Anafora

Anafora v literatúre

Význam a charakteristika

Anafora (z gréckeho znovuuvedenie, známa aj ako epanafora) je štylistická figúra, ktorá vzniká opakovaním tých istých slov alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov alebo viet. Je to významný nástroj na vytváranie vetného paralelizmu, pričom jej opakované časti zdôrazňujú myšlienku a dodávajú textu rytmus.

V anaforických konštrukciách sa významové jadro vety alebo verša postupne rozvíja o nové výpovede, metafory a básnické obrazy, čím sa zvyšuje expresivita a emocionalita textu.

Anafora v nadrealistickej poézii

V tvorbe nadrealistov sa anafora často spája s voľnými asociáciami, ktoré vytvárajú významové kontrasty alebo zabezpečujú gradáciu. Táto technika pomáha budovať dynamiku textu a zdôrazňuje myšlienkovú rôznorodosť básnického obrazu.

Príklad:

Ostávajte zdravé vilky nocou zmietnuté
Ostávajte zdravé hlavy tŕním ovité
Ostávajte zdravé kolieska na dvojkolke
Ostávajte zdravé drobné mince v tobolke
Ostaň aj ty zdravý medicejský kardinál
Že si Boccaciovi pri básnení radieval
(Š. Žáry: Bronzová vlčica)

V tomto prípade opakovanie slov "Ostávajte zdravé" vytvára rytmický efekt a zároveň zdôrazňuje rozličné, navzájom kontrastné obrazy, čím sa stupňuje poetická výpoveď.

Anafora v slovenskom naturizme

V naturizme sa anafora uplatňuje ako prostriedok lyrizácie prózy, pričom pomáha vytvárať vetný paralelizmus a priraďovanie rozličných asociácií. Tento spôsob radenia výpovedí má simultánny charakter, čo je typické pre lyriku a odlišuje ju od sukcesívneho rozprávania v epike.

Príklad:

Po chvíli ozve sa zdola, z hmly, jemný klepot.
Klepot sa pravidelne zosilňuje.
Z osuhle na dne údolia vynoruje sa postava.
Môže to byť blúdiaci duch tohto pustého kraja.
Môže to byť zlovestný posol vojen, požiarov, hladu a moru.
(D. Chrobák: Návrat O. Baláža)

V tomto úryvku sa opakuje konštrukcia "Môže to byť", čím autor dosahuje postupné budovanie atmosféry a zvyšovanie napätia.

Anafora je silný umelecký prostriedok, ktorý dokáže zdôrazniť kľúčové myšlienky, vytvoriť rytmickosť a emocionálne nabitý text. Využíva sa v poézii aj próze, pričom jej účinok závisí od spôsobu, akým je implementovaná – môže vyvolávať gradáciu, lyrizáciu alebo dramatizáciu textu.