Téma vojny a SNP v slovenskej a českej próze po roku 1945

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča diana (26)
Typ práce: Referát
Dátum: 02.12.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 221 slov
Počet zobrazení: 7 015
Tlačení: 433
Uložení: 455
Téma vojny a SNP v slovenskej a českej próze po roku 1945
Slovenská literatúra reagovala na SNP (29. august 1944) a skončenie 2. svetovej vojny dosť pohotovo. Je zaujímavé, že umelecká próza priniesla objektívnejší pohľad na udalosti SNP než odborná historická literatúra, ktorá sa musela politicky viac prispôsobiť dobe. V Povstaní vyjadril slovenský národ svoj protifašistický postoj a vďaka tomu sa po vojne ocitol na strane víťazných mocností.
 
VLADIMÍR  MINÁČ
V románe Smrť chodí po horách zobrazil boj partizánskej skupiny po ústupe do hôr, zverstvá fašistov a utrpenie zajatcov v koncentračných táboroch v Nemecku. V centre prvej dejovej línie je Ján Lotár, partizán, v centre druhej jeho brat Peter, ktorého Nemci chytia a väznia v Maut-hausene. Voľným pokračovaním tohto románu je román Včera a zajtra, dej ktorého sa odohráva už v mierových podmienkach.
Vyvrcholením Mináčovej tvorby o vojne je trilógia Generácia, v ktorej zobrazil osudy vlastnej generácie v rozpätí štyroch vojnových rokov. Prvá časť Dlhý čas čakania je obrazom života v Slovenskom štáte po roku 1939 - fašizmus, obmedzovanie ľudských slobôd, formovanie protifašistického odboja. Už tu autor oboznamuje čitateľa s množstvom postáv. Hlavná postava, študent Marek Uhrín, nechce mať nič spoločné s fašizmom, uzatvára sa do seba. Sú tu aj postavy, ktoré sú rozličným spôsobom spojené s fašizmom (architekt Ferkodič) a postavy, ktoré otvorene bojujú proti nemu (Janko Krap). Druhá časť Živí a mŕtvi sa odohráva po vypuknutí SNP. Tu sa rozvíjajú charaktery postáv. Marek, hoci váhavý a neistý, sa ukáže ako mravne vyspelý a čestný človek, ktorý si uvedomí, kde je jeho miesto a aktívne sa zúčastní SNP. Kladnými postavami sú partizánsky veliteľ Janko Krap, komisár Bende a kapitán Labuda, zápornými gardisti, ktorí páchajú zverstvá na civilnom obyvateľstve (Hanka Krapová). Tretia časť trilógie Zvony zvonia na deň zaberá obdobie od skončenia vojny po február 1948. Autor sleduje osudy postáv, z ktorých sa niektorí uplatnili v živote, iní zatrpkli.
Mináč napísal aj filmový scenár k povstaleckému filmu Kapitán Dabač.
 
ALFONZ  BEDNÁR
Vo svojom prvom románe Sklený vrch sa pokúsil podať iný pohľad na udalosti 2. svetovej vojny. Román má formu denníka, ktorý si píše Ema Klaasová. Prelína sa v ňom prítomnosť  s dávnou i nedávnou minulosťou. Ema tu hodnotí svoj vzťah k trom mužom - partizánovi Milanovi Kališovi, s ktorým sa zoznámila v Tatrách ešte pred vojnou; k  Zolovi Ballovi, svojmu bývalému snúbencovi,  s ktorým sa rozišla, lebo ju potreboval len na reprezentáciu a využíval ju, a k Jožovi Solanovi , s ktorým žije a pracuje na stavbe priehrady. V románe hrá dôležitú úlohu Tichá dolina so Skleným vrchom. V nej prežila svoju lásku s Milanom, ktorého neskôr fašisti popravili, a tu sa nachádza jeho hrob. Práve on ju naučil, aby nebola sebecká a aby zo svojho života urobila most, po ktorom prejdú ľudia k lepšej budúcnosti. Mala tam ísť aj so Zolom a znova sa ta chystá s manželom. Táto cesta sa už neuskutočnila, pretože Ema nešťastnou náhodou zomiera. Manžel po jej smrti nachádza denník a cez jej spomienky spoznáva, aká v skutočnosti bola.
V  zbierke noviel Hodiny a minúty opäť nájdeme tému vojny. Autora zaujíma, ako človek reaguje v hraničných situáciách. Strieda sa tu minulosť s prítomnosťou, ktoré spájajú vnútorné monológy postáv. V novele Kolíska porovnáva súčasnosť s udalosťou, ktorá sa odohrala počas SNP. Podnetom na túto konfrontáciu je rozhlasová správa o súdnom pojednávaní s ne-spravodlivo obvineným bývalým partizánom.
 
RUDOLF  JAŠÍK
Počas piatich rokov vydal päť kníh. Pochádzal z Kysúc, odkiaľ čerpal námety pre knihy: Na brehu priezračnej rieky, Čierne a biele kruhy a Povesť o bielych kameňoch - tu nájdeme prvky lyrizovanej prózy. Jašík uzatvára jej tradície v slovenskej literatúre.
Pomery v malom slovenskom meste v prvých rokoch Slovenského štátu zobrazil v románe Námestie svätej Alžbety. V meste "pod viničným vrchom" (Nitra) na chudobnom predmestí ožíva príbeh lásky medzi židovským dievčaťom Evou a 18-ročným Igorom. Igor chce Evu zachrániť pred odvlečením do koncentračného tábora, chce ju dať pokrstiť, ale nezoženie načas peniaze. Evu nakoniec pri odvážnom prejave ľudskosti zastrelí esesák.
Zaujímavé sú ďalšie postavy románu: Maxi - spoločník Evinho otca, Žltý Dodo - udavač, holič Flórik - karierista, gardista, Evin otec Samko - zo strachu pred zavlečením otrávi seba, ženu i syna, obuvník Maguš - aktívny odporca fašizmu.
V prvej časti zamýšľanej trilógie Mŕtvi nespievajú sleduje osudy slovenskej jednotky, ktorá bojuje na východnom fronte v Rusku. Poručík Kľako je spočiatku ľahostajný, plní príkazy Nemcov, no postupne ich začína nenávidieť a získa si dôveru prostých vojakov. Román vrcholí vo chvíli, keď celá jednotka s ním na čele prebehne na ruskú stranu. Autor venuje pozornosť aj udalostiam v zázemí na Slovensku.
 
LADISLAV  ŤAŽKÝ
Bol jedným z tých autorov, ktorí sa po roku 1970 nesmeli literárne ani občiansky aktivizovať.
Vojnové udalosti spracoval v niekoľkých dielach. Román Amenmária s podtitulom Samí dobrí vojaci je autobiografickým dielom o slovenských vojakoch na východnom fronte v 2. sv. vojne. Autor stvárňuje rozklad slovenskej armády, ktorej vojaci odmietajú bojovať po boku Nemcov. Hlavným hrdinom je Matúš Zraz - naivný a úprimný mladý muž, ktorý dospieva v do-be plnej príkazov a zákazov, ktoré prináša nezmyselná vojnová mašinéria.
Voľným pokračovaním je román Evanjelium čatára Matúša. Autor v ňom sleduje ďalšie osudy slovenských vojakov, ktorých Nemci po vypuknutí SNP odzbrojili a odsunuli do zaja-teckých táborov. Matúš so skupinkou zajatcov utečie a po strastiplnej ceste sa dostane domov.
Po dlhšom časovom odstupe núteného "mlčania" napísal román Márie a Magdalény - je to cesta Matúša Zraza do rodného kraja za rodičmi, súrodencami a známymi.
V novele Dunajské hroby vykreslil tragické osudy štyroch priateľov, ktorí sa chcú dostať domov cez zamrznutý Dunaj. Ťažký zobrazil správanie sa človeka v hraničných situáciách, v sta-voch úzkosti a strachu o život.
 
LADISLAV  MŇAČKO
Spisovateľ a reportér; prežil pohnutý život - bol v koncentračnom tábore, po roku 1968 žil v emigrácii (Izrael, Rakúsko), po novembri 1989 sa vrátil a zomrel v Bratislave.
Do obdobia SNP sa vrátil v románe Smrť sa volá Engelchen. Rozprávač, hrdina príbehu, spomína na nemocničnom lôžku, kde sa lieči po zranení, na svoje pôsobenie v partizánskej skupine a na násilný zánik obce Ploština. Ústredným motívom románu je motív viny. Partizáni sa rozhodnú opustiť Ploštinu, ktorej obyvatelia im celé týždne poskytovali stravu a domov. Po ich odchode ju obsadia Nemci a upália zaživa 27 chlapov. Partizáni, uvedomujúc si, že spôsobili túto tragédiu, cítia svoju nepriamu zodpovednosť. Popri hlavnom hrdinovi venuje autor najviac pozornosti Marte, ktorá pôsobí medzi nemeckými dôstojníkmi ako "dáma na večer a noc", aby získavala cenné informácie pre partizánov. Vojna jej berie všetko, i úctu samej k sebe. Je to postava, ktorú možno zaradiť medzi najtragickejšie v svetovej literatúre.
Ostrú kritiku politických pomerov v ČSSR podal v románoch: Ako chutí moc, Siedma noc  (o udalostiach roku 1968) a Súdruh Műnchhausen.

DOMINIK  TATARKA
Ďalší z autorov, ktorí sa po roku 1968 museli odmlčať. V románe Prvý a druhý úder zachytáva posledný rok vojny, partizánske boje, ústup Nemcov a oslobodenie. Príbeh sa sústreďuje na záchranu mostov cez Váh, ktoré chceli Nemci pri ústupe vyhodiť do vzduchu. V románe Farská republika kritizuje spoločenské a politické pomery v Slovenskom štáte (1939 - 1945).
 
JAN  OTČENÁŠEK
Významný predstaviteľ českej prózy po roku 1945. K novele Romeo, Julie a tma čerpal námet z obdobia protektorátu. Vytvoril novodobé postavy shakespearovskej tragédie, ktorých láska sa končí tragicky nie pre nepriateľstvo rodín, ale pre temné, kruté ovzdušie fašistickej okupácie. Hlavnými hrdinami sú študent Pavel a židovské dievča Ester, ktoré Nemci na úteku zastrelia. Ich osud je podobný Igorovi a Eve v Jašíkovom románe Námestie sv. Alžbety.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 9.5)

Diskusia: Téma vojny a SNP v slovenskej a českej próze po roku 1945

Pridať nový komentár

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.025