Matičné obdobie (1850 - 1880)

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča maturanti (25)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 22.08.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 889 slov
Počet zobrazení: 8 045
Tlačení: 428
Uložení: 428
Matičné obdobie (1850 - 1880)
- Po porážke revolúcie 1848/49 vyhlásila viedenská vláda absolutistický režim, ktorý realizoval minister vnútra Alexander Bach. Cenzúra a maďarizácia bránili rozvoje národného a spoločenského života.
- V roku 1852 prestali vychádzať Hurbanove slovenské pohľady

- Spojením katolíkov Hattalu, Radlinského a Štúrovcov, Hodžu a Hurbana a podľa Hodžových návrhov Martin Hattalav roku 1852 vypracoval Krátku mluvnicu slovenskú
- Vychádzali Almanachi: Nitra, Concordia, Lipa
- Cirkevné časopisy, ktoré vychádzajú dodnes: Katolícke noviny, Cyril a Metod, cirkevné listy
- V roku 1862 Janko Francisi Rimavský vydával Pešťbudínske vedomosti a stal sa organizátorom celonárodného memorandového zhromaždenia v Turčianskom svätom Martine dňa 6 a 7 júna 1861
- Celonárodné memorandové zhromaždenie prijalo dokument Memorandum národného života.

- Vznikli tri gymnáziá – Revúca, Martin, Kláštor pod Znievom
- V roku 1863: bola založená Matica Slovenska
: prvé slávnostné zhromaždenie sa konalo 4. Augusta 1863 v Martine
: predsedom MS sa stal Štefan Moyzes a podpredsedom Karol Kuzmáni
: počas 12 ročnej existencie MS sa vydávali: Zborníky, Kalendáre, Čítanky, vychádzal časopis Sokol, Černokňažník
- V roku 1867 po Rakúsko – Uhorskom vyrovnaní nastáva prenasledovanie Slovenských národovcov a inštitúcií.
- V roku 1875 zanikli gymnázia a MS!!!!!!!!!!!!
- Nastalo obdobie otvorenej maďarizácie
- NOVÁ ŠKOLA – vydávala Slovenské noviny a usilovala sa o dorozumenie s Maďarskou liberálnou stranou : Ján Malli Dusarovov
   : Ján Polárik
: Ján Bobula
- STARÁ ŠKOLA – Orientovala sa na Rakúsko : Wiliam Paulíny Tóth
  : Jozef Miloslav Hurban
- Vznikajú nové literárne druhy a žánre – črta, besednica, poviedka, rozvíja sa dráma
 
ĽUDOVÍT KUZMÁNI
- Študoval v Levoči a redigoval časopis Hronka. Zomrel tragicky.
Radziwillovná, kráľovná Poľska – Je epos z poľských dejín. Poľský kráľ Žigmund August ženbou s litvovčankov Barborou Radziwillovou, chce spojiť Litvu s poľskom a uvoľniť poddanstvo. Šľachta mu v tom zabráni, jeho láska sa končí tragicky, pretože kráľova matka otrávila Barboru.
Mendík – Vykresľuje sirotu – pomocníka, ktorý trpí náladami a útokmi rechtora Šipíka, jeho panovačnej manželky a rozmaznaného syna. Základnou dejovou líniou je láska rechtora, dcéry Sidónie a evanjelického kaplána Trnavského. Matka ju chce vydať za bohatého mäsiara Volovca, ktorého Mendík odhalí ako zlodeja. Všetko sa dobre končí, kaplán si berie Sidóniu a mäsiar po návrate z väzenia sa zaprisahá, že sa neožení.
Valgatka – Je román, ktorý zobrazuje boj Jiskovcov na Slovensku proti Huňadiho uhorským vojskám, koncom 15 storočia.
 
GUSTÁV KAZIMÍR ZECHENTER LASKOMERSKÝ
- Pochádzal z Banskej Bystrice a stal sa lekárom.
Cestopisy:
Zo Slovenska do Carihradu
  do Ríma
do Itálie
- Zobrazuje vlastné príbehy, dojmy, umelecké pamiatky a prehľad dejín jednotlivých miest.
V dojmoch z výletov:
Výlet do Tatier
Priechod cez Čertovicu – opisuje prírodu s botanickým výkladom.
Radovanský jarmok, Študentsky majáles, Cestovanie na Vakácie – tieto poviedky majú autobiografický charakter.
Lipovianská Máša – Anička Dijmáková, vnučka majiteľa huty má dvoch nápadníkov. Slovenského mládenca Janka Dubca a uhlomerača Ravasiho. Intrigána, maďaróna a vraha. Ravasi nastraží pascu Dubcovi, podpíli podpery mostíka nad priepasťou. Do priepasti padne obchodník z mesta, Ravasi ho oberie o peniaze a vrazí doň Jankovu dýku. Medzi tým ranený medveď napadne Dymáka, Janko ho zachráni. Ravasi sa vracia k poľovníkom, padne do medvedej pasci, keď ho nájdu robotníci, prizná sa k vražde. Janko je oslobodený a príbeh sa končí svadbou Janka a Aničky. Dobro víťazí nad zlom.
 
JONÁŠ ZÁBORSKÝ
- Narodil sa v Záhorí , v turčianskej zemianskej rodine.
- Národné povedomie získal na gymnáziu v Kežmarku.
- Študoval v Prešove teológiu.
- Na štúdiách v Halle sa zoznámil so Štúrom.
- V staroslovienčine vydal zbierku Žehry, ktorú štúrovci odsúdili ako prejav zastaralých literárnych šablón.
- Utiahol sa v Žubčanoch

Vstúpenie Krista do rája
Vstúpenie Krista do pekla
Najdúch – Veselohra – Vtipne rozpráva o nemanželskom dieťati mladého zemana a statkára Gejzu Kolozyho a zvedenej sedliackej dievčiny Maňuše Rojkovičovej. Zápletkou deju sú tiež voľby, ktoré chce vyhrať Gejza a zosobášiť sa s dcérou bohatej statkárky Ľudmilou.. Tá sa vydá za Jablonkaya, ktorý vyhrá voľby. Statkárka a Gejza vyjdú na posmech. Veselohra je ostrov kritikou úpadku zemianstva.
Panslavistický farár – Vykresľuje farára národovca Žarnovica, ktorý chce pomáhať zaostalému ľudu, ale nenachádza pochopenie.
Faustiáda – Faust putuje nebom, očistom, peklom, Tureckom do Kocúrkova, kde sa stretáva s celou honoráciou. Chce pokaziť Puchova (Bachou). Faust ho oslepil, oslobodil stádo z chlievov a Puchov skamenel. Humor je uškľabkom nad sociálno – politickými pomermi v Uhorsku.
 
Dva dni v Chujave – próza
1.  Časť Deň škaredý – Predstavuje prítomnosť, bezcieľnosť ľudu s prostredí, kde sú domy na spadnutie a ľudia hľadajú útechu v alkohole. V 16 kapitolách jednoduchou gradáciou scén, spájaných rozprávačom sa hromadia pohromy: Ľud zviera vrchnosť, štyria krčmári a dvaja statkári. Východisko vidia v pití.
2.  Časť Deň pekný – V zanedbanej Chujave sa stretli farár, úradník, advokát a učiteľ. Zriadili detskú opatrovňu, postavili školu, spoločnú sýpku a požičovňu obilia, začali stavať nové domy pre dedinčanov. Získali mladých ľudí, neskôr celú dedinu. Dielo je utopistické, ale položenie dedinského ľudu výrazne vykresľuje pomery v Uhorsku, čo je zasa realistické.
 
JÁN POLÁRIK
-  Narodil sa v Rakone na Kysuciach v učiteľskej rodine.
-  Študoval teológiu Ostrihome, Bratislave a Trnave.
-  Vydával časopis Cyril a Metód
-  Redigoval Katolícke noviny
-  Spolupracoval s MS!!!!!
Inkognito -  Nadviazala na Chalúpkovo Kocúrkovo. Vdova po kocúrkovskom richtárovi Sokolová a jej dcéra Evelin sa majú stať objektom špekulácií radného pána Potomského a jeho syna, ktorý sa s ňou má oženiť. Ona je sľúbená olejkárovmu synovi, básnikovi Jelenskému, ktorý prišiel do Kocúrkova inkognito, preoblečený za kosca aby poznal svoju verenicu. Do Kocúrkova prichádza pomaďarčený syn pána Potomského Jeterfy, preoblečený za maďarského herca. Zásluhou zámeny postáv a mieru nastáva komická situácia. Odhalenie preukáže pravú lásku Jelenského a Slovenky Evy (Evelin), ktorí pripravujú koscom veselicu.

Drotár (veselohra)
Zmierenie (veselohra) – Dobrodružstvo pri obžínkoch – Zámena postáv je previerkou skutočnej lásky. Mladá slobodomyseľná grófka Hrabovská si myslí úlohu so svojim spoločníkom Milušovom Orieškovoum, učiteľom dcérou a takto rozmýšľa aj jej ženích barón Kostoriscký, ktorý sa vymení s inžinierom Rohoňom. Všetko sa deje na do6inkových slávnostiach. Príbeh sa končí tak, ako má byť, láskou tých pravých dvojíc. Autor sa vysmieva odnárodeniu, čo predstavuje komorná Capková.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 7.3)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.013