Svetová literatúra po roku 1945

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 14.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 882 slov
Počet zobrazení: 27 572
Tlačení: 1 447
Uložení: 1 211

Svetová literatúra po roku 1945

- udalosti vojny ovplyvnili tematickú a estetickú podobu literatúry
- po vojne sa svet rozdelil podľa odlišných ideológií na 2 tábory: východný a západný; viedlo to k diferenciácii kultúrneho a literárneho života – aj tu sa prejavil súperenie spoločenských sústav (demokracie a totality)
- západná literatúra nadväzovala na predvojnové umelecké smery a súčasne experimentovala s novými
- vo východnej literatúre zavládol jednotný umelecký smer – socialistický realizmus, pokusy o experimentovanie s formou literárneho diela boli obmedzované ako úpadkové – dekadentné a bola obmedzovaná sloboda umeleckej tvorby
- k uvoľneniu v tejto literatúre došlo koncom 50. rokov a 60. rokov po páde stalinizmu a v 90. rokoch po páde železnej opony
Najvýznamnejšie umelecké smery západoeurópskej, východoeurópskej a americkej literatúry

Poézia

1. autori nadväzujúci na avantgardu a píšuci angažovanú poéziu – Paul Eluard (Fénix), Jacques Prèvert (Slová), Robinson Jeffers, Jevgenin Jevtušenko, Andrej Vaznesenskij
2. v 50.rokoch v USA sa utvorila skupina Beat generation – Allen Ginsberg (Vytie), Lawrence Ferlinghetti, Gregorij Croso, Jack Kerovac
Próza
1. existencializmus – vznikol vo France – Jean Paul Sartre (Múr), Albert Camus (Mor)
2. antiromán (nový román) – Allan Robbe-Grillet (Gumy)
3. neorealizmus – vznikol v Italy – Alberto Moravia (Rimanka, Vrchárka), Vasco Pratoliny, Pière Paolo Pasoliny
4. magický realizmus – tento realizmus k objektívnemu zobrazeniu skutočnosti pridáva prvky iracionality a mytológie – Gabriel Garicía Marquez (Kolumbia) – Kronika vopred ohlásenej smrti, Sto rokov samoty, v slovenskej literatúre inklinoval Peter Jaroš
5. tradičný realizmus – J.D. Salinger (Kto chytá v žite), John Steinbeck, Joseph Heller (Hlava 22.), N. Mailler (Nahí a mŕtvi), Antoine de Saint-Exupèry (Malý princ)
6. v 50. rokoch sa v Anglicku sformovala skupina predstaviteľov kritického realizmu – rozhnevaní mladí muži – John Osbourne, John Wain, John Brain (Obzri sa v hneve)
7. socialistický realizmus – dominoval v tvorbe spisovateľov socialistických krajín, ale ovplyvnil aj západoeurópskych autorov, popieral rozmanitosť umeleckého stvárnenia človeka a skutočnosť zobrazoval takú, aká mala byť podľa ideológie socializmu – Alexander Fadejev, Dmitrij Šolochov (Osud človeka), Leonid Leona
8. postmoderna – je to umenie v druhej polovici 20. storočia, autori vyjadrujú narastajúcu nedôveru v rozum, intelekt, odmietajú jednoznačné pravdy o svete, rúcajú tabuizované témy, vyplýva to z epochy, ktorá je presýtená rozpormi modernej civilizácie – U. Eco (Meno ruže), Vladimír Mabokov, Patrick Suskind

Dráma

1. absurdná dráma (antidráma) – vznikla vo France – Samuel Beckett (Čakanie na Godota), Friedrich Dürrenmatt (Fyzici), Eugen Ionesco (Stoličky), Václav Havel
2. epické divadlo – vzniklo v Nemecku – Bertolt Brecht (Kaukazský kriedový kruh)
3. je to dráma nadväzujúca na ibsenovskú tradíciu psychologickej a kriticko-spoločenskej drámy 19. storočia - Arthur Müller (Smrť obhodného cestujúceho)
4. dráma nadväzujúca na čechovské tradície lyrického divadla 19. storočia – Tennessee Williams (Električka zvaná túžba)

Jerome David Salinger
- román Kto chytá v žite – psychologický román, kritici ho zaraďujú do prúdu „záchranárskych diel“ - autor dielami reaguje na stratu ideálov americkej spoločnosti po 2. svetovej vojne, na orientáciu ľudí na konzum, výrobu a devastáciu ľudskej duše i prírody; spisovatelia uvažujú ako zachrániť spoločnosť; Salinger vidí záchranu a budúcnosť Ameriky v morálnej záchrane ľudí

Norman Mailer

- román Nahí a mŕtvi (1923) – nahí – bezmocní voči vojne, voči príkazom veliteľov, dielo sa považuje za najlepšie od 2. svetovej vojny
- útvar: naturalistický román (snaží sa do detailov zachytiť celoživotnú pravdu na základe osobných skúseností – v duchu pozitivizmu)

Joseph Heller (1923-1999)
- román Hlava XXII. (1961) – netypický realistický protivojnový román, komicko-groteskný, v ktorom autor využíva humor, satiru, iróniu a paradox (zdanlivý nezmysel), aby zvýraznil absurditu vojny
- v románe sa málo bojuje, ale nepriateľom vojakov-letcov je byrokratický militaristický aparát, ktorý do detailov škatuľkuje život jednotlivca
- symbolickým stelesnením tohto systému je zákon, ktorý určuje povinnosti vojakov, ide o súbor nezmyselných predpisov, nariadení, ktoré sadajú podľa vôle veliteľov rôzne interpretovať, ale nikdy nie v prospech vojakov; tieto nariadenia absurdnosti sa povyšujú na normu a prejavy zdravého rozumu sa považujú za nenormálne

Existencializmus

- existencia – bytie, existovanie (lat.)
- myšlienkový a umelecký prúd, ktorý sa vyjadruje k základným otázkam ľudského bytia, všíma si existencie človeka z hľadiska jeho individuality, všíma si jeho vnútorný svet, pocity, zdôrazňuje jeho osobnú slobodu, časté sú motívy ľahostajnosti, problémy úzkosti, opustnenosti, beznádeje a nezmyselnosti ľudskej existencie; slobodu jednotlivec dosahuje tým, že sa nepodriaďuje okolnostiam, vžitej konvencii, rozhoduje sa na základe vlastnej vôle, autori kreslia svet a človeka pochmúrne, vzbura človeka je pesimistická, človek je zmietaný rozpormi doby, je zúfalý a často je vykreslený v hraničných situáciách

Jean-Paul Sartre* - zbierka poviedok Múr
Albert Camus* - román Mor

Absurdná dráma (antidráma)

- vznikla v 50. rokoch 20. storočia v Paríži
- typická je pre ňu nihilistická koncepcia života a človeka – popieranie úplne všetkých ustálených hodnôt a zásad (mravných a spoločenských)
- vychádza z existencialistickej filozofie, tradičná štruktúra drámy je zmenená – chýba súvislý dej, často i zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia, rozuzlenie v závere
- hrdina je osamelý, neschopný komunikovať s inými postavami, vedie nelogické monológy, repliky v dialógoch nenadväzujú
- mnohí dramatici zabsurdňovali drámu tým, že ju menily na grotesku; iniciátormi jej vzniku neboli Francúzi, ale autori písali po francúzsky, preto sa radia do frnacúzskej literatúry
- Samuel Beckett, Eugen Ionesco, Friedrich Durenmatt

Bertold Brecht – Kaukazský kriedový kruh – využil motív Šalamúnového kriedového kruhu a dvoch žien, ktoré sa súdia o dieťa
George Orwell – Zvieracia farma – v románe autor vyjadril obavy pred totalitnými tendenciami vývoja modernej spoločnosti
Alexander Složenycin – novela Jeden deň Ivana Denisoviča – kritizuje socialistický systém v Rusku, ktorého výsledkom sú aj gulagy – zachýtáva s dokumentárnou presnosťou 1 pracovný deň väžňa Ivana Denisoviča Šuchova

 

Zdroj: killka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.026 s.
Zavrieť reklamu