Antitéza

Antitéza v literatúre

Význam a charakteristika

Antitéza (z gréckeho anti = proti, thesis = protiklad) je štylistická figúra, ktorá spája dva protikladné významy, motívy, vety alebo slovné spojenia do jedného celku.

Je opakom paralelizmu, preto sa niekedy označuje aj ako záporný paralelizmus. Jej základná funkcia spočíva v násilnom prechode z jednej asociačnej oblasti do druhej, čím sa vytvára kontrast a zvýrazňuje sa významový posun v texte.

Štruktúra antitézy

Antitéza môže mať trojčlennú výstavbu, ktorá je charakteristická pre ľudovú slovesnosť a poéziu pre deti:

1. Obraz – prvý významový celok.
2. Popretie obrazu – negácia prvého motívu.
3. Nový obraz – vytvorenie ďalšieho významu, často s prekvapivým účinkom.

Príklady antitézy

– V ľudovej piesni:

Tichá voda brehy myje.

– V poézii pre deti:

En ten tulipán, / na moste je starý pán
a pod mostom ryba s chvostom, / chytáte ju, bude hosťom//
Ale beda, už je streda, / voda vraví, že ju nedá.
Teč si, voda, teč, / a my poďme preč.
(M. R. Martáková: Ryba)

V tomto príklade sa najprv vytvára obraz (ryba ako možný úlovok a hostina), potom negácia obrazu (ryba nebude ulovená, voda ju nevráti) a nakoniec nový obraz (deti odchádzajú preč).

– V literárnej tvorbe:
„Bolo to najlepšie z čias, bolo to najhoršie z čias.“
(Ch. Dickens: Príbeh dvoch miest)

Tento výrok spája dva protikladné významy, čím zdôrazňuje napätie doby a dvojznačnosť historickej situácie.

Funkcia antitézy v texte

– Zdôrazňuje kontrasty a protiklady.

– Vytvára dramatický alebo prekvapivý efekt.

– Oživuje jazyk a zvyšuje expresivitu výpovede.

– Podporuje napätie a dynamiku textu.

Antitéza je významná štylistická figúra, ktorá sa využíva na zdôraznenie kontrastov, vytvorenie dramatického napätia a estetického efektu. Je prítomná v poézii, próze, ľudovej slovesnosti aj rečníckych prejavoch, kde slúži na zdôraznenie významového posunu a myšlienkového kontrastu.