Ženské postavy v Slovenskej literatúre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča tinuska55
Typ práce: Maturita
Dátum: 31.12.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4 856 slov
Počet zobrazení: 11 118
Tlačení: 470
Uložení: 475
Ženské postavy v Slovenskej literatúre

Dominik Tatarka: Prútené kreslá

Dej:
Bartolomej Slzička na podnikovom zájazde v Poľsku rozpovie akejsi Jarmile príbeh z čias, keď študoval na parížskej univerzite.

Prišiel do Paríža študovať tesne pred 2. svetovou vojnou. Šmelinár Poliak v cestovnej kancelárii ho presviedčal, aby si vymenil franky zo štipendia na koruny a čo najskôr sa vrátil domov, že situácia je neutešená, no on nechcel zničiť svoj celoživotný cieľ. Vybral si penzión, v ktorom sa ubytoval, hoci sa mu jeho „umrlčia izba" vôbec nepáčila, avšak páčila sa mu Daniela. Hneď v prvý večer vymyslela si dcéra domácej spolu zo zaťom jednu hru, ktorú hrali, vždy keď prišiel niekto nový. Nováčik si mal vybrať jednu z troch dám z penziónu a tí ostatní mali podľa jeho vkusu uhádnuť, odkiaľ prichádza. Bartolomej si vybral kreolku a tá na to bola veľmi pyšná. Uhádli, že je Slovan a uhádli aj, že prichádza zo „zeme nikoho" a posmutneli, lebo predtým Československo „ohovárali".

Bartolomej sa zamiluje do Daniely, ráno sa ju snaží stretávať na raňajkách a aj a mu to darí. Spolu chodia na prednášky a potom do kaviarne, kde sedávajú v prútených kreslách. Nikdy jej nepovie, že ju miluje, no ona to vie. Bartolomej sa zoznámi s konzulom Čačkom a ten mu rozpráva o krajanoch. I on sám bol niekedy v Paríži len obyčajný záhradník a ľudia z Československa pracujú i v baniach. Povie mu rodine Gregorovcov, ktorá emigrovala už dávnejšie. Bartolomej k nim odchádza na návštevu. Majú dvoch synov, obaja sa už vo Francúzsku i oženili - jeden si vzal Francúzsku a druhý Poľku. Hlavný hrdina sa zapletie s Poliakom, čo má cestovnú kanceláriu a čo ho niekedy presviedčal, aby sa vrátil domov a prekladá politické letáky (len kvôli peniazom). Polícia mu pohrozí vyhostením, Čačko mu povedal, že nie je správne, čo urobil, ale prisľúbil mu, že sa pokúsi to nejako urovnať. Blížia sa Vianoce a Daniela povie, že odíde k tete do Verdunu. Odísť má aj Luc a všetci ostatní nechcú zaostávať a povedia, že i oni na Vianoce odchádzajú preč. Aj domáci na tieto sviatky opúšťajú penzión. Jedného večera Daniela opustí debatujúcu spoločnosť a neskôr príde dole nahodená do „gala" a povie, že ide do divadla a že má jeden lístok voľný a pozve Bartolomeja. Namiesto toho však má lepší nápad: pozve ho pozerať po miestach, kde ešte nikdy neboli. Dostanú sa až do verejného domu. Pozrú si tu striptíz, Daniela zaplatí na tácku a odídu do parku. Daniela vymyslí hru: ona sa mu schová a on ju má hľadať. Čaká na neho na fontáne a on si s oddanosťou psíka ľahne k jej nohám. Ona mu dovolí pobozkať prsia, ale keď sa on rozvášni, dostane zaucho. Idú spolu taxíkom do baru a dajú si absint. Pred Vianocami ide Danielu s malinkým kufríkom odprevadiť na stanicu.
Potom ide k otcovi Augierovi a ten mu predá fľaše šampanského a pošle ho k susedovi sklenárovi požičať si poháre. Keď príde domov, penzión je prázdny a on si otvorí šampanské, avšak tri poháre sa mu rozbijú v rukách. Potom počuje s izby susediacej s jeho nejaké zvuky, odsunie skriňu a vidí tam tajný prechod. Zistí, že je do Danielina izba a ona k nemu cez tajný priechod príde. Zbalia zvyšné šampanské a poháre a odchádzajú k jej priateľke Mauricette. Ona je práve psychicky na dne, pretože jej milenec, advokát, ju mal predstaviť svojej rodine a nesplnil to. Chcela už aj spáchať samovraždu, ale dávna priateľka Daniela ju zachránila.

Oblečú sa do pyžama, popíjajú pod stolom šampanské a potom Bartolomej zaspí a oni kecajú. Ráno, keď Mauricette robí raňajky, chce Daniela, aby ju Bartolomej objal.

Tu sa končí Slzičkove rozprávanie. Pridá Jarmile ešte pár slov o láske.

„Lebo je všetko pravda, čo som vám rozprával. Som kadlubom prázdnym, dutým kadlubom lásky, o ktorej som vám rozprával, a po rokoch ešte jednej lásky, o ktorej rozprávať si nikdy netrúfam. Žiť ako vdovec po láskach, ktoré žijú, nie z mojej viny ani z ich viny k iným mužom pristali, to je pre mňa dosť." (Tatarka, D.: Prútené kreslá. Smena, Bratislava 1963, str. 134).

Daniela
- pyšná, hrdá Francúzska
- chce sa stať učiteľkou, študuje tiež na Sorbonne
- rada poučuje, opravuje a rýpe
- cudzinec ju pre ňu vždy len cudzinec
- obľúbi si Bartolomeja
- nedotklivá, nedotknuteľná panna
- spolu s Bartolomejom nositeľkou spoločenských a dobových typov
- zdá sa, že si dáva nižšie ciele
- Bartolomej je zaľúbený, ale uvedomuje si, že z jej strany je ich láska neperspektívna
 
Pointa: láska, či je šťastná, alebo nie
Kompozícia: bez číslovania kapitol

Žáner: komorná novela

Literárne obdobie: literatúra po roku 1945 (slovenská)

Motto: „Počúvať toho druhého znamená dávať mu voľnosť k rozletu, znamená sústreďovať sa naňho, vrývať si na večné veky do pamäti všetkých zmyslov milého človeka, aby si ho aj naša prsty. Oči, uši, celé naše telo zapamätali natoľko, aby nám ho v mysli nezatienila, nerozpustila najbližšia príhoda."
Kedy a kde sa odohráva dej: tesne pred 2. svetovou vojnou v Paríži (v penzióne i v uliciach)

Zhrnutie: Autor vychádza z osobných zážitkov počas štúdií v Paríži pred 2. svetovou vojnou.
Bartolomej Slzička rozpovie na podnikovom zájazde Jarmile svoj vlastný príbeh lásky z času, keď študoval v Paríži.

Prútené kreslá - v prútených kreslách sedí Bartolomej a Jarmila, keď jej rozpráva svoj príbeh; v prútených kreslách sedávali aj s Danielou, keď chodili do istej parížskej kaviarne; predstavujú pre neho pohodlie a spomienky na kaviareň
 
Ľudmila Podjavorinská - Žena
Útvar
: Spoločenská novela
Kompozícia: Táto krátka próza nie je kompozične rozčlenená na časti. Z jazykovej stránky dielo obsahuje mnoho „zastaralých“ typicky hovorových výrazov. Téma: Dielo hovorí živote Ivy Zaťkovej, a rodiny do ktorej sa vydala. Zobrazuje najmä prerod jej manžela Štefana Zaťka, ktorý sa z ľahostajného, nie príliš práce chtivého človeka mení na pracovitého živiteľa rodiny. Idea: Človek sa vplyvom svojho okolia, vplyvom ľudí, ktorí s ním žijú dokáže zlepšiť, zmeniť svoje negatívne návyky, či ich aspoň obmedziť. Obsah diela:
Dej sa odohráva počas dvoch rokov. Štefan Zaťko, otec piatich detí, ktorému zomrela žena. Iva prichádza do jeho domu, aby sa postarala o deti, pretože otec sa o ne nedokáže sám postarať. Iva hneď po svojom príchode dáva celý dom, ale i trocha zanedbané a ufúľané deti do poriadku. Večer sa Štefan chystá do krčmy, Iva sa teda rozhodla zostať, keďže ešte neboli zosobášený, jej brat (ktorý ju doprevádzal) jej dohovoril, že akoby to vyzeralo a tak sa pobrala domov s ním. Štefan však musel ostať doma s deťmi, keď prišla suseda, ktorá každý večer chodila k deťom, lebo Štefan každý večer odchádzal, požaloval sa jej ako ho Iva odbila a na druhý deň smiala sa z neho celá dedina. Večer ho ešte navštívila sestra jeho zosnulej manželky a vyrozprávala mu Ivinu minulosť, vykreslila ju ako úplnú hlupaňu a nemravnú ženu, ktorá sa o deti určite dobre nepostará. Na druhý deň rozhodol sa Štefan, že svadbu zruší. No keď sa po dvojhodinovom brodení snehom dostal k jej domu, všetko mu z hlavy vyšumelo.
Nakoniec sa však odhodlal povedať jej, čo mu ženy nahučali, ale Iva sa nedala a bránila sa, že ona sa o jeho sirôtky dobre postará. O tri týždne bola svadba. S príchodom Iva do domu sa mnohé veci zmenili, deti už neplakali od hladu a i on sa mal lepšie. Veru nemohol sa sťažovať, večer v krčme pochvaľoval si svoju ženu. Ráno keď sa Štefan prebudil a celý čas sa len prechádzal po izbici, Iva sa ho spýtala či nepôjde do práce, vysvitlo, že žiadnu prácu nemá a Iva sa dlho čudovala ako mohli tak prežiť. Večer keď sa opäť zberal do krčmy, Iva mu povedala aby nikam nechodil, že ona radšej domov prinesie. Stalo sa. Štefan si pomyslel, že nebude ona sprostá. Noc však nemal pokojnú, každú chvíľu niektoré z detí plakalo. Štefan sa spýtal Ivy, čo im je a ona mu na to povedala, že sú hladné, lebo namiesto večere za peniaze kúpili pálenku. Štefan si vtedy uvedomil svoju chybu. Ráno keď sa zobudil Iva už varila polievku, začal zrazu zháňať si po dome nejakú teplú obuv. Uvedomil si, že musí pracovať inak neuživí svoju rodinu. Keď prišiel máj vybrali sa všetci na Moravu, za prácou na majere. Prvé dni pre Štefana boli ťažké, nebol zvyknutí pracovať, kdežto Ive šla práca od ruky. A tak pracovali celé leto. Deň pred novembrom dal im správca peniaze za ich prácu a Iva zašila ich manželovi do podšívky kabáta, večer sa Štefan vybral do krčmy a Iva mrela strachom, kvôli peniazom v jeho kabáte. Keď sa vrátil domov, ihneď mu kabát skontrolovala a peniaze tam neboli. Štefan sa cítil previnilo a tak sa znova vybral do práce. Keď sa vracal domov a na stôl vysýpal neveľký zárobok, chválil sa žene, že tento krát už nič neprepil. Od tej doby Štefan chodieval do práce a premáhal svoju vrodenú nechuť pracovať. I vzťah medzi Ivou a Štefana sa obrátil na lepší, predtým mu bola len výpomocou, ale teraz už bola jeho ženu a hlavne matkou jeho detí.

Postavy:
Iva Zaťková
Štefan Zaťko
Iva Zaťková

Navonok možno i trocha tvrdá a prísna žena, no v hĺbke svojej duše citlivá a vnímavá žena. Bola veľmi pracovitá a oddaná svojej rodine i práci. Vždy sa snažila a myslím, že sa jej to i darilo, brať život taký aký je, so všetkým čo prináša. Štefan Zaťko

Svedomitosťou ani pracovitosťou sa nemohol vyrovnať svojej žene. Na začiatku spolužitia s Ivou bol lenivým a o nič sa zaujímajúcim človekom. Postupom času sa však z neho stal pracujúci a úplne si uvedomujúci svoju zodpovednosť, ktorú ma voči deťom a svojej žene.
V postave Ivy Zaťkovej vytvorila jeden z najkr. ženských typov slovenskej literatúry. Ivina prirodzená ženskosť, premyslená mnohostranná aktivita vynaložená pri výchove detí, s cieľavedomým posobením na muža- vdovca, podnietili jeho vnúút.zmenu. Jej vonkajšia drsnosť je iba ochranou pred tvrdosťou života. Rozhodujúce je teplé a obetavé srdce a vôľa zápasiť s prekážkami. 

"Môj hrdina vrátil sa zo sveta ako opravdivý hrdina. Sám na svoju mravnú silu zanechaný, šťastne premáhal i vrodenú nechuť do práce a nedbanlivosť. A sťa hrdina povesti, priniesol domov poklad: stovku. A našiel doma tiež poklad, o ktorom nevedel (ale tušil): syna.

Teraz Iva kolíše už tretieho. No Štefan preto nezúfa. Ba práve: otcovské starosti privádzajú ho k povedomiu povinnosti. Kedysi s príchodom každého decka odplávala roľka - a teraz s každým pribúda zárobku. Pravda, do sporiteľne neuložia z toho ani halier. Ale Štefan už cez zimu nestáva medzi najbiednejšími "pod múrom". A čo viac: naučil sa stáť na vlastných nohách. Musí uznať, že žena ho spravila iným človekom. Stavala ho, stavala, ani prázdne vrece, raz dobrotou, raz fortieľom, a keď bolo treba, i pozlotky. Pravda, teraz si ona veľa na tom zakladá a pri najmenšom vyčíta mu akurátne. Najmä ak by si tak mimo obyčaje trochu vypil. Ale Štefan tiež nedá si húsť za ušami. Zakríkne ju energicky - lebo on je pánom v dome. No potom obyčajne v dobrej nálade sníme z rôšta Bibliu a vážne číta.
 
Milo Urban – Živý bič
1.Autor: Milo Urban – sociálno- psychologický realizmus
2.Literárny druh: epika
3.Literárny žáner: román
4.Literárna história textu:
5.Názov literárneho diela: Živý bič- bič znamená vojna, živý –-> vtedy prebiehajúci, ešte stále, reálny, 6.Čas: 1. svetová vojna
7.Priestor: dedina Ráztoky
8.Konflikt: Adam- Okolický

Eva- dedina
Chudoba- boháči
Vojna- sloboda

Téma: Ťažké dopady vojny na život všetkých vrstiev obyvateľstva, ale hlavne na tých chudobných. Úloha, ktorú zohrávali ľudia vo vojne, čím sa v nej prejavovali. Nerovnosť medzi vrstvami. Psychika a osobnosť ľudí vo vojne,

Kompozícia: román sa skladá z dvoch častí. Stratené ruky- Ondrej Koreň doslova stratil ruky, symbolizovali tiež to, že chýbali muži, ktorí by pomáhali pracovať na poli a zabezpečiť tak prežitie rodiny. Bezmocnosť ľudí, ktorí nemohli proti vojne nič urobiť, aj keby chceli. Jednotlivé časti sú ešte rozdelené na kapitoly.1-25,2-24.

hPostavy: Hlavný hrdina- kolektívny hrdina- celá dediny, ľud

Eva Hlavajová- mladá krásna žena s mužom a jedným dieťaťom, muž je na vojne už rok, ale ďalšie dieťa je už na ceste. Kvôli smilstvu a nemanželskému dieťaťu sa k nej otočí chrbtom celá dedina. Nikto jej nepomôže, nemá čo jesť a nevie ako uživiť svoje dieťa, jediný, kto jej v ťažkej chvíli pomôže je Ondrej Koreň. Pritom bola Okolickým znásilnená, keď chcela pomôcť mužovi a stiahnuť ho z frontu. Kňaz jej odmietne aj pokrstiť dieťa. Je tichá, bezmocná, pasívna a nevie sama vzdorovať. O pravom otcovi nikomu nepovie. Keďže sa jej Adam dlhší čas neozval, rozhodne sa skončiť so životom a utopí sa v rieke. Jej postava vyznieva ako obeť.

Adam Hlavaj
Ilčíčka- mala syna Štefana, ktorého nadovšetko milovala. Keď sa zmrzačený Ondrej vráti domov, ako keby sa z neho posievala, že už nič z neho nebude, kalika ani rozprávať nemôže. Keď však majú odobrať aj jej syna, uvedomuje si, že sa mu môže stať to isté a možno ho aj navždy stratiť. Keď jej syn povie, že chce utiecť, najprv sa v duchu poteší, ale nakoniec s ním nesúhlasí, pretože nechce mať zo syna utečenca. Chce ho uchrániť pred zlom, neuvedomuje si však, že súhlasila ešte s väčším zlom. Po smrti syna, sa ťažko s tým zmierovala. Bola na čele skupiny, ktorá sa vybrala ku škole k vojakom a žiadala svojho syna. Pôsobila dojmom šialenca. Keď sa dotkla veliteľa, prebodli ju bodákom. Bola to žena činu, smelšia ako ostatní. Na povrchu tvrdá, odbojná žena bola láskavejšou matkou ako hociktorá iná. Vedela pomôcť a po Evinej smrti sa starala o malého Adama.

Ondrej Koreň, Kúrňava, Kramár, Števko Ilčík, Krista Dominova, Mrva, Létay, Áron, richtár Vorčiak, vojaci...

Dej: Oravská dedina Ráztoky spočiatku brala vojnu ako narušenie nudného toku dedinského života. Po troch rokoch vojny prišiel do dediny prvý zmrzačený človek. Hneď sa za ním vytvoril húf detí. Ilčíčka sa naň prvá otočila s otázkou, že kto je, pretože si nespoznala vlastné krstňa Ondreja Koreňa. Mal znetvorenú tvár, amputovanú ruku a odrezaný jazyk. Reakcia Ilčíčky u jeho rodiny vyznela ako výsmech, pretože len poukazovala na to, aký je mrzáka už nič z neho nebude. Aj Ilčíčka mala syna Štefana, ktorý čaká na odvod. Má 19 rokov a je si istý, že ho odvedú. Teší sa, že ho budú potľapkávať chlapsky po ramene ako seberovného. Žil len s matkou. Ako sa tak blížil jeho odchod, mával čoraz väčší strach. Rozhodol sa preto s dobrým kamarátom utiecť pred vojnou. Keď to oznámil matke, v duchu ju to potešilo, ale potom si uvedomila, že ho budú považovať za zradcu a zakázala mu to. Ilčíčka bola sa poradiť aj u kňaza, ale ten jej na to, len aby sa s tým zmierila, že je to hrdosť bojovať za krajinu. Za ten čas začala vojnu nenávidieť. Ľudia sa boja čokoľvek povedať nahlas. Jedna klebeta vzruší dedinu: Eva Hlavajová čaká dieťa aj napriek tomu, že jej muž je na fronte a pri jeho odchode priam omdlievala. Eva prišla za notárom, aby jej vybavil odvod svojho muža. Dohodli sa, že Eva neprezradí, že on je otcom jej dieťaťa. On ju znásilnil. Okolický však nechcel jej vyhovieť, veľmi sa bál jej muža.

Mladý Ilčík na vojne dopadol zle. Aj keď priamo nebojoval, mal príšerného vedúceho, ktorý všetkých ale najmä jeho šikanoval. Neznášal ho. Až raz nevydržal a zabil ho. Bol odsúdený na smrť. Zomrel tromi výstrelmi z pištole. Ondrej pred odchodom na vojnu mal doma frajerku Kristu Dominovu. Bola pekná ale hlúpa vidiečanka. K zmrzačenému Ondrejovi sa určite vrátiť nechcela, pretože vedela, že si môže získať kopu ďalších. Začala chodiť za žandárom Angyalom, lebo si myslela, že je to pre ňu dobrá partia. Raz sa ho však príšerne zľakla a tak sa to medzi nimi skončilo. Po dedine chodilo sčítavanie dobytka. Dobytok mal byť vtedy odobraný pre vojakov, ktorý bojovali za vlasť. Lenže ľud nemal z čoho žiť a vlasť zatracovali, pretože im nič okrem utrpenia nedávala. Celá dedina sa otočila voči Eve chrbtom. Ohovárali ju, nebavili sa s ňou, nemala čo jesť, s ničím jej nepomohli. Správali sa k nej ako k menejcennému. Nikto jej neveril, že sa teší na návrat muža. Jediný kto jej pomohol aspoň s poľom bol Ondrej. Eve už dávno muž neodpovedal na listy. Bála sa, že sa o tom dozvedel. Stratila takto nádej na pekný život. Utopila sa takto v rieke. Až potom pokrstili jej zatracované dieťa. Okolický potom zisťuje či Eva pred smrťou nestihla niekomu povedať meno otca a upokojil sa. Jeden z mála, ktorému sa počas vojny až veľmi dobre darilo bol krčmár Áron. Ten sa len priživoval na biednych. Vlasť nemala dosť ocele na nové zbrane, takto Ráztorčania prišli o symbol svojej storočnej viery- zvon- Ondrej.

Adam Hlavaj zbehol z frontu, po mnohých týždňoch prichádza k vlastnému domu. Dom bol tichý, tmavý, nenašiel nikoho. Od susedov sa dozvedel všetko čo sa stalo. Bol veľmi nahnevaný a chce sa tomu debilovi pomstiť. Adamovi sa nepáči pasivita v dedine. Keď sa notár dozvedel o Adamovom príchode, ostal veľmi znepokojený a potreboval sa ho rýchlo zbaviť. Využije to, že Kúrňava prepil celý svoj majetok a teraz mu hrozí to, že mu vezmú dom. Notár si ho zavolá k sebe domov, opije ho a potom mu dá ponuku, že keď niekde uvidí Adama, tak mu to oznámi. Kúrňava najprv odmietol, ale keď mu povedal, že mu zachráni domov, tak napokon súhlasil. Notár presne vedel na koho čo platí. Adam sa dlho skrýval u Kramára v stajni, ale keď prišli tuhé mrazy, Kramár ho zavolal k sebe domov, aby sa aspoň zohrial. Mysleli si, že ho nikto nevidel, ale opak bol pravdou. Kúrňava sa po chvíľke vybral do Kramárovho domu. Adam sa skryl na pec, ale Kúrňava sa tam celý čas pozeral a vedel, že je tam. Kramárovi povedal, že si chce požičať sánky. On mu ich dal. Adam nestihol zísť ani z pece a už boli pri nich žandári. Oboch ich zatkli a uväznili v malej búde. Keď sa dedinčania dozvedeli o Kúrňavovej zrade, všetci a ešte aj jeho kamarát na chľastanie sa na neho vykašľali. Jeho to veľmi mrzelo. Tak sa v tú noc pokúsil ich ísť vyslobodiť. No ujsť stihol iba Adam. Odvtedy u neho chvíľu aj býval, ale nikto o tom nevedel. Tu Kúrňava povie Adamovi, že otcom decka je Okolický. Potom sa zdržal u Evinho brata na samote. Dedina sa dozvie, že príčinou Evinej hanby je notár, preto sa rozhodne dať nemanželského syna otcovi pred dvere. Dedinčania robili veľký hluk, notár sa zľakol a zavolal žandárov.

Keď ich zbadali, všetci začali utekať až dieťa ostalo samotné. Ujala sa ho Sivonka- krstná mama. Notár sa už strachu nezbavil, začal sa každý deň opíjať, udržiaval sa alkoholom počas dňa vo forme, ale bol klbkom nervov. Krista Dominová po ukončení vzťahu so žandárskym veliteľom, má nového nápadníka. Dievky nemali mládencov, ženy strácali mužov. Lányi, príbuzný veľkostatkára, hovorí Kriste práve to, čo by chcela počuť- že je krásna, škoda ju na dedine nechať. Keď dosiahne to, čo chce, na sľuby rýchlo zabudne. Chce si len užiť. Ilčíčka po smrti syna je plná smútku a nenávisti. Ľudia sa nevedeli zmieriť s prítomnosťou vojakov, bolí ich, že dievky a ženy nehľadia na česť. Dediny si chráni Adama, prespáva po samotách, v hore, ľudia si pošepkávajú, že u nich bol, ale ho neprezradia. Adam raz natrafil na notára v chalupe, keď bol na poľovačke. Veľmi sa ho bál a prv než na neho Adam položil ruku, dostal porážku. V dedine z pokazeného jedla zúri červienka. Mnoho detí zomrelo a medzi nimi aj nemanželské dieťa. Aj malý Adam bol chorý, ale pri Ilčíčke sa vyliečil. Mnoho žien začalo piť a nedbali ani na rady kňaza. Vojna sa konečne po čase končí a domov sa začínajú vracať prví vojaci.

Ilčíčka toto berie veľmi ťažko, pretože teraz si začne najviac uvedomovať, že jej syn sa už nikdy nevráti. Chlapi pod vedením Adama Hlavaja sa rozhodli postupne odzbrojiť vojakov. Po susedných dedinách sa rabuje. Vyplienili krčmy, obchody a Ráztorčania sú čoraz smelší. V škole, kde boli ubytovaní vojaci, sa najbližšie k veliteľovi dostane Ilčíčka, zavesila sa na neho tak silno, že sa nemohol pohnúť. Tento ich stret sa skončil tak, že bodák sa zaryl do Ilčíčky a tá zomrela. Dedinčania smerujú ku krčmárovi Áronovi. Všetko tam plienia, pijú, rabujú, rozbíjajú a krčmár so ženou sa len bezmocne prizerá. Notár sa chce zachrániť. Starosta mu ponúkne, že ho z dediny prepašuje v kope sena. Dvom dedinčanom voz je však podozrivý a notára nájdu. Priviedli ho ku krčme a tam rozhodli, že ho vykúpu tam, kde zahynula Eva. Nechcú mu ublížiť a do vody mu dajú opory proti utopeniu. Niekto mu to však musel ukradnúť, pretože notára neskôr nájdu utopeného na tam istom mieste, kde zahynula Eva. Plienenie v krčme pokračuje dovtedy, kým Adam krčmu nepodpáli. Smial sa, pretože dosiahol to, na čom mu tak dlho záležalo- slobodu!
 
Božena Slančíková Timrava
Ženské postavy v dielach B.S. Timravy sú rozdelené do troch základných skupín:
-kladné
-záporné
-autobiografické
 
Pričom aj keď je postava kladná, autorka jej pripisuje aj niektoré záporné vlastnosti a naopak ak je postava záporná, pripisuje jej kladné vlastnosti.
 
Odzrkadľuje sa to napríklad v diele Hrdinovia , kde väčšina žien trpí (Matejovie, Demáková) pre vojnu, ale niektoré sa tešia.
 
Obsah:
Nastáva jar, všetko sa budí k životu, ľud sa berie do jarných prác, iba u Ťapákovcov sa nič nedeje. Chlapi len tak postávajú na dvore. Toto je klasický pohľad na dvor Ťapákovcov. Tentokrát iba nevedeli, či môžu ísť orať v stredu, lebo oni vždy začínajú v piatok. U Ťapákovcov je veľa ľudí, keď sa zídu, nestačia lavice. Štyria bratia so ženami a deťmi, najmladší brat Mišo, ktorý je ešte slobodný a jedna sestra Anča, ktorá už má 30 rokov. Je stále slobodná, lebo keď bola malá postihla ju kalika, nemôže chodiť. Inak je múdra, ako jediná sa postaví proti Ili. Iľa, braná od Jablonkovcov, je ženou Paľa. Myslí si, že je najmúdrejšia, lebo bola na školení pre pôrodné baby. Volajú ju kráľovná, Anču zasa zmija. Ťapákovci nemajú v dome človeka, ktorý by ich viedol. Pokúša sa o to však Iľa. Iľa a Anča sa hádajú, ale všetky ženy stoja za Ančou. Iľa je ale nespokojná s tým, že ich je v dome 16 a začne sa sťažovať Paľovi. Už tam nechce bývať, chce sa osamostatniť, nepáči sa jej rozbitá studňa, ani Anča- zmija, chce nový dom. Paľo ju ignoruje a Iľu to moc hnevá.
 
Nakoniec sa rozhodne trucovať a ukázať mužovi, že jej nakoniec vyhovie a to tak, že pôjde ako spoločnica ku pani učiteľke a hovorí si: „Počkaj, veď ty zvieš, keď v jednom oblečení za mesiac budeš chodiť, keď ťa nebude mať kto oprať, zvieš, či ti chybí žena!“ Tam sa jej moc nepáči, ale keď sa už raz dala na boj, tak to nevzdá. Každý večer čaká na Paľa, že sa pomeria, spolu odídu a postavia si dom v záhrade jej rodičov, ale situácia sa nevyvíja podľa predstáv. Aj keď každý deň necháva otvorené zadné dvierka, Paľo nechodí. Zo začiatku mu to bolo jedno, neskôr odišiel pásť ovce niekde do susedných dedín a dlhšie nebol doma. Iľa vie, že pár domov od škôlky bývajú Ťapákovci a že Anča každý večer sedí na lavičke a šije. Preto nahlas vykrikuje ako je jej dobre, aj keď to nie je pravda, aby ju rozzúrila. Darí sa jej to. V dome Ťapákovcov sa zatiaľ nič nedeje. Mišo je smutný, lebo si nemôže vziať za ženu Katku. Anča smúti, že jej jediná láska Jano Fúzakovie sa ide ženiť so škaredou Marou. Ešte má tú drzosť požiadať Anču, ktorá šije vence pre tri dediny, aby jej ušila svadobný veniec prednostne a dá jej peniaze dopredu. Práve v tom čase spomína Anča na svoje detstvo, keď ešte vedela normálne chodiť. Už vtedy sa jej páčil Jano. Potom dostala lámku a už sa nevystrela. Chodila s rodičmi po doktoroch, ale nič nepomohlo. Želá si, aby bola vtedy radšej zomrela. Na druhý deň prichádza do dediny po dlhom čase Paľo. Do Ili, akoby udrel blesk, tak vyletela zo školy. Ide namočiť metlu do potoka, ktorý tečie poza školu. Vykrikuje, smeje sa, snaží sa, aby si ju Paľo všimol, ale on nič. Ide naspäť do školy. Anči vadí, že kráľovná ušla. Pri večeri to povie Paľovi, aj to že pri škôlke vidí chodiť nejakého chlapa, čo sa rozpráva s Iľou. Všetko márne. Nakoniec keď mu povie kamarát, že by sa patrilo ísť si po ženu, tak ide. Iľa sa robí, že spí. Príde ku nej muž a povie jej, aby išla domov. Vtom sa akože zobudí a nadáva mu, kde sa tu vzal. On jej chcel dať zaucho, ale ona sa mu zapriadla do líce, že mu tiekla krv. Jana to veľmi bolelo, prevrátil úľ so včelami a išiel naspäť. Nakoniec to vyrieši pán notár, ktorý povie, že Iľa nesmie byť aj slúžkou, aj pôrodnou babou v dedine. Teda prestane slúžiť, pôjde ku rodičom domov, uprace tam a hovorí, ako s Paľom v lete postavia dom. Poviedka má šťastný koniec. Mišo už nespomína na Katku, a predsa Anča mrzáčka, keď večer sama ostane, pozerá očami plnými vášne a beznádejnosti do obloka, z ktorého vidno biely uhoj domu Jana Fúzakovie, spínajúc malé, nezrobené ruky, lká: „ Bodaj som nebola prišla na svet, bodaj nikdy nie..!“

Forma:
Kompozícia je pri Ťapákovcoch veľmi jednoduchá. Je to obyčajné lineárne radenie, teda nie je tu použitý nejaký zamotávajúci prvok ako napríklad retrospektíva, ale zobrazenie dejov, tak ako plynú v čase.
 
V tejto novele sa vyskytujú vnútorné monológy a to najmä pri dvoch hlavných postavách, Anči a najviac pri Ili, hlavne v škole, ako chce, aby si ju Paľo všimol. Inak celé dielo je napísané hlavne vo forme dialógov.

Štýl:
V jej poviedkach hlavne zobrazuje lásku, ako vypočítavosť alebo neúprimnosť. V niektorých pasážach sa pokúša čitateľa pobaviť. Je večer. Keď došla Anča k dverám po dlaniach niekto sa o ňu potkol. „Čože si?“ bolo počuť hlas. Anča poznala starého Fúzaka. „Či pes, či čo si?“ Anča sa odchýlila a nehlesla. „Ty si Anka ? Prepáč.. plazíš sa ako zmija.“

Jazyk:
Dielo je napísané nárečovým jazykom.

Charakteristika postáv:

Iľa: žena najstaršieho z bratov Paľa. Je jediná, ktorá sa snaží zmeniť zaostalý, primitívny život ťapákovskej rodiny. Hnevá ju nerozhodnosť jej manžela. Medzi ňou a ostatnými príslušníkmi rodiny vznikajú konflikty. Pre jej nespokojnosť ju prezývajú kráľovná. Je vzdelanejšia ako ostatní v rodine, pretože sa vyučila za pôrodnú babu. Vďaka tomu sa neraz vyvyšovala a hnevala sa na ostatných, pretože si ju nevšímali. „Nič sa jej odvtedy nepáči v dome, s ničím nie je spokojná. Naúča, majstruje a chce zrútiť staré obyčaje, odjakživa u Ťapákovcov zakorenené.“ Keď zistila, že u ostatných nepochodí, hľadala oporu u svojho muža. Ten sa jej však tiež nezastal a tak mu dala na výber. „Tak si voľ: alebo dom postavíš a oddelíš sa, alebo ja odídem.“ Vyhrážky však nepomohli. „Prídeš naspäť!“ povie Paľo vždy spokojný. „Už si raz odišla odo mňa a prišla si naspäť, lebo sa ti u bratov, u Jablonkovcov tobôž nepáči!“ U bratov sa jej naozaj nepáčilo, lebo boli taktiež nevzdelaní a ich dom bol ako chliev. Jej snaha a vytrvalosť v boji o kultúrnejší život bola nakoniec naplnená. Paľo sa odhodlal opustiť rodinu a jej zaužívané tradície.

Anča: mrzáčka, prezývaná zmija, nemôže chodiť už od detstva. Kvôli svojej chorobe sa nemohla vydať. Odlišuje sa od Ťapákovcov svojim talentom, vie nádherne vyšívať, nie je málovravná, pohodlná a flegmatická ako oni. Nesúhlasí s akýmikoľvek zmenami v dome skôr zo vzdoru, aby sa ani ostatným nesplnili ich túžby. Svoju zlosť si často vybíja na Ili, pretože chcela byť gazdinou v dome. „Choď si do Jablonkovcov rozkazovať! Ty si tu nie pani.“ Napriek svojim zlým vlastnostiam mala veľmi rada svojich bratov. Je to citlivá osoba, ba až nežná, ale jej osobné nešťastie ju robí drsnou. Závidí všetkým ľuďom v dedine, že môžu chodiť.
Anča je jedna zo šestnástich ľúdí tlačiacich sa v chalupe Ťapákovcov. Je to tridsaťročná mrzáčka,lámka jej telo pokazila ešte keď bola malá. Nevie chodiť,len sa plazí po dlaniach a kolenách. Po driek je pekná,tvár má krásnu,ale nohy si vystrieť nemôže. Je zatrpknutá a všetku zlosť dusí v sebe. Najviac ju podpichuje jej sestra Iľa,ktorá je jej pravým opakom. Anči v rodine nikto nepovie inak ako „mrzáčka“. Anča,napriek tomu,že nevie chodiť,je šikovná krajčírka. Všetku bolesť nosila v sebe,ak ju aj prejavila,tak len vo forme zlosti a hnevu. Nedokázala byť milá. Občas síce zvykla svojmu bratovi Paľovi „otvoriť oči“ ale veľa jej to na stupnici nepridalo. Jej úsmev bol trpký a nesrdečný,skôr ho nahrádzal plač. Medzi jej nenaplnené túžby patrila aj „láska k Janovi Fuzákovi“. V záchvate nervozity jej nejeden súrodenec vynadal do všeliakých zmíj.

Autorka, podľa môjho názoru veľmi dobre podala kontrast medzi Ančou a Iľou. Anča je v diele skvelo charakterizovaná a pri čítaní tohto diela ma jej postava najviac zaujala.
 
Timrava vo svojich dielach často opisuje najmä ženy. Dedinské slečny sú pre ňu éterické devy, vzory cnosti a miloty, ale všedné bytosti , ktoré ničím nevinikajú, chcú len niekoho očariť a dobre sa vydať. Timrava lásku odromantizovala. Prezradila na ženy veci ženské, dovtedy cenzurované.
 
Na rozdiel od autoriek, postava ženy v slovenských dielach je veľmi častá.Autori opisovali lásku k žene, alebo jej kladné vlastnosti. Veľmi často bola žena hlavnou postavou diel.Na postave ženy mohli opísať také vlastnosti ako materinský cit (Matka) ,lásku (Peter a Lucia, Babička), ale aj vnútorné myslenie žien , čo vyjadril napr. Alfonz Bednár v diele Sklený vrch formou dennika na postave Emy Klasovej.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 9.1)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.023