Svetový romantizmus

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Maturita
Dátum: 22.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 811 slov
Počet zobrazení: 15 553
Tlačení: 588
Uložení: 591
Svetový romantizmus
 
Otázka z literatúry:
Charakterizujte romantizmus ako umelecký a literárny smer vo svetovej literatúre. Predstavte tvorbu svetových romantikov z hľadiska romantického konfliktu a jeho riešenia. Analyzujte myšlienkovú a umeleckú zložku ukážky s dôrazom na špecifické znaky romantického diela.
- koniec 18. a prvá polovica 19. storočia
- vznik ovplyvnila francúzska revolúcia (1789-1794), koniec revolúcia 1848/49
 
Romantický hrdina
- je obdarený výnimočnými telesnými al. duchovnými vlastnosťami (výnimočný aj v negatívnom zmysle)
- vo vzťahu k iným ľuďom al. spoločnosti je často nechápaný a odsúvaný na okraj
- zvyčajne sa proti spoločenským pravidlám bráni a vyjadruje nespokojnosť, ktorá často končí smrťou
- romantickí hrdinovia sú často z okraja spoločnosti- zbojníci, tuláci, buriči, často Cigáni
- nielen hrdinovia, ale často aj ich autori žili romantickým životom a stotožnili sa s hrdinami
 
Literárne žánre
- prevláda lyrika, vznikajú lyricko-epické diela
- po formálnej stránke veršované- piesne, kratšie básne
 
Jazyk:
- presnosť, jednoznačnosť v klasicizme oproti bohatým básnickým prostriedkom v romantizme, prenikanie ľudovej reči
 
- príklon k prírode, harmónia kontrastov, výnimoční hrdinovia, túžba po slobode, častá vzbura, ale aj nepochopenie, východisko smrť
 
Inšpirácia
- história národov, ľudová slovesnosť, zvláštne námety
 
Predstavitelia:
- francúzski: Jean Jacques Rousseau, Victor Hugo
- nemeckí: Johann Wolfgang Goethe, Heinrich Heine, Johann Christoph Friedrich Schiller
- anglickí: George Noël Gordon Byron (Childe Haroldova púť, Don Juan, Chillonský väzeň), Percy Bysshe Shelley (Odpútaný Prometheus)
- ruskí: Alexander Sergejevič Puškin, Michail Jurievič Lermontov
- poľskí: Adam Mickiewicz
- maďarskí: Sándor Petöfi
- českí: Karel Hynek Mácha, Karel Havlíček Borovský, Karel Jaromír Erben, Jozef Kajetán Tyl, Božena Němcová

Francúzska literatúra
Victor HUGO
1802-1885
- najvýznamnejší predstaviteľ francúzskeho romantizmu, prežil búrlivý romantický život
- pre politické názory poslaný do vyhnanstva do Anglicka, ale vrátil sa späť
- počas jeho literárnej tvorby existovali 2 významné umelecké smery- romantizmus a realizmus
- Hugo do konca života uznával princípy romantizmu, v čase realizmu jeho dielo považovali za smiešne
- dielo veľmi bohaté, veľakrát romány sfilmované
- písal divadelné hry aj poéziu, krátke epické básne vyšli pod názvom Legenda vekov
- romány: Bedári, Chrám Matky Božej v Paríži, Robotníci mora
Chrám Matky Božej v Paríži
- základným znakom románu je harmónia kontrastov napr. vonkajšia krása s ohyzdnosťou ducha
- román je historický, odohráva sa v 15. storočí, ale historické udalosti nie sú dôležité, slúžia len ako kulisa
Postavy: zvonár Quasimodo, arcidiakon Frollo, Esmeralda, básnik Pierre Gringoire, Johan Frollo, kapitán Phoebus
Quasimodo – typ romantického hrdinu, osamelý pre svoj zovňajšok, trpiaci, ovládaný vášňami
(láska k Esmeralde), je schopný silného citu, zaľúbi sa do Esmeraldy, ktorá ľúbi iného, kvôli jej
láske sa vzbúri proti svojmu pánovi, ktorého zabije a po smrti Esmeraldy dobrovoľne zomrie
Dej: Dej sa odohráva v gotickej katedrále Notre Damme v Paríži. Hlavnými postavami deja sú Quasimodo, Esmeralda a Frollo. Frollo je kňaz, ktorý sa v detstve ujal Quasimoda, vychovával ho v zvonici v kostole, Quasimodo ho má rád. Quasimodo odtiaľ nikdy nevychádzal von lebo je škaredý, hrbatý, krivý, hluchý kvôli zvonom a ľudia ho preto považujú za stelesnenie zla, démonizujú ho no on má pritom dobré srdce. Esmeralda je cigánka, pekná, mladá, živí sa tancovaním s kozou.  Frollo, zlý kňaz ju chce získať,  ona ho odmietne a jeho láska k nej sa zmení na nenávisť. Chce ju zabiť. Zinscenuje smrť jej milého, urobí to tak, že podozrenie padne na ňu. Esmeraldu zatvoria a odsúdia na smrť. Blízko chrámu žije stará žena, ktorá nenávidí všetko okolo, krásnych ľudí a cigáňov, pričiňuje sa o to, aby Esmeraldu zabili. Podľa talizmanu na Esmeraldinom krku v nej stará žena spozná svoju dcéru, ktorú jej pred rokmi uniesli cigáni (preto bola taká zlá). Snaží sa Esmeraldu zachrániť, ale už je neskoro. Vedú ju na popravu. Frollo vylezie na vežu chrámu, aby lepšie videl a vtedy ho Quasimodo, ktorý Esmeraldu miloval, v bezmocnom zúfalstve zhodí z veže. Po mnohých rokoch sa v krypte Esmeraldy nájde aj kostra hrbáča, ako objíma kostru Esmeraldy.
 
Nemecká literatúra
Sturm und Drang (Búrka a vzdor)- hnutie v Nemecku proti vtedajšej spoločnosti, postavili sa proti vláde rozumu a žiadali uplatnenie citu, vášne, lásky a slobody
 
Johann Wolfgang GOETHE
1749 – 1832
Prometeus
- rozsiahla lyrická báseň, ktorej autor vyzdvihuje nezlomnosť a silu človeka
- Prometeus je hrdina, ktorý sa vzoprel voči bohu
- obraz Prometea je typickým romantickým obrazom hrdinu výnimočného, Prometeus sa nebojí bohov, vzoprie sa voči nim, je pyšný na seba
Utrpenie mladého Werthera
- román písaný formou listov a denníkových zápisov
- Werther je mladý, vzdelaný, zaľúbený muž, viac žije v predstavách ako v realite, má rád hudbu, literatúru, okolie si veľmi nevšíma
- často navštevuje svoju lásku Lotu, vedú spolu dlhé rozhovory o literatúre, túžbach a predstavách
- podľa Werthera je najdokonalejšia príroda
- Lota je však zasnúbená, jej rodina nechápe dlhé rozhovory s Wertherom, podľa pravidiel vtedajšej spoločnosti by nemali byť toľko času osamote
- Werther nechce pochopiť takéto pravidlá, cíti sa byť oklamaný, nechce sa prispôsobiť, radšej si volí smrť
- spoločnosť jeho a jeho smrť nechápe, na pohreb nikto nepríde
- Werther je obrazom nespokojného človeka
- v diele sa nekladie dôraz na zobrazenie reálneho svet, ale skôr myšlienok a citov → sentimentálny román bez rozsiahleho deja
Faust
- dramatická báseň, nie je však určená na prednes na javisku
- autor ju spracoval podľa stredovekej legendy
- doktora Fausta, vzdelaného, múdreho, bažiaceho po poznaní pokúša diabol Mefisto  → ak mu daruje svoju dušu, dá mu všetko- lásku, poznanie, putovanie v čase, nič z toho však Fausta nenapĺňa šťastím, lebo všetko dostal hotové
- chcel sa k šťastiu dostať vlastným pričinením → zúrodnil močiar pre seba aj ostatných, vtedy vyslovuje vetu „Zaslúži len ten slobodu si z žitím, kto denne o ne bojuje.“
- táto chvíľa je pre neho dôležitým okamihom a zaslúži si vetu: „Postoj chvíľa, si krásna.“
 
Johann Christoph Friedrich SCHILLER
1759-1805
- považovaný za najvýznamnejšieho nemeckého dramatika
- stvárnil veľké historické postavy zo svetových dejín: Máriu Staurtovnu, Viliama Tella, dona Carlosa, Janu z Arcu → všetko postavy, ktoré sa vzopreli moci a boli ochotné obetovať aj svoj život
- mali slúžiť Nemcom ako vzor, lebo v tom čase Nemecko nejednotné, najvýznamnejšie hry u nás Zbojníci a
Viliam Tell
- spracoval starú švajčiarsku legendu o vzopretí sa Švajčiarov proti rakúskym Habsburgovcom, Tell je odvážny, priamy a tvrdý, podarí sa mu ujsť z väzenia a postaviť sa na čelo ľudí v odpore voči Habsburgovcom, je považovaný za zjednotiteľa Švajčiarska
Na radosť
- óda, radosť pramení z bratstva a spolupatričnosti, súčasť Beethovenovej IX. symfónie
 
Ruská literatúra
- v Rusku odpor voči moci cára sa prejavil v osamelých vzburách mladých revolucionárov, najznámejšia skupina dekabristi
- veľkú časť vzbúrencov hoci boli šľachtického rodu poslal cár na Sibír
- z ich menom sa spája tvorba Puškina
 
Alexander Sergejevič PUŠKIN
1799-1837
- patrí k najvýznamnejším ruským básnikom, otvoril cestu ruštine ako literárnemu jazyku, pretože vzdelaná šľachta rozprávala po francúzsky
- pochádzal zo starej šľachtickej rodiny, keď bránil česť svojej ženy, vyzval na súboj francúzskeho veľvyslanca Dantesa, v tomto súboji zahynul
lyrika: krátke ľúbostné básne
prírodná lyrika- obdivoval jeseň
politická lyrika- Na Sibír- priateľom dekabristom
Exegi Monumentum- Vystaval som si pomník
epika:  krátke epické básne- poémy- Cigáni, Medený jazdec
román vo veršoch- Eugen Onegin
próza- Kapitánova dcéra
Cigáni
- hlavná postava Ale- mladý, pekný a biely muž
- nepáči sa mu život v meste, zdá sa mu, že ľudia sa tam len pretvarujú
- odchádza ku cigáňom, páči sa mu ich sloboda
- zaľúbi sa do mladej cigánky Zemfiry, je však veľmi žiarlivý, nechce jej dovoliť, aby sa stýkala so svojimi ľuďmi a chce aby patrila iba jemu, zo žiarlivosti ju zabije
- starý cigáň ho vyženie preč z tábora a obviňuje ho, že pre seba slobodu chcel, ale iným ju dopriať nechcel
Eugen Onegin
- román sa odohráva na ruskom vidieku v rodine Larinovcov
- mladý unudený Onegin naruší pokojnú atmosféru domu, v ktorom žijú sestry Oľga a Tatiana
- sú rozdielnych pováh- Oľga je veselá, má rada spoločnosť, je zasnúbená s Levským, Tatiana je mladšia, veľmi pokojná a zasnená, rada číta romantické knihy a v osobe Onegina je skreslený jej ideál, preto mu po dlhom rozmýšľaní vyzná v liste lásku
- Onegin neprijíma jej ponuku, na oslave menín koketuje s Oľgou
- Levsky vyzve Onegina na súboj, zomiera, Onegin musí odísť, Oľga sa onedlho vydá, neskôr aj Tatiana
- o niekoľko rokov neskôr sa na moskovskom bále stretne s Tatianou a svoje city vyjadrí v liste, Tatianina odpoveď je jasná: „Mám vás rada, načo klamať, no som za druhého vydatá a budem mu do smrti verná.“
- postava Tatiany je vnímaná v ruskej literatúre ako ideál, považovaná za jednu z najkrajších literárnych postáv
 
Michail Jurievič LERMONTOV
1814-1841
- po Puškinovej smrti napísal báseň Na smrť Puškinovu
obvinil v nej cára a vysokú šľachtu zo smrti, lebo nezabránili zlu, za túto báseň bol poslaný do vyhnanstva
- bol typický romantický básnik, v spoločnosti osamelý a nechápaný
- tieto pocity dával najavo v krátkych lyrických básňach, kde cez prírodné obrazy vyjadruje svoju samotu
 
Loďka
Belie sa loďka osamelá,
kde mora hmla je modravá...
Za čím sa v diaľky rozletela?
Čo v kraji rodnom necháva?
Hrajú sa vlny, vietor rastie,
a stožiar puká, narieka...
Oj, nehľadá ten plavec šťastie
a nie od šťastia uteká!
Podeň svoj azúr more vkladá,
lúč zlatý slnca hrá na hol,
o on len, bludár, búrky hľadá,
akoby v búrkach pokoj bol!
 
Česká literatúra
- je veľmi blízka našej, v Čechách sa však neutvorila nijaká spoločná skupina básnikov, ale tvorili veľké básnické osobnosti
- Česi žili najmä v období silnej germanizácie, túžili po slobode národa a dávali to najavo rôznymi spôsobmi: chceli mať vlastné národné divadlo, ktoré aj postavili zo zbierok  → zhorelo
- dôkazom toho je aj nápis na opone divadla: „Národ sobě!“
 
Jozef Kajetán TYL
- prispel ku pestovaniu národnej hrdosti
- dramatik, napísal hru Fidlovačka
z nej pieseň Kde domov můj? sa stala českou hymnou (hudba František Škroup)
 
Karel Havlíček BOROVSKÝ
- dal najavo odpor voči Habsburgovcom a monarchii
- bol novinár a básnik, za literárnu tvorbu poslaný do vyhnanstva
- napísal básnickú zbierku Tirolské elegie → vyspieval smútok za domovom
- zomrel veľmi mladý → jeho pohreb protihabsburgovská manifestácia → Němcová položila na jeho hrob tŕňovú korunu
 
- v období romantizmu dôležitá ľudová slovesnosť
- autori zbierali ľudové piesne, rozprávky alebo písali tzv. ponášky (podobali sa na ľudovú tvorbu, napr. Karel Jaromír ERBEN napísal zbierku balád Kytice → Vodník, Svatební košile, Polednice, Mateří douška
všetky balady spoločné východisko → morálne zlo musí byť potrestané
 
Božena NĚMCOVÁ
- mala blízke kontakty so Slovenskom , určitú dobu tu žila, priateľka sama Chalupku
- zaujímala sa o slovenské rozprávky, zozbierala ich a vydala pod názvom Slovenské pohádky a pověsti
- aj kniha Pohronská vesnice je inšpirovaná Slovenskom
- v čase veľkého osobného žiaľu (umrel jej dospelý syn) hľadá útechu v spomienkach na detstvo → napísala knihu Babička (ona ako Barunka)
 
Karel Hynek MÁCHA
- jeho život a dielo pripomína romantického hrdinu → bol divej neznášanlivej povahy, v deň keď plánoval svadbu mal pohreb
- bol básnikom aj prozaikom, najznámejšie dielo
Máj
- básnická skladba postavená na kontrastoch
Ach v zemi krásnou, zemi milovanou,
v kolébku svou i hrob svůj, matku svou,
v vlast jedinou i v dědictí mu danou,
v šírou tu zemi, zemi jedinou
v matku svou, v matku svou, krev syna teče po ní.
- začiatok skladby je opis májovej prírody → všetko sa prebúdza, tvorí sa láska, ale zároveň končí sa život hlavného hrdinu Viléma → zabil soka v láske netušiac, že je to jeho otec
- Vilém je zobrazený ako hrdina nešťastný a nespokojný, zaľúbil sa do mladého dievčaťa Jarmily a keď sa dozvedela o smrti svojho milenca, aj ona sa utopila
- Vilém je odsúdený na smrť, nebúri sa, prijíma rozsudok, túži, aby ho pochovali do rodnej zeme
- básnik žiali nad osudom postáv a svoj žiaľ vyjadruje aj pripojením vlastného mena v závere skladby v zvolaní: „Hynku! Viléme! Jarmilo!“ akoby sa pripájal k žiaľu nad mŕtvymi
.- po vyjdení Mája nebolo dielo literárnou kritikou prijaté, odmietli oslavu hrdinu, ktorý je otcovrahom, nepochopili, že je to vyjadrenie nešťastného človeka, až v 2. polovici 19. st. bol pochopený Máj v kontexte svetovej literatúry
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 7.8)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.012