Realizmus v slovenskej literatúre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec sp-prace (12)
Typ práce: Maturita
Dátum: 24.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4 077 slov
Počet zobrazení: 17 744
Tlačení: 573
Uložení: 534
Realizmus v slovenskej literatúre
 
Otázka z literatúry:
Charakterizujte pohľady našich realistov na dedinského človeka. Vyberte si 2 ukážky, nájdite v nich prvky realizmu, charakterizujte jazyk autorov.

- 1875-1918
- oneskorenie takmer o polstoročie voči svetovému spôsobené veľmi zlou ekonomickou, kultúrnou a hospodárskou situáciou na Slovensku → sociálny a národný útlak, bieda, nezamestnanosť, vysťahovalectvo najmä do Ameriky, nedostatok kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií (po rakúsko-uhorskom vyrovnaní 1867 snaha premeniť Uhorsko na jednojazykový a jednonárodný štát → 1874 zatvorenie všetkých 3 slovenských gymnázií až do 1918)
- strediskom konzervatívnej inteligencie bol Martin, vychádzali Národné noviny, Slovenské pohľady, humor. časopis Černokňažník, sídlo politických strán a spolkov
- proti konzervatívnej politike vystúpili koncom 19. storočia hlasisti (podľa časopisu Hlas) → mladá skupina zastávajúca modernejšie a liberálnejšie názory
 
- nástup realizmu je spojený s 3 udalosťami
1. 1871- almanach Napred – vydal Koloman Banšell a Hviezdoslav, obsahoval básne rôznych mladých autorov, najznámejšia Len ma ľúb! od Banšella, mladí básnici odmietli spôsob písania štúrovcov, ostro proti nim vystúpil Jozef Miloslav Hurban
2.  1879- básnik S.H. Vajanský vydal zbierku Tatry a more, v nej časti Jaderské listy a báseň Herodes sa považujú za prvé realistické diela
3.  1880- v časopise Orol vyšli Kritické listy → 5 listov, 1. 3. a 5. napísal Vajanský, 2. a 4.  J. Škultéty, listy sú považované za manifest slovenského realizmu, stanovali, že literatúra má byť:
1. pravdivá
2.  aktuálna
3.  na vysokej umeleckej úrovni
 
- v centre pozornosti mladej generácie spisovateľov už neboli historické témy, ale súčasnosť a jej problémy, napr. zemianska otázka
zemania boli nižšia šľachta, ktorá privilégiá- mohli voliť a byť volení, mali právo nosiť erb, od sedliakov sa líšili zvykmi, nosili iné oblečenie, medzi sebou si onikali, na svoje postavenie boli veľmi hrdí, neradi sa spájali so sedliakmi a ak sa dostali na vyššie postavenie, veľmi často sa pomaďarčili, základ ich majetku bol v pôde, autori uvažovali, či sú schopní viesť národ 
- spisovatelia vychádzali z vlastných skúseností a zážitkov, snažili sa čo najvernejšie zobraziť skutočnosť
- zamerali sa najmä na analýzu charakterov, svoje predstavy už neidealizovali, hrdinom sa stáva obyčajný človek
- rozvíjala sa próza, obzvlášť dedinská poviedka a spoločenská novela, v poézii nahradili sylabický verš sylabotonickou prozódiou
 
Delenie realizmu:
1. vlna, t.j. tvorba staršej generácie- tzv. opisný realizmus
-  rozvíjal sa v 80. rokoch 19. storočia, predstavitelia S.H. Vajanský, P.O. Hviezdoslav, M. Kukučín, E.M. Šoltésová, T. Vansová
-  dôležitá téma zemianstvo a národný útlak, či v čele národnoobrodného zápasu má stáť zemianstvo alebo ľud (podľa V+V+Š zemianstvo, podľa M+H ľud)
2.  vlna, t.j. tvorba mladšej generácie- tzv. kritický realizmus
-  vstúpili do literatúry v 90. rokoch 19. storočia, predstavitelia J.G. Tajovský, B.S. Timrava, Ľ. Podjavorinská, čiastočne aj J. Jesenský, a J.N. Jégé
-  ich hrdinom už nebol zeman, ale obyčajný človek z najchudobnejších vrstiev, prevláda najmä krátka próza s dedinskou tematikou
 
Svetozár Hurban- VAJANSKÝ
1847-1916
- vedúca osbnosť generácie, najstarší syn J.M. Hurbana
 - bol básnikom , prozaikom, politikom, literárnym teoretikom a kritikom, novinárom a redaktorom Národných novín a Slovenských pohľadov
- básnické zbierky, Tatry a more, Spod jarma, Verše
Herodes
- krátka epická báseň, v ktorej vyrozprával dojímavý príbeh súrodeneckej dvojice, ktorú vyviezli na dolnú zem s cieľom pomaďarčiť, v cudzom kraji sa cítili osamotení a túžili sa vrátiť domov, cestou tragicky zahynuli, dojímavosť autor dosiahol zdrobneninami
- k zemianskej otázke sa vyjadril v novele Letiace tiene a románe Suchá ratolesť, podľa neho zemianstvo sa ešte môže stať vedúcou silou spoločnosti, ak sa spojí s uvedomelou slovenskou inteligenciou (obraz zemianska dcéra + učiteľ/lekár alebo vzdelaný zeman + učiteľská/farárska dcéra)
- okrem toho napísal ešte romány Koreň a výhonky a Kotlín
 
Elena Maróthy- ŠOLTÉSOVÁ
1855-1939
- priekopníčka ženského hnutia na Slovensku a a bojovníčka za emancipáciu, predsedníčka ženského spolku Živena a neskôr redaktorka rovnomenného časopisu
- do literatúry vstúpila kratšími prózami zo života vidieckej inteligencie, napr. Na dedine, Príprava na svadbu, ideál slovenskej ženy vytvorila v románe Proti prúdu
- vrcholom jej tvorby je dvojdielny román Moje deti (denníkové zápisky matky o živote a smrti dcéry Elenky a syna Ivana) a autobiografia Sedemdesiat rokov života
 
Terézia VANSOVÁ
1857-1942
- založila prvý ženský časopis Dennica
- písala črty, poviedky, novely, romány, cestopisy, beletrizované životopisy a divadelné hry
- najúspešnejší román Sirota Podhradských a spomienková próza Danko a Janko
 
Pavol Országh- HVIEZDOSLAV
1849-1921
- narodil sa vo Vyšnom Kubíne v zemiansko-roľníckej rodine, ako 13-ročný začal chodiť do maďarského gymnázia v Miškovci, tu písal maďarské básne, neskôr pokračoval na gymnáziu v Kežmarku, začal sa národne uvedomovať a písať po slovensky (prvá bás. zbierka Básnické prviesenky Jozefa Zbranského, venoval Sládkovičovi), po maturite študoval ba Právnickej akadémii v Prešove, až do smrti pôsobil na Orave
- programové básne:
1. Mňa kedys´ zvádzal svet (oslava slovenčiny)
2.  Čo dávam, dávam z úprimnosti duše
3.  I vstupujem do tvojich skvúcich siení
 
I. Lyrika
- svoje básne spájal do cyklov (zbierka básní na jednu tému), 8 veľkých cyklov: Sonety, Žalmy a hymny, Letorosty, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Stesky, DozvukyKrvavé sonety
- hlavné témy človek a vesmír, človek a Boh, zmysel života, národ, ľud, práca kritika spoločnosti, filozofické otázky, príroda, vlastné krízy
- básnická reč je bohatá, ale veľmi náročná, časté archaizmy, neologizmy, nárečové výrazy, biblizmy, slová z latinčiny, inverzie, symboly, hyperboly, gradácie, metafory a i.
- bol priekopníkom sylabotonickej prozódie 
Sonety
- 21 básní, básnik uvažuje o vesmíre, spoločnosti a jej dejinách, zamýšľa sa nad svojím poslaním
Žalmy a hymny
- „hovory s Bohom“, väčšina básní inšpirovaná žalmami, najznámejšia De profundis (Z hlbín), lyrický hrdina sa sťažuje Bohu, že krivdí jemu aj jeho národu, prosí však o odpustenie a vyjadruje svoju vieru, že bude lepšie
Letorosty
- najrozsiahlejšie, skladajú sa z 3 častí
1. časť- kritika spoločnosti, ľudských vzťahov, zaoberá sa ťažkým osudom národa
2.  časť- smútok, pretože mu zomreli rodičia aj brat, so smrťou sa vyrovnáva v sérii básni Čierny rok, osobitnou je báseň Pustý dom
3.  časť- problémy slovenského ľudu, napr. K vám urodzeným, veľkomožným, Ó, mládež naša...,  na  konci 3 spomienkové básne Roľník (otec), Priadka (matka), Nový život (venované manželke)
Prechádzky jarom Prechádzky letom
- venuje sa krásnej oravskej prírode
SteskyDozvuky
- napísal ich v staršom veku, uvažuje nad svojím životom, či mal vôbec nejaký zmysel, básne K ľudu, k ľudu, mládež mojaÓ, práci všetka česť
- v dozvukoch sa lúči so svojimi čitateľmi
Krvavé sonety
- 32 sonetov, k ich napísaniu ho podnietilo vypuknutie I. svetovej vojny, básne sú ostrým protivojnovým protestom, autor vyjadruje svoje rozhorčenie, kladie si otázku, kto je za tú hrôzu zodpovedný a v závere vyjadruje svoju túžbu po mieri
 
II. Krátka epika
- básne s biblickými motívmi- Agar, Ráchel, Sen Šalamúnov, Vianoce
- básne zo života sedliakov- Zuzanka Hraškovie, Bútora a Čútora, Na obnôcke, Poludienok
 
III. Veľká epika
- lyricko- epická skladba Hájnikova žena (viď 12. téma)
Ežo Vlkolinský Gábor Vlkolinský
- eposy, rieši v nich zemiansku otázku
- v tomto období sa zemianstvo rozkladá, je odsúdené na zánik
- základnou dejovou líniou je vzťah zemianstva k ľudu → zemania aj napriek úpadku boli veľmi pyšní a sedliackym ľudom opovrhovali, nechceli uznať, že doba sa už zmenila
- dej sa odohráva vo Vlkolíne → Vyšný Kubín
Ežo Vlkolinský- autor vykreslil celý rad postáv z dedinské prostredia, opísal rozdielne zvyky spoločenských vrstiev
- po smrti zemana Beňa Vlkolinského sa paňou jeho majetku stala jeho žena Estera a ich jediný syn Ežo (Ezechiel), ten sa zamiluje do sedliackeho dievčaťa Žofky a rozhodne sa požiadať ju o ruku
- medzi synom a matkou dochádza k ostrému konfliktu, Estera ako hrdá zemanka sa nedokáže zmieriť s tým, že jej syn si vybral obyčajnú sedliačku, pohrozí mu vydedením, Ežo uteká z domu k strýcovi Eliášovi, ktorý sa obrovskou svadbou Eža a Žofky pomstí svojej švagrinej Estere
- na svadbe dochádza ku konfliktu medzi sedliakmi a zemanmi, ktorí sa snažia dokázať svoju nadradenosť
- Esteru zmieri so synom a nevestou až vnuk
Gábor Vlkolinský- pokračovanie Eža Vlkolinského, je rozsiahlejší, autor zobrazuje celkový proces úpadku zemianstva
- hlavnou postavou je Gábor, Ežov príbuzný, jeho matka je pijanka, nestará sa o majetok, Gáborov otec nenachádza východisko z tejto situácie a tiež sa dáva na pitie
- Gábor nemá šťastie v láske, zemianke dievčatá ho odmietajú, chce spáchať samovraždu no zabráni mu v tom Ežo a poradí mu, aby si našiel sedliacke dievča
 
IV. Dráma
- div. hra Otčim- uverejnil v Napred
Herodes a Herodias
- 5- dejstvová tragédia, biblický námet, ale vyjadril v nej aj kritiku spoločnosti
- kráľ Herodes vyženie svoju manželku Tamar (dcéru arabského kráľa, ktorá mu nedala potomka) a do paláca si privedie Herodiádu, ženu obchodníka Filipa a jej dcéru Salome
- nemravný život kráľa a jeho kruté zaobchádzanie s poddanými kritizuje Ján Krstiteľ ( v hre má meno Jochanan)
- na oslave Herodesových narodenín si za tanec Salome pýta hlavu Jána Krstiteľa→ kráľ jej vyhovie
- k palácu sa však blíži Tamarin otec, Herodesovo vojsko je porazené a rímsky cisár posiela Herodesa do vyhnanstva
 
V. Preklady
- prekladal zo slovanských literatúr
- z nemeckej Schillera, Goetheho
- z anglickej Shakespeara
- z maďarskej Petöfiho, Aranya a Madácha
 
Martin KUKUČÍN
1860-1928
- vlastným menom MUDr. Matej Bencúr, zakladateľ realizmu v slovenskej próze, vo svojich poviedkach sa sústredil najmä na vykreslenie povahy a osudov dedinských ľudí, typickým znakom je, že sa snažil takmer vždy nájsť harmonický záver
- narodil sa v Jasenovej, stal sa učiteľom vo  svojom rodisku, neskôr študoval medicínu v Prahe, tu sa stretol s chorvátskym obchodníkom Didolićom, ten mu dal miesto lekára na ostrove Brač, oženil sa s Didolićovou dcérou Pericou, odišiel do Južnej Ameriky, žil v chilskom meste Punta Arenas, zomrel v Dalmácii, pochovaný je v Martine
- delenie diela:
5.  črty a poviedky z jasenovského obdobia- Rysavá jalovica
6.  poviedky a novely z pražského obdobia- Keď báčik z Chochoľova umrie, Neprebudený, Dies irae, Mišo, spomienkové diela Z teplého hniezda, Veľkou lyžicou, Do školy, Pred skúškou, Spod školského prachu, Vianočné oblátky, Mladé letá
7.   bračské obdobie- Dom v stráni
8.  juho- americké obdobie- Mať volá
- v prvom období sa zameral na dedinských ľudí, zvyky a tradície, opisuje ich s láskavým humorom, patria sem poviedky Na hradskej ceste, Na jarmok, Dedinský jarmok, Na Ondreja a i.
Rysavá jalovica
- hlavné postavy 2 kmotrovia Adam Krt a Adam Trnka, obidvaja majú ženy Evy, na jarmoku v Mrhanove kúpil Krt od Trnku jalovicu, po kúpe si vypili, Trnková vzala jalovicu domov a nepovedala im to, Krtova žena sa nahnevala a vyhnala Adama, Krt sa v závere poviedky polepšil, zarobil peniaze a sľúbil viac nepiť, v poviedke prevláda situačný humor
- v druhom období autor preniká do psychiky postáv →psychologizácia poviedok, využíva charakteristiku menom, priamym aj nepriamym opisom
Neprebudený
- jedna z najtragickejších próz v slovenskej literatúre
- hlavná postava husiar Ondráš Machuľa- je duševne zaostalý, rodičia mu umreli a starala sa oňho teta, nedokáže rozlíšiť realitu od sna
- najbohatšie dievča v dedine Zuzka Bežanovie sa pohnevala so svojím snúbencom a ľahkovážne so srandy sľúbila Ondrášovi, že sa zaňho vydá, on jej uverí a začne sa chystať na sobáš
- Zuzka sa však vydá za svojho snúbenca, Ondráša museli zavrieť do komory aby neušiel na svadbu, keď Zuzku uvidí s iným zošalie, v tom však u Bežanov začne horieť šopa, Ondráš vbehne dnu aby zachránil husi, no zrúti sa naňho povala
Keď báčik z Chochoľova umrie...
- humoristicko- satirická poviedka, autor vyjadruje svoj názor na zemiansku otázku → mal zamietavý postoj „zrúcanina starého blahobytu“
- hlavné postavy zeman Aduš Domanický z Domaníc a kupec Ondrej Tráva, predstaviteľ buržoázie
- Aduš v krčme pred Ondrejom predstiera, že je bohatý a že predáva jačmeň, Ondrej prejavil o jačmeň záujem a dal Adušovu zaň preddavok, keď však príde do kaštieľa po jačmeň, nájde len spustnuté sídlo, Aduš však už preddavok minul a nemôže ho Ondrejovi vrátiť
- Ondrej preto chce dať vyrúbať jasene na cintoríne Domanických, aby si vynahradil stratu, Aduš mu však sľúbi, že mu peniaze vráti a aj sa tak stane
- v závere poviedky báčik z Chochoľova umrie no nezanechá Adušovi žiadny majetok
Dies irae
- sociálno-psychologická novela, odohráva sa počas cholerovej epidémie
- hlavnou postavou je starec Sýkora, chamtivec a úžerník, zmyslom jeho života boli peniaze, aj choleru využil na svoje obohatenie, čím si pohneval celú dedinu, svojím životom odohnal od seba ženu aj dvoch synov, keď stratil peniaze, zdalo sa mu, že jeho život už nemá žiadny zmysel
- životný postoj mu zmenila chudobná suseda Stehlíčka, starec prešiel katarziou
Dom v stráni
- 2-dielny román, v ktorom rieši problém vzťahov medzi sedliactvom a statkárstvom/buržoáziou, odohráva sa na ostrove Brač
- román vychádzal na pokračovanie v Slovenských pohľadoch 
- román mal mať pôvodne motto: „Dve veci má svet- lásku a smrť.“
- v centre príbehu 2 rodiny- rodina starého težaka Mateho Beraca a statkárky šory Anzuly Dubčićovej
- syn Anzuly Niko sa zaľúbi do dcéry Mateho Katice, obidve rodiny sú proti vzťahu, najmä Mate, ktorý si myslí, že láska medzi pánom a sedliačkou nemôže vydržať, ani Anzule sa to nepáči, Nikovi vybrala za manželku Doricu, ale rozhodla sa nebrániť ich láska, presvedčila o tom aj Mateho
- po čase si Niko všimne, že Katica sa nehodí do panskej spoločnosti, a že v láske k nemu jej aj kus ctižiadostivosti
- Niko sa s Katicou rozíde a rozhodne sa pre seberovnú Doricu, Katica ich oboch znenávidí, no pri Mateho smrteľnej posteli sľúbi, že sa vydá za Paška Bobicu, s ktorým sa rozišla kvôli Nikovi
- Niko s Katicou nemohli zostať spolu, pretože ani ich láska  nemohla prekonať priepasť medzi protikladnými spoločenskými vrstvami
- základným motívom románu je láska smrť, autor umocnil vývin deja striedaním ročných období- na začiatku jar- rozkvitnutie lásky medzi Nikom a Katicou, na konci zima- zánik ich lásky a smrť Mateho
 
Jozef Gregor- TAJOVSKÝ
1874-1940
- jeho dielo naväzuje na tvorbu Martina Kukučína
- narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici, vychovávali ho starí rodičia, ako učiteľ odmietal maďarizáciu → odišiel študovať na obchodnú akadémiu do Prahy, tu členom spolku Detvan, počas I. svetovej vojny musel narukovať na východný front, v zajateckom tábore vydával s Jankom Jesenským noviny pre československých legionárov, burcoval za vytvorenie spoločného štátu, zomrel v Bratislave, pochovaný je v Tajove 
- písal krátke črty a poviedky, v ktorých ukazoval pravdivý obraz slovenskej dediny a ľudu, chcel upozorniť na osud najbiednejších a vzbudiť v čitateľovi súcit
- poviedky vyšli v zbierkach Omrvinky, Tŕpky, Z dediny, Besednice, Smutné nôty, Spod kosy
- osobitná zbierka Do konca → venoval starým rodičom (poviedky Do kúpeľa, Žliebky, Do konca, Prvé hodinky → tzv. starootcovský cyklus)
- Rozprávky z Ruska- príbehy z I. svetovej vojny
- jeho poviedky sú napísané v 1. osobe, často do deja vstupuje aj on sám, dôraz kladie nie na dej, ale na postavy, hlavných hrdinov však neidealizuje
- znaky Tajovského krátkych próz:
4.  portrétovosť- všíma si len jednu postavu 
5.  vonkajší opis postavy je stručný, vnútorná charakteristika je cez krátke epizódy
6.  poviedky nekončí vlastným konštatovaním, necháva koniec otvorený, formálne sa to prejavuje .... → apoziopéza, otvorený koniec necháva priestor na vyjadrenie vlastného názoru čitateľa, ale niekedy aj postáv
- Tajovský bol aj dramatikom → napísal 10 divadelných hier → jednoaktovky Matka, V službe, Hriech, Tma a 2 viacdejstvové hry Ženský zákon (príbeh lásky 2 chudobných dedinských rodín, šťastie zaľúbencov naruší richtárka, ktorá chce chudobnému Miškovi nanútiť svoju starú dcéru) a Statky-zmätky
Maco Mlieč
- poviedka zachytávajúca život jednoduchého, zaostalého sluhu Maca Mlieča, od mladosti bol sluhom u richtára, celý život ťažko pracoval, nedostával plat iba občas pár grajciarov na pálenku a dohán, svojmu gazdovi bol vďačný. Poviedka sa končí paradoxom → Maco sa krátko pred smrťou príde spýtať richtára, či mu niečo nie je dlžný, v richtárovi sa pohne svedomie a povie Macovi, že on, richtár je Macovi dlžný 13 zlatých, Maco mu povie že za tie peniaze ho má dať pochovať a do rána zomrie
Na chlieb
- príbeh zo života poľnohospodárskeho robotníka, ktorý pri práci skoro prišiel o život, núdza ho prinúti ísť si požičať do banky peniaze, aby mal za čo svojím deťom kúpiť chlieb
Do konca
- opísal smrť svojho starého otca, v skratke rekonštruuje životné osudy a vnútorný svet starého otca
Horký chlieb
- vdova Turjanka sa po manželovej smrti ocitla vo veľkej biede, aby aspoň niečo zarobila, ide v noci strážiť panské deti, páni sa vrátia až nadránom, Turjanka medzitým niekoľkokrát v mraze odbehne skontrolovať svoje deti → prechladne a ťažko ochorie, ale na lieky a lekára nemá peniaze
Apoliena
- rozprávačom je učeň u majstra
- pätnásťročná Apoliena je slabá od hladu a hluchá od bitky od otca-alkoholika, príde robiť slúžku do remeselníckej dielne, všetci sa tu na nej vŕšia a nakoniec musí službu pre hluchotu opustiť
Mamka Pôstková
- rozprávač bankový úradník
- mamka Pôstková mala ťažký život → za muža mala pijana, ktorému sa nechcelo pracovať, zo syna vyrástol tiež pijan, po otcovej smrti vyhodil matku z domu
- zarábala si pečením chleba, zo zárobku pomáhala neveste živiť deti, v banke malá malú dlžobu, na jar predala perinu, aby mohla pôžičku splatiť a pokojne umrieť
Hlucháň
- poviedka zo zbierky Rozprávky z Ruska
- hlavná postava nahluchlý Juro Kotliak, prezývaný Hlucháň, napriek postihnutiu ho odviedli na front, kde sa stal postrachom, lebo vojaci sa báli, že niekoho zastrelí, správajú sa k nemu výsmešne, neskôr s úctou
- v závere sa autor pýta, za koho zomrel tento človek
Statky- zmätky
- činohra, vyznačuje sa pevnou kompozíciou a dramatickými dialógmi, dej má rýchly spád, postavy sú psychologicky  presvedčivé, Tajovský uplatnil hovorovú reč, príslovia a porekadlá
- starí a bohatí manželia Palčíkovci nemajú vlastné deti, presvedčia preto svojich chudobných príbuzných Ľavkovcov a Kamenskovcov, aby sa ich deti, Zuzka a Ďurko zobrali a prišli bývať k nim, sľúbia im, že na nich prepíšu svoj majetok, nemajú to však v úmysle, chcú len získať lacné pracovné sily
- Zuzka je tiché a pracovité dievča, so sobášom súhlasí, Ďurko je však nezodpovedný, má rád palenku, zábavy a ženy, Zuzka pri ňom trpí, pretože chodí za bývalou frajerkou Betou a nestará sa o gazdovstvo
- Zuzka sa ho rozhodne opustiť, aj keď čaká dieťa, Ďuro si privedie domov Betu, no začnú sa hádať kvôli majetku, chcú prinútiť Palčíkovcov, aby na nich prepísali majetok, tí ich však vyženú z domu
-  po roku idú Palčíkovci poprosiť Zuzku o prepáčenie, sľúbia jej, že sa postarajú o jej syna, o odpustenie ju príde poprosiť aj Ďuro, Zuzka mu odpustí ale odmieta sa k nemu vrátiť

Božena Slančíková- TIMRAVA

1867-1951
- vrchol realizmu v slovenskej literatúre
- narodila sa v Polichne, pochádzala z rodiny evanjelického farára, nemala vyššie vzdelanie, nikdy sa nevydala, zomrela a je pochovaná v Lučenci
- písala poviedky a novely zo života vidieckej inteligencie a z dedinského prostredia, charakteristický ironický a satirický tón a otvorenosť, panskú aj vidiecku spoločnosť opisuje bez sentimentality a ilúzií
- zobrazuje osudy vidieckych dievčat z panských rodín, ktorých jediným cieľom je nájsť si ženícha a vydať sa, napr. Pomocník, Ťažké položenie, Bez hrdosti, Veľké šťastie, Za koho ísť
Za koho ísť
-  rozprávačkou je mladá meštianka, ktorá prišla na dedinu lapiť nejakého dedinčana, vydala sa a jej život sa stal jednotvárnym
Bez hrdosti
- rozsiahla novela, nemá napínavý dej, skúma dušu mladého dievčaťa Miliny Adamčíkovej, ktoré je zaľúbené do Sama Jablovského, hoci vie, že je sukničkár, v závere novely zistí, že jej láska je nešťastná, Sama by dokázala zabiť, preklína ho
- autobiografické novely SkúsenosťVšetko za národ (mladosť na polichnianskej fare)
Skúsenosť
- stvárnila svoje zážitky z krátkeho pobytu v Dolnom Kubíne, ako spoločníčka príbuznej Hviezdoslava, Timrava vystupuje v postave Maríny Majtňánovej, v novele vystupujú aj Hviezdoslav (pod menom Javor) a Vajanský (Vilinský), opisuje svoje rozčarovanie z Hviezdoslava, ktorý je odmeraný a neprístupný aj z jeho príbuznej (v novele ako pani Bukovičová), ktorá je navonok príjemná a láskavá, no v skutočnosti pokrytecká a egoistická, neváži si slovenský národ
- poviedky z dedinského prostredia- Tá zem vábna, Skon Paľa Ročku, Ťapákovci, predstavujú vyvrcholenie kritického realizmu, kladie dôraz na psychiku postáv, ďalšie dedinské poviedky Na jednom dvore, U Kanátov, Mocnár, Žiadna radosť, Príde radosť a i.
Tá zem vábna
- zaoberá sa problémom vysťahovalectva, ľudia do Ameriky odchádzali kvôli biede, ale aj z vypočítavosti, verili, že tam môže zbohatnúť každý
- hlavný hrdina Jano Fazuľovie odišiel,  lebo nemal rád svoju ženu, ktorú mu rodičia nanútili, Amerika je preňho vykúpením, no zisťuje, že ilúzie o bohatstve sú klamlivé
Skon Paľa Ročku
- novela
Umierajúci Paľo uvažuje o svojom živote. I keď je ešte mladý, je zatrpknutý, plný nenávisti, ale i výčitiek svedomia. Na smrteľnej posteli uvažuje najmä o vzťahu k manželke a matke, o svojom ťažkom životnom osude. Túži zmieriť sa so sebou i so svetom. Paľo Ročka a jeho žena Zuza sa brali z veľkej lásky. Zuzina rodina bola bohatá, preto rodičia Zuze bránili, aby sa vydala za nemajetného Paľa. Kvôli Paľovi ju doma stále trápili, dokonca i bili. Ich láska však bola silnejšia. Paľo si dokonca ruku dokaličil (odťal si dva prsty), len aby nemusel ísť na vojnu, lebo sa bál, že kým bude vojakom, vydajú Zuzu za iného. Odvtedy uplynulo iba 5 rokov. Paľo si uvedomí, že z ich veľkej lásky nezostalo takmer nič, zničila ju bieda a problémy každodenného života. Zuza chcela rodine dokázať, že nepotrebujú pomoc od nikoho, poradia si aj sami. Po svadbe si zobrali pôžičku a začali stavať dom. Obaja pracovali až do úmoru. Zuza stále hnala Paľa do roboty, ale nešetrila ani samu seba. Paľo ťažko ochorie a zazlieva žene, že s nemá zľutovanie, má pocit, že ho už nemá rada a záleží jej len na majetku. Ťažké srdce má však aj na matku. Vyčítal jej, že v detstve musel žiť kvôli otcovi pijanovi v biede a pohŕdaní. Matke zazlieva aj to, že mu nepomohla pri stavbe domu a prišla sa naň pozrieť, až keď bol hotový. Paľo jej zakázal vkročiť do domu, dokonca ju tak posotil, že spadla a zranila si hlavu. Vtedy matka svojho syna prekliala, aby Boh aj jeho tak vyhnal z domu, ako on ju. Všetky tieto spomienky mučia chorého Paľa. Trápia ho výčitky svedomia, stále sa mu zjavuje matkina zakrvavená tvár. Napokon to už nevydrží a požiada Zuzu, aby išla po matku. Zuza s plačom prosí svokru, aby prišla, že bez jej odpustenia nemôže zomrieť. Matka odmieta, je neoblomná aj vtedy, keď ju prosia ostatní. Napokon však predsa len príde a navzájom si odpustia. Paľo sa ešte rozlúči so ženou i malým synom a navždy zatvorí oči.
Ťapákovci
V poviedke Ťapákovci podáva obraz lenivej rodiny: v starom domci s jednou izbou a komorou sa tlačia 16- ti. Nikomu sa nechce pristaviť k domu ešte jednu miestnosť, opraviť zrúcanú obrubu na studni, orať idú až na poslednú chvíľu, pričom sa vyhovárajú na staré zvyky a tradície otcov a dedov. Sú zaostalí, so všetkým spokojní. Inej povahy sú iba dve ženy – Iľa, manželka najstaršieho brata, Paľa, a jej švagriná Anča.

Iľu nazývajú kráľovná, je vzdelanejšia ako ostatné švagriné, je v dedine babicou a túži po modernejšom, kultúrnejšom spôsobe života. Chce zmeniť Ťapákovcov a ich staré zvyky, vyčíta im, že žijú v neporiadku, nezdravo, deti majú choré. Ťapákovci si z nej však robia posmech, nepáči sa im ani to, že Iľa ich stále iba kritizuje a že všetko by chcela zmeniť. Najnespokojnejšia je Anča – zmija. Stále provokuje ostatných a snaží sa vyvolať konflikty a hádky medzi Iľou a Ťapákovcami.

Anča je jednou z najtragickejších Timraviných postáv. Po chorobe (obrne), ktorú prekonala ešte ako dieťa, zostala mrzáčkou. Nemôže chodiť, iba sa štvornožky vláči po dome. Kvôli svojmu osudu sa hnevá na celý svet, osobné nešťastie ju robí zlou, zádrapčivou a drsnou. Je plná bolesti a žiaľu, prežíva vrúcne city a hlbokú lásku k bratrancovi Janovi, na to, že by ich on opätoval, však nemôže ani pomyslieť. (Stelesnením ľudského utrpenia a poníženia je scéna, keď nevládna Anča poskakuje v noci na kolenách a dlaniach a oneskorení chodci – práve Jano a jeho otec – ju považujú za psa.). Šije a vyšíva čepce pre nevesty, dokonca aj pre Janovu, čo ju veľmi zraňuje a preto je nepríjemná, mrzutá, vŕši sa na ostatných. Hoci Iľu nenávidí, v podstate by chcela to isté – ani jej sa nepáči, že sú všetci lenivci, ale ani ona ich nezmení.

Iľa, keď vidí, že Ťapákovcov neprinúti k žiadnej činnosti, žiada muža Paľa, aby si aspoň oni postavili nový dom a odsťahovali sa z preplnenej rodičovskej chalupy Ťapákovcov. Vyhráža sa mu, že ho opustí a napokon to aj urobí – prijme miesto slúžky u rechtorky. Nakoniec sa Jano predsa rozhodne postaviť si v dedine nový dom. „A teraz je Iľa už úplne šťastná – no Ťapákovci sú spokojní tiež. Dusia sa v jednej izbe štrnásti, ako ich predkovia žili.“ Sú radi, že im už Iľa nepanuje a nenúti ich zmeniť staré zvyky, iba kalika Anča sa trápi plná beznádeje a trpko ľutuje, že sa vôbec narodila.
Hrdinovia
- románová novela, odohráva sa v čase I. svetovej vojny, autorka si nevšíma bojisko, ale ako na vojnu zareagovala dedina → roľníci, inteligencia, ale najmä ženy
- začína sa in medias res, páni sa za vojnu oduševňujú, sú vlastenci, no keď notárovi Baláňovi príde povolávací rozkaz, spraví sa chorým a využije svoje kontakty, aby nemusel narukovať, podnotár Širický je zaľúbený do panského dievčaťa Lízy Malinskej, ale keď si vypočuje jej rozhovor, v ktorom sa vysmieva z jednoduchých ľudí, prestane ju mať rád a narukuje 
- dedinskí ľudia vojnu preklínajú, tušia že im prinesie len problémy
- Anča Demákovie- mladá vdova s 2 deťmi, býva u svokrovcov, jej reakcia na vojnu je zvláštna, teší sa, že jej muž umrel a nemusí sa oňho báť
Katka Stoličkovie- jej muž pije a bije ju, preto je rada, že musí narukovať
Anka a Ďuro Matvejovie- sú krátko zosobášení, ona je z bohatej rodiny, mohla si muža vybrať, Ďuro je pekný, bývajú u jej rodičov, Anku si vybral z vypočítavosti, hoci mal frajerku Zuzu Pekovku, ktorá sa vydala za chorého, ktorý nemusí narukovať na rozdiel od Ďura, Zuza sa z vojny veľmi teší, považuje ju za spravodlivý trest

Ľudmila PODJAVORINSKÁ
1872-1951
- písala prózu aj poéziu
- básnické dielo obsahuje lyrické aj lyricko-epické skladby, vrcholí zbierkou Balady, vychádzajú z ľudovej slovesnosti
- poviedky a novely z dedinského života Blud, V otroctve, Žena
- tvorba pre deti Zajko-Bojko, Medový hrniec, Čin čin

Janko JESENSKÝ

1874-1945
- charakteristický znak jeho tvorby je humor, satira a irónia
- bol básnikom aj prozaikom, tvorbou patrí do neskororealistickej literatúry a časťou poézie do Slovenskej moderny
- básnická tvorba: prvá zbierka Verše (téma lásky, ako prvý uplatnil prvky symbolizmu a impresionizmu), pokračovanie Verše II., obidve radené do moderny
- kriticko- realistické básne: zbierka Zo zajatia (vznikla počas jeho zajatia na Sibíri, kritika klérofašistickej Slovenskej republiky v zbierkach vydaných až po vojne Proti noci, Čierne dni, Na zlobu dňa I.-II., Reflexie
- prozaická tvorba: poviedky, novely a humoresky z prostredia slovenského malomesta, knižne vyšli v zbierkach Malomestské rozprávkyZo starých časov
- zosmiešňoval  malomeštiactvo, poukazoval na jeho chyby a morálku
Pani Rafiková
- typická malomeštiačka → namyslená, falošná, jej hlavným záujmom sú klebety, rozmaznáva svoju dcéru Milušku, keď dcéra ujde so správcom hotelov, ktorý o sebe tvrdí, že je šľachtic, Rafiková sa nebojí o Milušku, ale o to, čo povedia ľudia
Demokrati
- dvojzväzkový román, satira na politické a úradné kruhy v období Československej republiky, odhaľuje podvody a manipulácie pri voľbách, karierizmus a pokrytectvo mnohých politikov a úradníkov → názov románu ironický
Zdroj: Lujzka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.052