Umelecké prostriedky

Umelecké prostriedky

ONOMATOPOJA zvukomaľba – napodobňovanie prírodných a pracovných zvukov.

PARONOMÁZIA hromadenie slov, ktoré majú rovnaký slovný základ, rovnakú skupinu hlások v koreni: slavme slavně slávu Slávův slavných.

KALAMBÚR slovná hra (obyčajne vyjadruje vážnu myšlienku) – použitie zvukovo podobných (alebo rovnakých), ale významovo rozdielnych i protikladných pomenovaní: čo asimiluje, asi miluje.

EPIZEUXA – bezprostredné opakovanie slova (slov) vo verši alebo vete.

SYMPLOKÉ – tým istým slovom začína a končí verš, strofa i celá báseň, prípadne odsek alebo pasáž prozaického diela.

ANAFORA – opakovanie rovnakého slova (slov) na začiatku susedných veršov alebo viet, príp. na začiatku jednotlivých strof.

EPIFORA opakovanie rovnakých slov (slova) na konci susedných veršov alebo viet.

EPANASTROFA – tým istým slovom (slovami) sa končí niektorý verš alebo veta a začína ďalší.

REFRÉN opakovanie rovnakého verša alebo viacerých veršov na konci jednotlivých strof básne.

ANAKOLÚT vybočenie zo syntaktickej väzby, z ustálených jazykových noriem: Starý kaprál, keď sa vrátil domov, zamarilo sa mu, že boj vyhral.

INVERZIA – neobvyklý slovosled vo vete.

APOZIOPÉZA – nedokončená veta, výpoveď.

ELIPSA – výpustka – vypustenie slova ( zvyčajne sponového slovesa) vo verši alebo vete: Bez nevesty ťažko.

CHIAZMUS – súvzťažné skríženie slov alebo viet:
...revolúcia poézie a poézia revolúcie.

ASYNDETON bezspojkové spojenie slov.

POLYSYNDETON – nadmerné opakovanie (hromadenie) spojok.
APOSTROFA – rečnícke oslovenie.

REČNÍCKA OTÁZKA nevyžaduje si odpoveď (väčšinou).

REČNÍCKA ODPOVEĎ – odpovedá na rečnícku otázku, obsahuje nejakú životnú pravdu či múdrosť, závažné myšlienkové a mravné posolstvo.

PLEONAZMUS – hromadenie synoným kvôli zdôrazneniu naliehavosti výpovede: skvost, prepych, nádhera a hoj.

KLIMAX hromadenie synoným so vzostupnou významovou tendenciou:
Breh, vŕšok, bralo, Tatier štít.

ANTIKLIMAX – hromadenie synoným so zostupnou významovou tendenciou.

OXYMORON – spojenie 2 pomenovaní (obyčajne príd. a podst. mena), ktoré sa navzájom vylučujú, popierajú: špatnokrásny; mnohovravné ticho; o láske neláskavej.

PARADOXON – naoko nezmyselná výpoveď: mladosti vädnú, mladosť je večná.

HYPERBOLA – zveličenie – zem rykom sa otriasa .

EPITETON – básnický prívlastok: vlažný vánok; železný obor
konštantné (stále) epiteton – sivá holubička, čierne oči
metaforické epiteton – Krvavé sonety, Cválajúce dni

SYNEKDOCHA – zámena jednotného čísla za množné a naopak:
... a môj Slovan...bystré hodil zraky; svety nám závidieť budú.

PRIROVNANIE, METAFORA

Druhy metafor:

• PERSONIFIKÁCIA
• ALEGÓRIA (inotaj)
• LEXIKALIZOVANÁ M. – má veľké oči; hryzie ho svedomie; smola sa mu lepí na päty