Literárne žánre - všetky

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča janka114
Typ práce: Ťahák
Dátum: 17.12.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 156 slov
Počet zobrazení: 21 103
Tlačení: 500
Uložení: 555
Literárne žánre - druhový a žánrový aspekt textu
 
literárne druhy
lyrika – epika – dráma
Diferenciácia literatúry podľa ustálených spôsobov tvorby, ktorá je podmienená štylistickými, tematickými a kompozičnými kritériami a hľadiskami. Pre lyriku je charakteristická predovšetkým rytmizovaná forma reči, pre epiku neviazaná reč a dráma sa realizuje dialógom. Lyrické a epické texty sú cieľovým produktom, dráma je iba východiskovým produktom - závisí od výslednej realizácie.

literárny žáner
Súhrnný názov pre určité skupiny literárnych diel, ktoré majú spoločné znaky. Každý literárny žáner je výsledkom štylistických, tematických a kompozičných modelov, ktoré sú zovšeobecnené a ustálené pre tvorbu konkrétnych textov. Žánre sa delia podľa literárnych druhov na epické, lyrické a dramatické žánre.

lyrika
Súbor textov s orientáciou na stav lyrického subjektu. Zakladá sa na tlmení dejovosti. V lyrike sa jednotlivé motívy a výpovede kladú akoby „pod seba“, (nie za seba) pričom vyjadrujú jednu základnú myšlienku. Výpovede sa vyznačujú subjektívnosťou a expresívnosťou. Rozlišujeme tri základné typy lyrickej výpovede:
1.bezprostredná - opis vnútorného stavu
2.predmetná - opis vonkajšej skutočnosti
3.apelatívna - obracia sa priamo na adresáta.

poézia
Označuje stupeň textovej viazanosti (grafické členenie básne, rytmus, verš, rým, strofa). Pod pojmom poézia chápeme predovšetkým usporiadanie textu v jeho tvarovej podobe - vzťahuje sa skôr na formu, než na obsah diela. Naproti tomu lyrika vystihuje obsahovú stránku textu. Základnou jednotkou poézie je verš.

abstraktná poézia
Extrémny typ modernej poézie, ktorý si vytvára svoj vlastný jazyk z vymyslených slov. Opiera sa predovšetkým o zvukovú stavbu textu. Inšpiračným zdrojom pre ňu je detská tvorba a ľudová slovesnosť.

makarónska poézia
Veršované texty humoristickéj alebo satirickej literatúry, zakladajúce sa na miešaní prvkov (viet, veršov) dvoch, alebo viacerých jazykov.

bezobrazná poézia
Zakladá sa na vedomom negovaní metaforickosti, ale aj iných ozdôb básnického jazyka. Zdanlivo sú to texty, ktoré postrádajú akékoľvek prvky charakterizujúce poéziu. Lyrický charakter naberá táto poézia kontrastom dvoch rovín textu. Primárnu rovinu tvorí doslovný význam textu a druhotnú rovinu, to čo je v texte zamlčané, ukryté.

Básnické formy a strofy

sonet
Najrozšírenejšia lyrická žánrová forma so záväzným počtom 14-tich veršov. Člení sa na dve štvorveršia a dve trojveršia, čo podmieňuje aj obsahovú výstavbu básne. V klasickej kompozícií prvé štvorveršie obsahuje tézu, druhé antitézu a posledné dve trojveršia tvoria syntézu.

gazel
Básnická forma zložená z 5 až 15 dvojverší. Prvé dvojveršie sa rýmuje navzájom, pričom v ďalších párnych veršoch sa znovu vyskytuje ten istý rým. Obyčajne sa opakuje slovo alebo slovné spojenie, ktoré je nositeľom základnej myšlienky. Schéma = a a b a c a d a e a …

madrigal
Ľúbostná  báseň  (v stredoveku)  pozostávajúca  z  2 - 12 veršov s voľne rozloženým rýmom písaná na rôznorodé témy. Od 18. storočia nadobúda žartovný ráz.

rispet
Ľudová lyrická báseň používaná hlavne v  erotickej  poézii  a  v básniach, ktoré vyjadrujú lásku a úctu k milovanej žene. Skladá sa z 8 veršov, ktoré sa členia na jedno štvorveršie a dve dvojveršia.

tercína
Trojveršová  strofa,  v ktorej  sa  prvý  verš  rýmuje  s tretím, druhý verš s prvým a tretím veršom nasledujúcej strofy a druhý verš druhej strofy sa zase rýmuje s nepárnymi veršami nasledujúcej strofy. Podľa toho istého princípu môže báseň pokračovať ďalej. Schéma = a b a / b c b / c d c

ritornel
Stredoveká strofická  forma  skladajúca  sa  z  troch  trojveršových strof. V každej slohe sa nepárne verše rýmujú, len prostredný sa nerýmuje so žiadným veršom. Schéma = a b a / c d c / e f e

rondel
Lyrická forma skladajúca sa  z 12 až 15 veršov, z ktorých sa vytvárajú 3 strofy a striedajú sa v nich dva rýmy.

rondo
Lyrická  báseň  pozostávajúca  z 2 alebo 3 strof, v ktorej sa vyskytujú iba dva rýmy. Pre rondo je charakteristickým opakovanie prvého verša na konci jednotlivých strof.

triolet
Strofická  forma  s duchaplným obsahom. Záväzné je preň dodržiavanie 8 veršov a doslovné opakovanie 1. verša v 4. a 7. riadku.

sestina
Lyrická  veršovaná  form  a  pozostávajúca zo  šiestich  strof,  z ktorých každá má šesť veršov a báseň na konci vždy uzatvára trojveršová sloha (6 x 6 + 3). Na konci jednotlivých veršov sa opakujú tie isté slová, len v inom poradí.

stanza
Osemveršová strofa pozostávajúca  zo schémy: a b a b a b c c .

nóna
Strofa zložená z deviatich 10 - slabičných veršov. Schéma = a b a b a b c c b

limerick
Veršovaný  útvar  s rýmovou schémou = a a b b a . Vyskytuje sa hlavne v humorných a groteskne ladených básňach. Často sa v ňom vyskytujú slovné hračky.

akrostichon
Báseň  v  ktorej  začiatočné  písmená  alebo  slabiky jednotlivých veršov vytvárajú slovo alebo vetu, najčastejšie meno autora či adresáta.

klasické lyrické žánre

dityramb
Pôvodne  to bola oslavná báseň na počesť boha Dionýza. V súčasnosti je to označenie pre báseň, ktorá je prejavom oslavy životnej radosti, prípadne prírodnej krásy.

óda
Lyrický žáner, ktorý vyniká nadnesenosťou, pátosom. Óda je adresovaná nejakej významnej osobnosti. Básnik sa v nej oslavným spôsobom vyjadruje a vyslovuje o významnej téme. Charakterizuje ju isté vzrušenie, nadšené city, vzletná forma a sviatočnosť prejavu.

príležitostná báseň
Žáner  viažuci  sa  na  výnimočnú  časovú  udalosť.  Básnik tvorí text na základe istej spoločenskej objednávky. Príležitostná báseň vždy vyjadruje ustálené kultúrne hodnoty, má oslavný charakter a vzniká pri istých jubileách alebo výnimočných udalostiach. Typickým je pre ňu pátos, zvolanie, rečníčke otázky či expresívne výrazy.

hymna
Lyrický  žáner - druh  ódy.  Pôvodne prostredníctvom nej velebili bohov a dodnes má charakter velebenia a chvály. V hymne dominuje slávnostnosť, oslavnosť,  ospevovanie zvoleného objektu, pričom subjekt tvorcu sa odsúva do pozadia.

elégia
Lyrický  žáner  smutného a  melancholického  ladenia. Charakteristickým pre elégiu je väčší rozsah a vysoký štýl.

epitaf
Nápis na náhrobnom kameni alebo na soche zobrazujúcej mŕtveho.

epigram
Lyrický  žáner  stručne a duch aplne  vyjadrujúci  nejakú životnú pravdu. Obyčajne ide o satirickú báseň. Je v ňom zhustených veľa myšlienok. Môže sa vyskytovať aj na náhrobných kameňoch ako epitaf.

bukolická poézia
Poézia idealizujúca život pastierov a dedinčanov. Námetom je jednoduchý život, zbavený starostí a problémov. V súčastnosti je bukolická poézia oslavou dedinského života, jeho pokoja a jednoduchosti. Názov sa sťahuje predovšetkým na obsah, forma má byť jednoduchá.

ekloga
Druh bukolickej poézie, ktorý využíva hlavne dialogizovanú formu.

georgika
Báseň väčšieho rozsahu ospevujúca roľníka a jeho prácu.

epištola
Lyrický žáner písaný vo forme listu. Epištola je adresovaná nejakej známej alebo fiktívnej osobe. Jej obsah je zaujímavý a predovšetkým poučný. List sa často vkomponúva aj do epických diel, kde sa stáva súčasťou textu. Existujú aj diela, ktoré sú celé založené na listovej forme - epištolárny román.

idyla
Lyrická  báseň  menšieho  rozsahu, v ktorej dominuje obdiv dedinského života i prostredia. Vykazuje príbuznosť s eklogou. Často v nej býva zobrazovaný nejaký zvyk alebo jav zo života prostého človeka. Ide hlavne o ľudí, ktorí sú spätí s prírodou - sedliaci, rybári, pastieri. V slovenskej literatúre sa udomácnila pod názvom selanka.

alba
Lyrická pieseň s námetom ranného (predčasného) lúčenia milencov. Má presne stanovenú kompozíciu, ktorá je záväzná (v úvode prebúdzanie spevom vtákov; lúčenie). V albe sa často vyskytuje aj dialóg, lebo milenci si obyčajne sľubujú vernosť pred rozchodom.

žalm
Náboženská  pieseň  kresťanskej  liturgie. Pôvod má v hebrejskej Knihe žalmov. Žalmy majú rozličný obsah: kajúce žalmy, o márnosti, oslavné, ďakovné atď.

balada francúzska
(villonská) Lyrická  báseň  zložená  z troch strof, s rozsahom veršov od 7 do 12, a záverečného poslania. Na konci každej strofy sa opakuje refrén.

romanca
Lyrickoepický žáner pripomínajúci baladu. Z tematického hľadiska dominuje v nej lyrickosť. Napriek tomu, že má baladický ráz, romanca nevyúsťuje do tragického záveru, tak ako balada. V súčasnosti namiesto ťažkej až takmer tragickej tematiky postupne začína uprednostňovať ľúbostnú alebo romantickú tematiku s optimistickým vyznením.

pieseň
Najrozšírenejší typ básne, spravidla spájajúci poéziu s hudbou. Je základným útvarom ľudovej poézie a zároveň najjednoduchšou formou umeleckej poézie.

ľudová pieseň
Súhrnný názov pre lyrické, lyrickoepické a niekedy aj pre epické žánre ľudovej slovesnosti. Vyznačuje sa všetkými znakmi folklóru: kolektívnosť, ústne šírenie, neznámy autor. Patria sem uspávanky, trávnice, balady a historické piesne.

lyrickoepická báseň
Veršovaná skladba, ktorá vzniká vzájomným prelínaním lyrických a epických prvkov. Nad dejom dominuje autorov vzťah k nemu (k deju) a presadzujú sa subjektívne a reflexívne prvky. Takže sa vnášajú do epického jadra prvky zachytávajúce duševný stav človeka, jeho reflexie, opis prírody, atď.

báseň v próze
Malý lyrický útvar s formálnymi vlastnosťami prozaického diela. Vyjadruje pocity, nálady, duševné stavy bez verša a ostatných formálnych znakov lyrických textov (rým, strofy, atď.). Svojou vnútornou stavbou sa však približuje k lyrickým textom, pretože používa trópy a figúry. Lyrickosť spočíva hlavne v neprítomnosti deja a vo zvýšenej subjektívnosti diela.

poéma
Rozsiahlejšia  básnická  skladba  lyrickoepickej povahy. Od eposu sa líši tým, že dej posilňuje lyrická zložka textu. Lyrickosť v poéme prevažuje nad epickými prvkami. Autor sa tu priamo angažuje ako lyrický subjekt.

novšie lyrické žánre


pásmo
Žáner modernej poézie vyznačujúci sa väčším rozsahom a polytematickosťou. Podstatné znaky pásma sú: zdôrazňovanie básnickej obraznosti a voľné radenie zdanlivo nesúvislých tematických celkov, ktoré zjednocuje iba ústredná téma. Pásmo je obrazom myšlienkového pochodu človeka, založeného na stálych prechodoch z jednej tematickej oblasti do druhej.

cyklická báseň
Lyrický žáner vychádzajúci z polytematického pásma kombinovaného s intímnou básnickou lyrikou. Prelína sa tu tematická univerzálnosť a intímna individuálnosť básnickej výpovede.

príbeh
Žáner modernej poézie, založený na uplatnení epického princípu v lyrickej výpovedi. Niekedy ide o rozsiahlejší text, pripomínajúci poviedku, a niekedy sa zachytáva iba istý detail. Epická zložka textu však prevláda iba na povrchovej rovine. Lyrickosť textu vyplýva z použitia básnickej skratky.

nápis
Žáner modernej poézie, vychádzajúci z epitafu. Líši sa tým, že epitafy sa zameriavali skôr na velebenie mŕtveho. Nápis sa spája s príbehovosťou alebo životným osudom jednotlivca.

básnická správa
Žáner vecnej (denotatívnej) poézie zakladajúci sa na  presnosti a hodnovernosti administratívneho a publicistického štýlu. Básnická správa referuje o udalostiach a javoch skutočnosti,  konštatuje subjektívne vnímané fakty a operuje s presnými pravdivými údajmi.

lyrický záznam
Žáner súčasnej poézie založený na zachytení a fixovaní zážitkov prostredníctvom enumerácie (vymonovávania, vypočítavania). Lyrický záznam charakterizuje spontánnosť alebo asociácie vyvolané dojmami z každodenného života. Podstatným znakom je priraďovanie informácií „pod seba“ v strohej, značne zostručnenej forme.

lyrický rozhovor
Žáner denotatívnej poézie založený na dialógu medzi dvoma komunikujúcimi osobami. Obyčajne lyrický subjekt vedie dialóg s nejakou konkrétnou osobou (môže byť aj fiktívna - posmrtná). V lyrickom rozhovore sa téma obyčajne viaže k nejakej závažnej udalosti s tragickým pozadím, ale nie je to pravidlom.

básnický cestopis
Žáner  denotatívnej lyriky založený na dojmoch z ciest  po cudzích krajinách. V súčasnej poézii sa básnický cestopis zväčša buduje na lyrickosti.

paralipomenon
Lyrický žáner modernej poézie, zakladajúci sa na vecnosti a tematicky sa viažuci na málo povšimnuté (nepatrné, zdanlivo zbytočné) javy skutočnosti.

básnický životopis
Žáner vecnej poézie, založený na faktoch a presných údajoch. Charakterizuje ho stručnosť, v istých prípadoch aj hravosť. Na rozdiel od administratívneho životopisu údaje tu strácajú svoj operatívny zmysel a snažia sa o zobrazenie životnej púte básnika.

básnická glosa
Lyrická báseň v minulosti pozostávajúca zo štyroch desaťveršových strof. Na začiatku má vo forme motta citát zo štyroch veršov (z textu iného autora). Motto sa stáva témou celej básne a je rozvíjané v jednotlivých strofách. V súčastnosti sa básnická glosa vyskytuje v uvoľnenejšej forme - záväzné je len rozvíjanie motta. Báseň sa stáva subjektívnym dodatkom k mottu.

marginálie
Lyrický žáner, v ktorom autor tvorí báseň na istú tému akoby „na okraj“. Danú tému neobsiahne vcelku, zameriava sa iba na niektoré, pre vlastný subjekt dôležité detaily.

blues
Zväčša  ľúbostná  báseň  so  smutným  vyznením.  Pozostával obyčajne z troch strof a začiatočný verš sa v každej strofe opakoval. Dnes sa za blues považujú aj básne, ktoré si nezachovávajú pôvodnú štruktúru, ale opakovanie veršov je naďalej príznakovou vlastnosťou tohto žánru. Pre obsah je charakteristická melanchólia, únava, smútok, nostalgia, bezmocnosť, zúfalstvo, atď.

kaligram
Grafické usporiadanie básnického textu s estetickým zámerom.

nonsens
Žáner lyrickej poézie, ktorý sa vyznačuje zdanlivo nezmyselnými prvkami. Časté sú slovné hračky. Využíva aj grotesknosť, absurdnosť a paradox.

epika
Oproti simultánnosti lyriky v epike prevláda časová následnosť. Najpodstatnejšou črtou epickej komunikácie je lineárne radenie dejových motívov. Je najvhodnejším literárnym druhom na zobrazenie spoločnosti v jej celostnosti. V súčasnosti sa hovorí o troch typoch:
1.  veľká epika (román, epos)
2.  stredná epika (novela, poviedka)
3.  drobná epika (anekdota, bájka, vtip, rozprávka)

próza
Termín sa viaže na formálnu stránku diela; označuje usporiadanie textu podľa istých kritérií (prozaický riadok, odsek, kapitola). Oproti poézii je to reč voľne plynúca. Zahŕňa aj neliterárne texty v písanej podobe.

lyrizovaná próza
(novšie naturizmus) Špecifický druh prózy s utlmenou dejovosťou a so zvýšenou subjektívnosťou a expresívnosťou. Prejavuje sa zameraním na dedinské prostredie. Lyrický tvar sa prejavuje v štylizácii textu, relevantnosti zvukovej štruktúry, v obraznom používaní lexiky a v rytmickej stavbe vety.

beletria
Spoločný názov pre prozaické diela s fiktívnym obsahom, ktoré majú estetickú alebo zábavnú funkciu.

klasické epické žánre

báj
Tiež mýtus; žáner zameriavajúci sa na mytológiu; najstaršia podoba ľudovej prózy. Podľa námetu sa rozdeľuje do štyroch skupín:

- kozmogonická (pôvod sveta)
- etiologická (pôvod člováka, zvierat a rastlín)
- historicko-kultúrna (objavy vecí, remesiel, umení a vied)
- hrdinská (o predkoch, obrancoch rodu)

epos
Eposy vznikali vo viazanej forme, text bol naratívny. Rozsahom väčší žáner s komplikovanou štruktúrou pozostávajúcou z viacerých častí. Uplatňuje sa v ňom istá básnická štruktúra, aj presne normovaný rytmus. Je obrazom istej celostnosti, v ktorej sa prelínajú prvky reality a fantastiky, jeho postavy vynikajú nadprirodzenými vlastnosťami.

kronika
Stredoveký epický žáner; vyznačuje sa chronologickým radením historických udalostí bez opisu príčinných súvislostí.

gesta
Stredoveký epický žáner; pojednáva o hrdinských činoch významnej osobnosti alebo celého národa. Uprednostňuje príčinné súvislosti pred časovou postupnosťou.

letopis
Stredoveký epický žáner; je vyjadrením oficiálneho postoja k historickým udalostiam, ktoré sa líčia chronologicky a neobsahujú súkromné záznamy. Stredobodom pozornosti boli kniežatá, no len ich oficiálne konanie; vo vykreslení postáv dominuje idealizácia spoločenského postavenia človeka.

byliny
Epický žáner ruskej ľudovej slovesnosti o hrdinstve ruských bohatierov v 9.-13. stor. Základom ich obsahu sú historické udalosti, ale značne hyperbolizované a pridané o fantastické motívy.

historická pieseň
Stredoveký literárny žáner, ktorý sa tematicky zameriaval na nejakú významnú udalosť v dejinách národa. Mali oslavný ráz, ale informačnou hodnotou plnili aj funkciu súčasnej publicistiky.

balada
Epický žáner so smutným, až pochmúrnym dejom, ktorý má tragický záver. Jej zaradenosť k epickým žánrom nie je jednoznačná, lebo obsahuje prvky aj lyrické a dramatické. Dej má značne zhustený a udáva sa náznakmi. Podľa pôvodu sa rozlišuje balada ľudová a umelá.

východiskové žánre súčasnej epiky


exemplum
Krátky prozaický žáner svetského obsahu, vyskytujúci sa v stredovekých kázňach. Namiesto moralizovania kládol dôraz na rozprávanie príbehu, ktorý demonštroval buď príkladné alebo odsúdeniahodné chovanie a tým objasňoval určitý morálny pojem so zámerom výchovy veriacich.

legenda
Stredoveký epický žáner s náboženskou tematikou vo veršovanej alebo prozaickej podobe. Rozprávala životné príbehy svätcov s nereálnymi, zázračnými prvkami. Svätec v súlade s kresťanskou mystikou (posmrtný život a tak) veľa trpí a znáša všetky ťarchy pozemského života.

facécia
Krátky humoristický (satirický) príbeh najpopulárnejší v čase humanizmu a renesancie. Patrí medzi prvé žánre spájajúce umeleckú literatúru s folklórom. Rozširovala sa predovšetkým v meštianskom prostredí.

anekdota
Krátky príbeh o skutočnej/vymyslenej udalosti, ktorá má neočakávaný a nepredpokladaný záver s humorným vyznením. Ako žáner patrí k mestskému folklóru a hlavnou postavou je zvyčajne známa osobnosť.

rozprávka
Žáner ľudovej slovesnosti, po báji najstarší epický útvar. Zakladá sa na zjavne fiktívnom príbehu a neviaže sa ku konkrétnemu priestoru a času. Vždy má istý ideový dosah a spoločenský zámer. V centre obyčajne stojí kladný hlavný hrdina, ktorý musí zdolať prekážky, aby dosiahol svoj cieľ. V rozprávke vždy zvíťazí dobro nad zlom, pravda nad lžou.

povesť
Epický žáner ľudovej slovesnosti, v európskej kultúre popri rozprávke najrozšírenejší. Má vždy reálny historický podklad (udalosť alebo osobnosť), ktorý neopisuje, skôr uvádza jej hodnotenie ľudovými rozprávačmi. Napriek reálnemu jadru obsahuje fiktívne prvky. Na rozdiel od rozprávky sa častejšie končí tragicky.

bájka
Vymyslený príbeh s výchovným zacielením, v ktorom sa zvieratá alebo neživé predmety správajú ako ľudia. Môže mať veršovanú alebo prozaickú formu a z príbehu vždy vyplýva nejaké ponaučenie. Vyrozprávaný dej sa podáva vo forme alegórie.

parabola
Epický žáner menšieho rozsahu s didaktickým zameraním. Vyjadruje všeobecne platný zákon života alebo spoločnosti. Od bájky sa líši tým, že didaktický zámer sa nesformuluje na konci, ale vyplýva z celého textu.

súčasná epika

vtip
Krátky epický žáner podobajúci sa anekdote, v súčasnosti najčastejší, ústnym podaním sa šíriaci žáner folklóru. Obmedzuje sa iba na najstručnejšiu výpoveď s nečakaným záverom.

črta
Žáner menšieho rozsahu zobrazujúci skutočné osoby, udalosti, javy, veci. Obsahuje vecné, hodnoverné informácie, zakladá sa na faktoch a je adresne dokumentárna. Stojí na rozhraní medzi beletristickými žánrami vecnej literatúry a epickými žánrami. Ako epický žáner je podobná poviedke.

poviedka
Epický žáner malého alebo stredného rozsahu s presne nevyhranenými vlastnosťami. Obyčajne stvárňuje iba jednu udalosť a má len jednu zápletku. V porovnaní s novelou sa vyznačuje pokojnejším opisom deja, menšou mierou dramatickosti a napätia. Jej charakteristickým znakom je obsahová dotvorenosť a výskyt opisných častí.

novela
Epický žáner prózy stredného rozsahu, tvoriaci medzistupeň malej a veľkej epiky. Má presne vymedzenú kompozíciu bez väčších odklonov od ústrednej dejovej línie, potláčajú sa pritom opisné zložky, epizódy a digresie, čím sa líši od poviedky. Má bližšie k dramatickému textu aj neočakávanou pointou, úspornosťou výrazu, skratkovitosťou.

román
Žáner veľkej epiky, ktorý sa vyznačuje veľkou variabilitou kompozície a štýlu. Medzi základné vlastnosti románu sa radia: zobrazovanie človeka v komplikovaných spoločenských situáciách, výskyt viacerých postáv a zložitých vzťahov medzi nimi, boj protichodných síl, atď.

nový román
Osobitný druh románu (tiež antiromán) je postavený na negácii základných vlastností klasického románu. Odmieta ucelený dej a epického hrdinu, vševediaceho rozprávača, psychologizovanie, autorský komentár. Vyzdvihuje význam dialógu a uprednostňuje „antidej“ (útržky deja).

dievčenský román
Typ románu určený dospievajúcim dievčatám; hlavnou postavou diela je hrdinka. Výrazne sa orientuje na citovú stránku života a konflikty sa sústreďujú na prostredie, kde sa dievčatá najviac pohybujú. Väčšinu týchto diel charakterizuje sentimentálny príbeh, stereotypnosť témy, zjednodušený pohľad na život.

humoreska
Veselá poviedka, v ktorej dominuje humor. V umeleckom zobrazovaní menšia miera kritiky, jej ostrosť je podkladom pre rozlíšenie humoru od satiry, na rozdiel od ktorej uprednostňuje iróniu.

Literárny systém
Osobitná sústava vytvorená z literárnych diel podriadená spoločenskému systému. Vyznačuje sa špecifickými funkciami a vlastnosťami. V centre stojí umelecká (“vysoká”) literatúra s najvyššími estetickými a umeleckými kritériami. Popri nej lit. systém dotvárajú a dopĺňajú literárne podsystémy.

Dobrodružná literatúra
Súhrnný názov pre epické diela vyznačujúce sa príbehovosťou a dramatickosťou. Dej je budovaný na časovom slede a dielo má obyčajne svojho ústredného hrdinu. Zaraďuje sa medzi tzv. zábavnú alebo oddychovú literatúru. Má poznávaciu hodnotu, príjemca si obohacuje svoje poznatky z oblasti prírodných i spoločenských javov.

Literatúra faktu
Literárny podsystém, pozostávajúci zo súboru textov, v ktorých prevažuje poznávacia funkcia. Autori diel lit. faktu spracúvajú dokumentárne materiály, vedecké objavy, historické udalosti a iné fakty tak, aby u čitateľa vyvolali zážitok. Dôraz sa pritom kladie najmä na faktickosť a hodnovernosť údajov.

Science fiction
Vedecko-fantastická literatúra; literárny podsystém, zahŕňajúci diela, ktoré čerpajú námet z poznatkov vedy a techniky. Stvárňuje udalosti, ktoré sa ešte neodohrali, ale v budúcnosti sa môžu realizovať. Postavy sú reprezentantmi istej spoločnosti, často poslami celého ľudstva. Sci-fi vždy obsahuje tajomstvo, ktoré sa rozlúšti zvyčajne až na konci románu.

Literatúra pre deti a mládež
Literárny podsystém, pozostávajúci zo súboru textov pre osobitný typ príjemcu. Zahŕňa diela zámerne, resp. nezámerne tvorené pre detského príjemcu. Pod nezámernou tvorbou rozumieme texty, vytvorené pôvodne pre dospelých, ale neskoršie poklesnuté na úroveň detského príjemcu.

Folklór
Súhrn ľudovej kultúry, predovšetkým kultúry dedinského človeka. Zahŕňa ľudovú poéziu (pieseň, balada), epiku ( povesť) hudbu, tanec, zvyky, divadlo, ale aj umenie v celku.(kroje, etc.)

Populárna literatúra
Súbor textov z okruhu tzv. masovej komunikácie; literárny podsystém, vyniká vyšším stupňom úžitkovosti a zábavnosti. Buduje hlavne na dejovosti, bez hlbšieho zobrazenia psychiky postáv, emocionálnosti a senzačnosti. Opisujú sa výnimočné ľudské situácie na úkor reálnych osudov.

Žánre populárnej literatúry
 
Detektívka
Súhrnné označenie pre istý typ tzv. populárnej literatúry. Kladie dôraz na zábavnosť, senzačnosť, psychické šokovanie. Dôležitý je dej, nie psychologické vykreslenie postáv. Kompozícia je stereotypná a šablónovitá, založená na zločine a pátraní po vrahovi. Vražda a smrť je začiatkom každej detektívky . Záhada sa vkomponuje do textu tak, aby riešenie bolo čo najmenej pravdepodobné.

Horor
Epický žáner; druh zábavnej literatúry. Zaraďujú sa sem diela vyvolávajúce zdesenie, hrôzu, strach. Vystupujú tu zvláštne, bizarné postavy, atmosféra a obsahová náplň vyvolávajú hrôzu.

Comics
Epický žáner pozostávajúci z celej série obrázkov, ktoré sa uverejňujú v novinách a časopisoch na pokračovanie. Obyčajne zobrazujú žartovné príbehy alebo napínavé dobrodružstvá, no niekedy obsahujú aj lacný kriminálny dej s banálnou zápletkou. Dôležitú úlohu má dej a dialóg, ktorý sa vkomponúva priamo obrazu, v slovnej bubline. Stredobodom pozornosti sú nevšední ľudia a hrdinské činy (Imriškov Superman).

Comics (aktualizované)
Literárno-výtvarná forma; príbeh v sérii obrázkov. Literárna zložka sa realizuje osobitými grafickými prejavmi: pásmo postáv signalizuje bublina (dialóg) a obláčik (myšlienka), pásmo rozprávača je umiestnené do rámčeka na okraji obrázku. Výtvarná zložka podmieňuje absenciu opisu (vecí, postáv, ale i deja). Formou comicsu sa podávajú takmer výlučne epické žánre, najčastejšie vtip, rozprávka, poviedka a román. Patrí k podsystému populárnej literatúry. [– Samuelson]
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6.6)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.039