Alfonz Bednár (1914 – 1989)

Alfonz Bednár (1914 – 1989)

Alfonz Bednár patril k významným prozaikom slovenskej literatúry druhej polovice 20 storočia. Bol prvým prozaikom, ktorý zbavil prózu prvkov schematizmu.

Do literatúry vstúpil až v zrelom veku. Mal štyridsať rokov, keď vyšiel jeho prvý román Sklený vrch. Kniha vzbudila veľkú pozornosť kritiky i čitateľov. Tento román má formu denníka, ktorý si píše hlavná hrdinka Ema Klaasová. Jeho dej sa odohráva v troch časových pásmach – v období povstania, v roku 1947 a začiatkom 50-tych rokov. Sústreďuje sa na opis vnútorného sveta postáv, ich pocitov, myšlienok a spomienok.

Podobný charakter mala i Bednárova druhá kniha, zbierka noviel Hodiny a minúty. Aj tieto novely, napr. novela Kolíska sa vyznačovali nekonvenčným spracovaním povstaleckej tematiky a kritickým pohľadom na život v 50-tych rokoch.

Ďalším dielom Alfonza Bednára bol rozsiahly román Hromový zub. Zobrazil v ňom život slovenskej dediny v rokoch 1. svetovej vojny a po prevrate.

V druhej polovici 60-tych rokov sa Bednár sústredil na témy zo súčasnosti. V jeho dielach sa objavili nové postupy, často využíval zvláštne kompozičné princípy a prvky grotesky. Zameral sa najmä na morálne problémy súčasnej spoločnosti a rodiny. K týmto dielam patrí humoristicko-kritický román Balkón bol privysoko, trilógia Za hrsť drobných, súbory próz Blok 4/B a Pri holbách smoly, romány Ako sme sušili bielizeň a Výpoveď.

V románe Balkón bol privysoko má realita podobu sna, v ktorom sa hrdina postupne mení na rozličné zvieratá (psa, žabu, mravca) a je nútený žiť v týchto podobách.

V románe Za hrsť drobných autor rozpráva o osudoch rodiny inžiniera Kamenického. Osudy tejto rodiny podáva jeho pes Flip. V prvej časti rozpráva o rozpade inžinierovej rodiny a v druhej časti si inžinier Kamenický založí novú rodinu, ale z Flipových slov sa dozvedáme, že život v tejto rodine nie je o nič lepší ako v tej prvej.
Poslednými dielami Bednára boli romány Ad revidendum, gemini, Osamelý havran a Veniec na tanieri.