Barok a klasicizmus

Barok a klasicizmus

Otázka z literatúry:

Charakterizujte barok a klasicizmus ako umelecké smery v slovenskej a svetovej literatúre, analyzujte znaky obidvoch literárnych období. Nájdite spoločné a odlišné znaky, porovnajte barokového a klasického hrdinu.

Svetový barok

– 16.-18. storočie

– zrodil sa v Taliansku a Španielsku- krajiny s hlbokou náboženskou tradíciou

– ovplyvnil najmä výtvarné umenie, sochárstvo, architektúru, hudbu a literatúru
-heslo: „ Vanitatum vanitas et omnia vanitas“ → márnosť nad márnosť a všetko je márnosť

– citát vyjadruje malosť človeka pred Bohom, pominuteľnosť svetského, materiálneho sveta

– znaky barokového štýlu: prezdobenosť, pompéznosť, má cieľ ohúriť človeka, aby pozdvihol svoj pohľad k Bohu (tento jav môžeme pozorovať najmä v chrámoch)

– barokové umenie- návrat človeka k Bohu

– literatúra: delenie: náboženská
svetská (ani tá nebola protikladom od Boha)
bohatá na básnické prostriedky, najmä bohaté prívlastky, alegórie, prezdobený a komplikovaný jazyk
gongorizmus– druh poézie v Španielsku, podľa Luisa de Góngoru (priveľmi komplikovaná, zložitá a učená)

– predstavitelia náboženskej literatúry: sv. Terézia Avilská, sv. Ján z Kríža

Sv. Terézia Avilská

– španielska mystička a reformátorka karmelitánskeho rádu

– jej spisy patria k najdôležitejším dielam kresťanskej mystiky, písala ich najmä z pedagogického dôvodu

– dielo: Život– vlastný životopis.
Cesta k dokonalosti– výklad o modlitbe, zvlášť o Otčenáši

Sv. JÁN z KRÍŽA

– španielsky mystik

– kritizoval predstavených karmelitánov- zdalo sa mu, že upustili od prísnych pravidiel → bol uväznený, vo väzení strávil takmer rok, tu mal stretnutie s Bohom

– dielo: Výstup na horu Karmel
Duchovná pieseň
Živý plameň lásky- básnická zbierka, obsahuje báseň Úhrn dokonalosti

– obidvaja svätci hovoria, že nie je dôležité, čo prežívame vo svete, ale je dôležité vypestovať si vzťah k Bohu

Ján Amos KOMENSKÝ
1592-1670

– vrcholný predstaviteľ českého baroka

– bol biskupom Jednoty bratskej, po Bitke na Bielej hore (1620) odišiel z Čiech, žil v Uhorsku, Poľsku, zomrel v Holandsku v meste Naarden

– ako duchovný napísal dielo Labyrint světa a ráj srdce

– ako exulant sa venoval výchove mladých a položil základy pedagogiky:
Informatórium školy mateřské- dieťa pred školou by malo navštevovať MŠ, aby si zvyklo na školské prostredie
Veľká didaktika (Didactitca magna)- najväčšie dielo, považujeme ho za 1. učebnicu pedagogiky, zhrnul v nej pedagogické zásady napr. postupnosti, následnosti, primeranosti, vzdelávať by sa mali chlapci aj dievčatá, bohatí aj chudobní
Brána jazykov dokorán- učebnica latinčiny
Svet v obrazoch (Orbis pictus)- pri jej tvorbe Komenský použil zásadu Schola ludus- škola hrou, obsahuje ilustrácie, týka sa biológie, teológie a človeka

Torquato TASSO

– Talian

– napísal epos Oslobodený Jeruzalem- o križiackych výpravách, symbolické- Jeruzalem- dobro, moslimovia- mocnosť temnôt

John MILTON

– anglický barokový básnik

– eposy Stratený raj, Raj znovu nájdený

Hans Christoffel von GRIMMELSHAUSEN

– nemecký prozaik

– dielo Dobrodružný Simplicius Simplicissimus (osudy naivného chlapca v 30-ročnej vojne a jeho návrat k Bohu)

Slovenský barok

– 1650- 1780

– jedno z najprotirečivejších období → obdobie reformácie (vplyv Martina Luthera) a protireformácie (rekatolizácie)

– centrom evanjelického vzdelania bol Prešov, Levoča (tlačiareň), Kežmarok (evanjelické lýceum)

– centrom katolíckeho vzdelania Trnava- Trnavská univerzita
1635- zásluhou ostrihomské arcibiskupa Petra Pazmáňa (podľa neho Pazmánev), vyučovacím jazykom latinčina, dôraz nielen na teologické vzdelávanie, ale aj na prírodné vedy, jedným z profesorov Martin Sentiváni (Szentiványi- svätý Ján) z Liptova

– delenie literatúry: náboženská
svetská- vychádzala v zborníkoch → jarmočné a ľúbostné piesne (dionýz
Kubík)

– v období baroka katolíci aj evanjelici vydali zborníky náboženských piesní:

● evanjelici– Juraj TRANOVSKÝ (český exulant žijúci v Lipt. Mikuláši), vydal knihu Cithara sanctorum (Citara svätých)
-neskôr bola táto zbierka rozšírená o modlitby, bohoslužobné texty a vydávaná pod názvom Tranoscius (aj ev. vydavateľstvo v LM)

– bohoslužobným jazykom bola biblická čeština

● katolíci– Benedikt Szöllösi- Canthus catholici (Piesne katolícke)

– niektoré piesne totožné u katolíkov aj evanjelikov, najkrajšie vianočné

Didakticko- reflexívna poézia

– poučno- úvahová, cieľom poučiť ľudí a priviesť ich k Bohu

Peter BENICKÝ

– Slovenské verše- 154. strofa- zamýšľa sa nad premenlivosťou a vrtkavosťou šťastia

Hugolín GAVLOVIČ
1712-1787

– pôsobil ako františkán v Trstenej a Žiline

– pobyt na salaši ho priblížil k ľudovej múdrosti

Valaská škola- mravúv stodola
-zbierka asi 1300 básni napísaná slovakizovanou češtinou

– každá báseň má názov, ktorý sa rýmuje a je zhrnutím, skladá sa z 3 14-slabičných štvorverší → sú napísané 14-slabičníkom- majú pravidelný rytmus

– veršový poriadok, v ktorom sa rytmus dosahuje pravidelným opakovaním rovnakého počtu slabík sa nazýva sylabická prozódia (sylabizmus), je typická pre ľudovú pieseň a poéziu štúrovcov

– podľa tém môžeme básne rozdeliť na:

1. vzťah človeka s Bohom- Znášaj bídy, kríže, prídeš k Bohu blíže, Nezarmucuj srdce, keď nedostáva to, čo chce

2. vzťah človeka k vlasti a vzdelaniu- Veľmi je hlúpy, kto vlast svú tupí

3. vzťah človeka k človeku- Kde gazdiná korheľkyňa, tam je i prázdna kuchyňa. Hle človek opilý, žádnému nemilý

– v básňach prejavil sociálne cítenie- Bohatý má mnoho peněz a chudobný detí

– cenil si vzdelanie- Nad literné umení, bohatstvo je nič, neni

Baroková próza

– nemala umelecký charakter, cieľom zachytiť historické udalosti- kroniky

– autobiografie, biografie, memoáre, cestopisy
Ján REZIK- Prešovská jatka
Daniel KRMAN- Cestopisný denník –Itinerárium

– cestoval za švédskym kráľom Karolom XII. ,išiel ho pýtať a finančnú pomoc pre prešovské lýceum
Móric BEŇOVSKÝ- Pamäti a cesty grófa Mórica Beňovského

Náučná baroková próza

– vydávanie veľkých encyklopédií
Matej BEL
1684-1749

– študoval v BB, BA a Halle

– Mária Terézia ho pomenovala Magnum decus Hungariae- veľká ozdoba Uhorska

– pôsobil ako kňaz, bol polyhistor

– vrcholné dielo Notitia Hungariae novae historico- geographica (Historicko- zemepisná vedomosť o novom Uhorsku)

– dbal aby sa deti na školách učili prírodné vedy a klasické jazyky

Adam František KOLLÁR

– riaditeľ viedenskej cisárskej knižnice

– dielo O pôvode a stálom používaní zákonodarnej moci

– bol polyglot

Ján Baltazár MAGIN- obrany slovenčiny Ostne.. alebo obrana
Daniel Sinapius- HORČIČKA- zbierka slovenských prísloví Nový trh latinsko- slovenský

Ústna ľudová slovesnosť

– zbojnícke piesne a rozprávky- postava Jura Jánošíka

– čarovné rozprávky- Popolvár najväčší na svete

– realistické rozprávky- O troch grošoch

Dráma

– vianočné betlehemské hry, pašiové hry, biblická tematika, život svätých, historické drámy

Svetový klasicizmus

– 17.-18. storočie

– umelecký smer, ktorý ovplyvnil najmä architektúru, hudbu a literatúru

– vznikol na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. – Kráľ Slnko

– dokonalosť hľadali umelci v prírode, napodobňovali ju v jej kráse a pravde

– vznik klasicizmu ovplyvnil filozofický smer racionalizmus

– zakladateľ René Descártes – Cogito, ergo sum.

– dôraz na rozumové poznanie, nie na cit

– v klasicizme dôraz na objektívne poznanie, nadviazal na umenie antiky a renesancie

– v literatúre sa znaky klasicizmu prejavili v prísnom a presnom rozdelení žánrov:

– vysoké žánre– óda, tragédia, hrdinom kráľ al. šľachtic, jazyk vznešený, ozdobný, veršovaný

– nízke žánre– veselohra, bájka, hrdinom mešťan, jazyk bez okrás, prvky hovorového jazyka

– žánre sa nesmeli prelínať ani spájať, pravidlá klasickej literatúre spísal francúzsky literárny teoretik Nicolas BOILEAU (Básnické umenie)

– navrátenie k pravidlám antickej literatúry, najmä v dráme platila požiadavka jednoty času, miesta a deja

– v klasicistickej literatúre bol vytvorený literárny typ
1 postava bola stelesnením 1 charakterovej vlastnosti, tieto vlastnosti sa v priebehu deja nemenia, aj keď okolnosti sa meniť môžu ( napr. Lakomec ostáva lakomcom až do konca)

– predstavitelia:
francúzski- Pierre Corneille, Jean Racine, Jean Molière

Jean- Baptiste Poquelin Molière
1622-1673

– hry: Zdravý, nemocný (vysmieva sa v nej z hypochondrie), Misantrop (človek, ktorý nemá rád ľudí)

Lakomec:

– rozsiahla 5-dejstvová komédia, hlavná postava Harpagon

– 4 dejstvá sa zameriavajú na rozvinutie charakteru lakomca → je lakomý k sebe (nedbalé oblečenie), k deťom ( dcére vyberie starého bohatého človeka, aby nemusel dávať veno, veta „Bez vena“ je preňho magickou, synovi vyberie staršiu vdovu, sebe hľadá mladú Marianne- milú svojho syna), lakomý je aj k sluhom a návštevám (dáva návšteve zlé jedlo, do vína prilieva vodu)

– lakomcovi zmizla skrinka plná peňazí → prednáša známy monológ, v ktorom stratu peňazí považuje za stratu života, obracia sa aj na divákov, podozrieva každého, ak zlodeja nenájdu, obesí sa

– v 5. dejstve sa prispôsobil vtedajšiemu vkusu divákov- záver by bol dobrodružný, nečakaný → pán Anzelm (snúbenec lakomcovej dcéry) našiel stratené deti, sľúbil lakomcovi, že bude platiť všetky trovy detí, nové šaty, komisára

– napriek tomuto ostáva lakomec lakomcom, hovorí: „ Ja sa idem poláskať sa svojou drahocennou skrinkou.“

Obsah:
Dej Moliérovej knihy Lakomec sa odohráva v Paríži. Ústrednými postavami sú: lakomý vdovec Harpagon, jeho syn Kleant, dcéra Eliza, sluhovia Valér a Šidlo.

Hrdina knihy – lakomec Harpagon – sa rozhodne, že sa ožení. Jeho vyvolená je krásna, ale chudobná deva Mariana. Kleant, ktorý vie o otcovom rozhodnutí, a pretože je do Mariany zaľúbený, chce svatbe zabrániť. Takisto Eliza sa bráni sobášu s Anzelom, za ktorého ju chce otec vydať len preto, že si ju vezme i bez vena. Harpagon chystá hostinu. Spolu so synom a dcérou navštívi Marianin dom, aby im predstavil ich novú matku.

Klean sa k nej práva až príliš milo, a to je Harpagonovi podozrivé. Oklame ho a dozvie sa o ich vzťahu pravdu. Na jeho rozhodnutí to však nič nezmení. Šidlo sa na to už nemôže pozerať a ukradne Harpagonovi truhličku z peniazmi. Okradnutý a zúfalý lakomec upodozrieva z lúpeže Valéra. Ten o žiadnej krádeži nevie. Prizná sa však, že ľúbi Harpagonovú dcéru Elizu a chce sa s ňou oženiť.

Z Valérovho rozprávynia vysvitne aj to, že Anzelm je jeho stratený otec a Mariana jeho sestra. Nakoniec Harpagon dostane svoje peniaze späť. Ale iba pod podmienkou, že nebude brániť svojim deťom v šťastí a nebude sa starať proti ich manželstvu.