Elipsa

Elipsa v literatúre

Význam a charakteristika

Elipsa (z gréckeho elleipsis = vynechanie, chyba) je expresívna syntaktická konštrukcia, pri ktorej sa z vety vynechávajú menej dôležité časti, ktoré si však adresát dokáže domyslieť na základe kontextu. Najčastejšie sa vynechávajú slovesá, keďže ich význam je jasný už zo samotnej vety alebo širšieho jazykového prostredia.

Na rozdiel od apoziopézy, kde ide o náhlu neukončenosť vety, pri elipse sa vynechávajú nepodstatné časti výpovede, pričom zmysel celej vety zostáva zachovaný.

Typy elipsy

1. Ustálená elipsa

Vyskytuje sa v frazeologizmoch, kde sa vynecháva najmä sponové sloveso. Tieto výrazy sú ustálené a bežne používané v reči.

Príklady:

• Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom (hodí – hoď).
• Hovoriť striebro – mlčať zlato (je).
• Dobrý deň! (prajem).

2. Aktuálna elipsa

Vzniká v hovorových jazykových prejavoch a vyskytuje sa aj v umeleckej literatúre, kde dodáva textu hovorovosť a expresívnosť. Bežne sa používa v modernej próze a poézii, kde sa vyskytuje spolu s neslovesnými (jednočlennými) vetami.

Príklad z literatúry:

Starý orech ešte stál pred ich domom. Aj nízky drôtený plot a vráta do úzkeho dvora.
(P. Andruška: Horúce letá)

V tomto prípade autor vynecháva sloveso, čím umocňuje stručnosť a dynamiku výpovede.

Príbuzné javy: chiazmus

S elipsou sa často spája aj chiazmus, ktorý je štylistickou figúrou založenou na zrkadlovom usporiadaní slov. Tento jav možno vyjadriť vzorcom: a/b // b/a.

Príklad:

Ó, práci všetka česť, česť práci všetka!
(P. O. Hviezdoslav)

Elipsa patrí medzi výrazné prostriedky jazykovej expresivity, ktoré umožňujú zosilniť emocionálny náboj výpovede, dodať reči dynamiku a zvýšiť čitateľskú pozornosť. V literatúre sa používa na zdôraznenie dramatickosti, úspornosti vyjadrenia a autentickosti reči postáv.