Zeugma

Zeugma v literatúre

Význam a charakteristika

Zeugma (z gréckeho zeugma = spojenie) je syntaktická štylistická figúra, ktorá sa zakladá na odchýlke od pravidelnej vetnej stavby. Vzniká vtedy, keď sa jedno sloveso alebo iný vetný člen spája s viacerými podmetmi alebo predmetmi, ale hodí sa iba k jednému z nich.

Táto odchýlka prekvapuje čitateľa, upútava jeho pozornosť a často vytvára komický alebo expresívny efekt. Zeugma tiež môže vplývať na čitateľa tým, že kombinuje doslovný a prenesený význam slovesa, čím dochádza k významovej hre.

Príklady zeugmy

– Jednoduchá forma:

Zdvihol ruky a oči.

V tomto prípade sloveso zdvihol má doslovný význam pri rukách, ale pri očiach pôsobí metaforicky, čo vytvára zaujímavý štylistický efekt.

– Komplexnejšia forma:

Bež a dones nožnice a pani majstrovú.
(J. G. Tajovský)

V tejto vete dochádza k vynechaniu slovesa "doveď", ktoré by sa hodilo k pani majstrovej, zatiaľ čo dones sa hodí iba k nožniciam. Tento defekt v stavbe vety však nie je chybou, ale zámerným štylistickým prostriedkom, ktorý zvyšuje expresívnosť výpovede.

Funkcia zeugmy v texte

– Upútava čitateľskú pozornosť netradičnou skladbou vety.

– Spája prvotný a prenesený význam slovesa, čím vytvára významovú hru.

– Často vyvoláva humorný alebo expresívny efekt.

– Môže byť znakom dynamického alebo hovorového štýlu.

Zeugma je štylistická figúra, ktorá narúša pravidelnú vetnú stavbu a vytvára nečakané spojenia, čím obohacuje umelecký jazyk. Objavuje sa v literatúre, rétorike a hovorovej reči, kde dodáva textu humor, dynamiku a originalitu.