu, ktorí chcú žiť bez hriechu, mali by počúvať božie slovo

žiadna duša bez písmen nemá vedomie o božom zákone

– staroslovievsku literatúru po odchode Metodových žiakov z Veľkej Moravy, šírili nasledovníci v Bulharsku; diela: Chrabi – O písmenkách, Život Naumov

– Veľkomoravská a Cyrilometodská tradícia zohrala významnú úlohu pri formovaní slovenského národa v čase Slovenského národného obrodenia

Ústna ľudová slovesnosť

Stredovek

– literatúra , ktorú vytvoril ľud, zachovala sa ústnym podaním – tradovaním
ľudová lyrika
kalendárny obradový folklór (pracovné a obradové piesne)
rodinný obradový folklór (svadobné piesne, pohrebové vykladania)

– rozvíjali sa aj malé formy ľudovej slovesnosti – hádanky, príslovia, porekadlá, pranostiky

Ľudová epika

– najstarší žáner – balady – Mati dievča zháňa

– šírili sa aj báje, ktoré vysvetľovali prírodné javy, rozprávali o nadprirodzených bytostiach

– obľúbené boli zvieracie, čarovné rozprávky, legendové rozprávky a bájky, vznikali aj miestne povesti; najstaršia rozprávka je O dvanástich mesiačikoch (14.st.); najstaršie piesne Morena, Morena, za kohos’ umrela a Hoja Ďunda, hoja

Humanizmus a Renesancia

– pretrváva kalendárna a rodinná obradová poézia miešaná s prvkami kresťanskej náboženskej poézie ; reagovala novými žánrami na nové historické udalosti (vláda Mateja Korvína, turecké vojny)

– historické piesne a historické povesti z 15. storočia – viazali sa na postavu Mateja Korvína – zobrazovaného ako ideálneho a spravodlivého panovníka (Kráľ Matiáš a bača)

– historické povesti, veršovaná epika a balady zo 16. a 17. storočia sú späté s utrpením ľudí za tureckej nadvlády; povesti rozprávajú o hrdinských činoch Vavra Brezuľu, ľudového bojovníka proti Turkom

– balady s protitureckou tematikou poeticky vykresľujú až monumentálnu lásku k domovine

– balada Ten turecký mýtnik sedí vo väzení – krásna Katarínka volí smrť v rieke, len aby nemusela navždy odísť ako nevesta do tureckej krajiny

– balada Rabovali Turci až po Biele hory – odvíja rodinnú tragédiu zvolenskej richtárky, ktorej Turci zajali dve deti; keď sa im po rokoch podarí utiecť domov, nepozná ich a nedá im nocľah vo svojom dome; bolestný výkrik matky nad synom, ktorý umrel v noci pri dverách, zosiľuje emotívnu atmosféru utrpenia

– balada Naša pani kňahne – rozpráva o kňažnej, ktorú manžel podrobil Božiemu súdu, lebo zakrúžila po mladšom ženíchovi; v balade sú prvky rozprávky a rytierskej poézie

– regrútske a vojenské piesne z konca 16. a 17. storočia hovoria o zverbovaných mládencoch, ktorí sa na vojnu prihlásili dobrovoľne alebo ich lapili (Utekajte, chlapci, hore dolinami) a žialia za milou a rodičmi (Na bystrickej bráne visia dolámane); baladické vojenské piesne vynikajú metaforami, symbolmi, pričom dojem zosilňuje námet rodinnej tragédie

– baladická pieseň Hory, hory, čierne hory – sestra vypravuje brata na vojnu; vyzerá ho po tri rána, ale brat sa nevracia, zahynul v boji

– ľudová próza – zvieracie rozprávky, žartovné, legengové rozprávky, miestne povesti, čarovné rozprávky

Barok

Poézia – formujú sa sociálne piesne, v ktorých sa odráža kontrast medzi chudobnými a bohatými; vznikajú zbojnícke piesne – Bol by ten Jánošík bojoval, Hej hore háj, dole háj

Próza – rozprávky: čarovné, dobrodružné, humoristické, zbojnícke; deformovali sa typické znaky čarovných rozprávok (protiklad dobra a zla – víťazí dobro), torjstupňová gradácia; ustálené úvodné a záverečné vety; rozvíjajú sa príslovia, porekadlá, pranostiky, detský folklór

Dráma – vianočné betlehemské hry; hra o svätej Dorote a jej mučeníckom živote