Litotes

Litotes v literatúre

Význam a charakteristika

Litotes (z gréckeho litotés = jednoduchosť, zdržanlivosť) je štylistická figúra, ktorá sa zakladá na dvojitom zápore. Tým sa dosahuje zmiernenie alebo zjemnenie výroku, čo robí litotes opakom hyperboly (nadsádzky).

Táto figúra sa často využíva na vyjadrenie skromnosti, jemnej irónie alebo diplomacie, preto je obľúbená nielen v umeleckej literatúre, ale aj v hovorovej reči a rétorike.

Príklady litotesu

V hovorovej reči:

– Nie je to nemožné. (Je to možné.)

– Nemožno nevedieť. (Malo by sa vedieť.)

V bežnej komunikácii litotes zjemňuje tvrdenia, čím pôsobí menej direktívne alebo menej absolútne.

V poézii:

Možno mi seba samého zhubiť:
– Nemožno mi ťa neľúbiť!
(A. Sládkovič: Marína)

V tomto verši autor dvojitým záporom zdôrazňuje nevyhnutnosť svojej lásky, čím dodáva básni hĺbku a jemnosť.

Funkcia litotesu v texte

– Zjemňuje alebo zmierňuje význam výpovede.

– Dodáva textu jemnú iróniu alebo dôvtip.

– Pôsobí elegantne a nenásilne.

– Vytvára jemný kontrast alebo dôraz v básnickom obraze.

Litotes je štylistická figúra, ktorá prostredníctvom dvojitého záporu dosahuje zjemnenie výpovede, čím ju robí elegantnejšou a menej priamou. Vyskytuje sa v poézii, próze aj bežnej reči, kde umožňuje vyjadriť myšlienku miernejšie, no zároveň dostatočne jasne a výstižne.