Tragédia

Tragédia

Predstaviteľmi gréckej tragédie boli Aischylos, Sofokles a Euridipes.

Aischylos – je považovaný za zakladateľa gréckej tragédie. Na scénu uviedol druhého herca, zmenšil zbor z počtu 50 na 12. Známe sú jeho tragédie

Pripútaný Prometeus (vychádza z gréckej mytológie a hovorí o hrdinovi, ktorý ukradol bohom oheň, za čo bol pripútaný ku skale, kde mu orol ohlodával pečeň) a Orestia (hlavný konflikt vzniká z toho, Orestus má pomstiť otcovu smrť, ale zároveň povinnosť milovať svoju matku, ktorá otca zavraždila).

Sofokles – uviedol na scénu tretieho herca. Jeho najvýznamnejším dielom je tragédia Antigona.

Antigona – zachytáva vnútorný konflikt ženy, ktorá zápasí s dvoma povinnosťami. Na jednej strane má rešpektovať nariadenie kráľa Kreona, ktorý jej zakáže pochovať brata Polyneika ana druhej strane chce rešpektovať božie zákony o pochovávaní mŕtvych.

V prológu hry sa objasňujú udalosti pred začiatkom drámy, príčina konfliktu, miesto a čas deja: ráno pred kráľovským palácom v Tébach, deti kráľa Oidipa (Antigona, Ismena, Eteokles, polyneikos) žijú v Tébach, kde vládne kráľ Kreon. Polyneikos tiahne s vojskom proti mestu. Jeho brat Eteokles padne pri obrane ako hrdina.

Polyneikos zahynie ako vlastizradca. Kreon ho zakáže pochovať. Antigona žiada sestru Ismenu o pomoc pri uskutočňovaní plánu – nerešpektovať príkaz kráľa. Ismena v strachu odmieta a Antigona sama preukáže bratovi posledné pocty. Nasleduje 5 dejstiev oddelených vstupnou piesňou zboru, ktorá rekapituluje, naznačuje ďalší dej. Keď sa Antigona priznala k pochovaniu Polyneika, dal ju zatvoriť do kamennej hrobky.

Antigona sa potom uškrtí v hrobke na závojí a jej milý Haimon – syn kráľa Kreona spácha samovraždu. Kreon až vtedy pochopí, že jeho konanie nebolo správne. Manželke Eurydika sa zo žiaľu nad smrťou syna prebodne mečom.

Ďalšou tragédiou je Kráľ Oidipus – vzor osudovej tragédie. Téby trpia za zločiny nevedomky spáchané Oidipom (podľa veštby sa stane vrahom svojho otca a manželom vlastnej matky, veštba sa aj naplní). Oidupus sa oslepí, aby nevidel následky hrôz, ktorých sa dopustil.

Sofokles vo svojich hrách dôsledne zachováva fázy dramatického diela: expozícia (úvodná časť), kolízia (zápletka), kríza (konflikt, vyvrcholenie), peripetia (nečakaný dejový obrat), katastrofa (vyriešenie konfliktu, rozuzlenie).

Euripides – vo svojich hrách sa zameral na konflikt človeka s človekom. Na scénu uviedol ako prvý aktuálne problémy aténskej spoločnosti a dokonale vykreslil charaktery ženských postáv. V hre Medea zobrazil tragédiu ženy, ktorá opustila svoju vlasť a s Iasonom odišla do jeho zeme. Keď ju Iasom opustí pre inú, Medea sa mu pomstí smrťou ich detí i Iasonovej novej ženy a jeho otca.

Predstaviteľom komédie bol Aristofanes. Jeho dielo je späté s udalosťami politického a kultúrneho života Atén na sklonku 5. st. pred. n. l. V komédii Lysistrata – sa ženy spiknú proti mužom, aby si vynútili mier.