Obraz slovenského ľudu v diele Sládkoviča a Hviezdoslava

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: studak
Typ práce: Maturita
Dátum: 16.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 017 slov
Počet zobrazení: 10 414
Tlačení: 777
Uložení: 730
Andrej Sládkovič
- patrí k najkultivovanejším slovenským básnikom. Je predstaviteľom romantizmu a ako jeden z prvých vytvoril diela v Štúrovej spisovnej slovenčine. Narodil sa v Krupine. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, v Bratislave a neskôr na univerzite v Halle. Počas štúdia v Banskej Štiavnici začal písať prvé básne. Tu sa živil súkromnými hodinami v meštianskych rodinách, pretože ho otec nemohol finančne podporovať. Ako domáci učiteľ sa dostal do rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do ich dcéry Márie. Po návrate z Nemecka bola už vydatá z donútenia za bohatého medovnikára. Zo šťastia i sklamania básnikovej lásky vznikla básnická skladba Marína. Je to lyrická skladba. Marína je spev o láske, kráse a mladosti. Skladba má po obsahovej stránke dve časti: v prvej časti básnik spomína na šťastné dni lásky. Je opojený láskou a krásou, všetku krásu mu stelesňuje Marína. Jeho láska k dievčine sa postupne prelína s láskou k vlasti:

Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine,
a obe v jednom objímať! 


V druhej časti láska nadobúda nadosobný, spoločenský charakter. Básnik ospevuje mladosť, ktorá pomôže človeku uskutočniť jeho túžby. Mladosť nechápe ako fyzický vek, ale ako mladosť duše. Marína sa mení na vílu a vábi básnika do vĺn Hronu. Básnik však premôže žiaľ, zvíťazí v ňom láska k rodnému kraju a k pozemskému životu. Záver skladby nevyznieva tragicky, je v nej už len spomienky na krásnu lásku. Jazyk skladby je bohatý na metafory, poetizmy, personifikácie, antonymá, stupňovanie, paradoxy, oxymorá (oheň chladný), oslovenia, anafory, básnické otázky.
Štúrovci odsúdili spočiatku Marínu ako nenárodnú, vyčítali Sládkovičovi, že sa nezaoberá témou vlasti a národa. Rozhodol sa preto napísať skladbu, ktorej hrdinom je sám slovenský ľud.

Detvan je lyricko-epická skladba. Skladá sa z 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka. Jej dej sa odohráva v časoch panovania kráľa Matiáša v 15. storočí. Hlavnými postavami sú detviansky mládenec Martin a jeho milá Elena. Sú to zidealizované ľudové postavy. Sládkovič chcel nimi poukázať na zdravé sily a hodnoty ľudu. Dej skladby je prerušovaný  úvahami o ľude a kráse slovenskej prírody. Básnik obdivuje ľudové umenie, rezbárstvo, tanec, hudbu, sebavedomie a hrdosť detvianskych ľudí.
Prvý spev (Martin) je oslavou krás podpolianskej prírody. Sú tu aj úvahy o slovenskom ľude. Martin zabije sokola, ktorý napadol bezbranného zajaca.
V druhom speve (Družina) sú úvahy o ľudovom umení a o viere v budúcnosť ľudu. S Martinom sa stretávame na salaši pri vatre, v kruhu valachov. Tu sa dozvie, že sokol, ktorého zabil, patrí kráľovi Matiášovi. Pri návrate zo salaša vyslobodí z rúk zbojníkov svoju milú Elenu, jedného zbojníka pritom zabije.
Tretí spev (Slatinský jarmok) je najepickejší. Martin sa tu ospravedlňuje kráľovi za zabitie sokola. Kráľovi sa páči jeho smelosť. Keď sa dozvie, že zabil aj obávaného zbojníka, ktorý sužoval kraj, daruje mu kantár a koňa.
Štvrtý spev (Vohľady) je obrazom Eleny a jej vernej lásky k Martinovi. Preoblečený kráľ sa jej zalieča, ale ona ho odmieta, lebo ľúbi Martina. Kráľ, očarený jej krásou, jej daruje prsteň.
Piaty spev (Lapačka) je obrazom veselého i tragického verbovania na dedine. Martin vstupuje do Čierneho pluku kráľa Matiáša. Prisahá mu vernosť, ale žiada ho, aby si mohol ponechať kroj, fujaru, valašku, pretože zostať bez tradícií znamená pre neho zostať bez koreňov.

V diele sú ešte prvky romantizmu (historizmus, idealizácia vzťahov medzi panovníkom a ľudom, prepadnutie Eleny zbojníkmi, idealizácia Eleny a Martina), ale nájdeme tu i prvky realizmu, ako sú verné opisy krojov, hier mládeže, vohľadov, lapačiek, večera na salaši.
Sládkovič napísal aj mnoho príležitostných básní (Nehaňte ľud môj)

Pavol Országh Hviezdoslav  (1849-1921)
- narodil sa vo Vyšnom Kubíne na Orave. Pochádzal zo zemiansko-roľníckej rodiny. Študoval na gymnáziu v Miškovci. Tu začal  písať aj prvé básne , a to po maďarsky. Po troch rokoch pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Kežmarku. Zásluhou svojho bývalého učiteľa Adolfa Medzihradského a štúrovca Janka Matušku sa začal národne uvedomovať . Rozhodnutie stať sa slovenským básnikom vo veľkej miere ovplyvnila aj jeho vrúcna láska k matke a jej reči. Ešte v Kežmarku začal písať po slovensky a ako 19-ročný vydal svoju prvú básnickú zbierku pod názvom  Básnické prviesenky Jozefa Zbranského (venoval ju A. Sládkovičovi). Po maturite študoval právo v Prešove. Až do svojej smrti pôsobil na Orave – v Dolnom Kubíne a v Námestove – tu sa zrodili jeho najväčšie diela. V Námestove žil 20 rokov, potom sa vrátil do Dolného Kubína, kde zomrel a kde je i pochovaný. Má tu i múzeum.
Rozsiahle dielo P.O.Hviezdoslava možno rozdeliť na tieto časti: 1. lyrika, 2. epika, 3. kratšia epika, 4. dramatická tvorba, 5. preklady.
Epika Hviezdoslav čerpá námety pre svoje epické diela zo života ľudu a zemanov. Jeho najrozsiahlejšími epickými skladbami sú Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský.

Hájnikova žena je lyricko-epická skladba. Skladá sa z 15 kapitol, úvod a záver skladby sú oslavou prírody. Známe sú úvodné verše skladby, ktoré majú názov Pozdrav. Tu vyjadruje básnik svoj obdiv k prírode, ktorá človeka uzdravuje, oživuje, pomáha mu zabudnúť na žiaľ. Dej skladby je zasadený do prostredia oravskej prírody. Hlavnými postavami sú Michal Čajka, jeho žena Hanka a šľachtic Artuš Villáni. Hviezdoslav v Hájnikovej žene postavil proti sebe dva svety – ľudový a panský. V postave A. Villániho odsúdil morálku pánov – ich zhýralosť, príživníctvo a pýchu. Artuš je mravne skazený, sebecký, panovačný a cynický. Predstaviteľmi ľudu sú Michal a Hanka. Autor vyzdvihuje ich morálnu čistotu, pracovitosť, čestnosť a priamosť. Tieto postavy – a teda ani slovenský ľud – neidealizuje, odhaľuje ich nedostatky, poukazuje na ich príčiny. Hanka napr vie byť rozmarná, Michal sa dokáže poriadne nahnevať.
Hlavným kompozičným prostriedkom skladby je kontrast – kontrast medzi svetom chalúp a kaštieľov, medzi morálkou ľudu a šľachty. Často prerušuje dej úvahami o spoločnosti.

Dejovú líniu tvorí nasledujúci príbeh:
Po smrti starého hájnika Čajku prevezme jeho miesto syn Michal. Michal sa ožení s Hankou a šťastne žijú v horárni. Do ich života však zasiahne Artuš Villáni, ktorému sa zapáči Hanka a začne ju prenasledovať.  Hanka ho odmieta, a preto si Artuš vymyslí plán. Usporiada poľovačku, aby si bol istý, že Michal nebude doma, a vyberie sa za Hankou do hájovne. Hanka ho v sebaobrane zabije. Michal zoberie vinu na seba a prinúti Hanku odprisahať, že nikomu nepovie pravdu. Michala uväznia a čaká ho súd. Hankin otec neustále  dcére vyhadzuje na oči Michalovu vinu. Hanka sa napokon od žiaľu a výčitiek svedomia pomätie. V deň posledného pojednávania príde i Hanka a prizná, že ona zabila Artuša a nie Michal. Súd oboch oslobodí a Michal si odvádza Hanku domov. Raz v noci zachráni po silnej búrke Michal život starému pánovi Villánimu. Villáni mu odpustí. Hanke sa po čase narodí syn a ona vyzdravie. V hájovni opäť zavládne pokoj.

V sklade hrá dôležitú úlohu i príroda. Opisy prírody často tvoria úvodnú časť kapitol a vytvárajú atmosféru pre nasledujúci dej. Michal vystupuje ako ochranca prírody, ale sú tu i náznaky ničenia prírody.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Obraz slovenského ľudu v diele Sládkoviča a Hviezdoslava

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.033 s.
Zavrieť reklamu