Slovenský romantizmus

Slovenský romantizmus

August 1829 pri evanjelickom lýceu v Ba vznikla Spoločnosť Česko-slovanská. Stala sa jadrom slovenského národného hnutia. Na jej čele stáli Karol Štúr a Samo Chalúpka. Prešla 2 fázami, pričom v 1.fáze sa zaoberali iba lit.činnosťou. V 2.fáze prichádza Ľudovít Štúr, členovia spolku sa zaoberajú politickými a národnostnými otazkami. 24.apríla 1836na Devíne prisahajú vernosť Sl. národu. Ako symbol spolupatričnosti si „štúrovci“ vybrali Slovanské mená: Štúr – Velislav a Hodža – Miloslav.

Na vznik samostantného Sl. štátu je potrebný spisovný jazyk. V roku 1843 sa stretli Štúr, Hurban a Hodža na fare v Hlbokom kde sa dohodli o uzákonení spisovného jazyka.
Znaky slovenskej romantickej literatúry :
Hrdina je ľudový, nepochádza z mesta ale z vidieka.

Tematika je odlišná :

Národná minulosť (aby pozdvihli povedomie slovenského národa)
Jánošíkovská (S. Chalúpka – Likavská väzeň, Kraľohorská)
Protiturecká (S. Chalúpka – Turčin Poničan)
Autori sú málo subjektívny (okrem Janka Kráľa a Andreja Sládkoviča).
Pri výbere žánrov a umeleckých prostriedkov vychádzali autori z ústnej ľudovej slovesnosti. Využívali baladu, povesť, pieseň,

Ľudovít Štúr – jazykovedec – diela: Narečia slovenskuo alebo potreba písania v tomto nárečí, Nauka reči slovenskej

– novinár: Slovenskje národňje novivi s literárnou prílohou Orol tatranský

– politik: poslanec za mesto Zvolen v uhr.sneme. Bojoval za otvorenie nových škôl, rozšírenie občianských práv, zavedenie matrerinského jazyku aspoň do základných škôl, zrušenie poddanstva, zdanenie šlachty... Organizoval 3 dobrovoľnícke povstania proti uhr.vláde. Po nástupe cisára Františka Jozefa nastupuje Bachov absolutizmu (Alexander Bach minister vnútra), všetci vodcovia povstania pod polit.dozorom.

– lit.teoretik: O národných písních a pověstech plemen slovanských – rozbor ľud. piesní slovanských národov. Slovesnosť sa nesmie kopírovať ale tvorivo obmieňať.

– básnik: Dumky večerní – cyklus básní, odhodlanie bojovať za Slovákov
Spevy a piesne- najmä elegické básne, inšpirované rodným krajom
Slovanstvo a svet v budúcnosti- napísané krátko pred smrťou, sklamanie z výsledkov revolúcie a kritika Rak. Monarchie.

Samo Chalúpka: Mor ho! – hrdinská epická báseň
Podľa Chalupkovho stvárnenia prichádza družina slovanských vyslancov žiadať od rímskeho cisára záruky mieru a zároveň ho pohostinne privítať na svojom území – chlebom a soľou. Ponuku mieru však rímsky cisár odmietol s vyhrážkou, že zotročí celý národ. Na to sa mladí slovanskí vyslanci nahnevali a vrhli sa na cisára a jeho družinu s výkrikom Mor ho!, aj keď vedeli, že v boji nemajú šancu. Stali sa však morálnymi víťazmi a v závere básne blúdi zlomený a zahanbený rímsky cisár po bojisku. Hlavnou myšlienkou básne je právo každého národa na slobodu a odhodlanie postaviť sa proti presile aj za cenu vlastného života. Báseň obsahuje aj konkrétnu výzvu Slovanom k boju proti rímskemu cisárovi :

A ty, mor ho! – hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.

– hl.hrdina- junáci = kolektívny hrdina- predstavuje slovenský ľud, bojujúci proti krivde, násiliu a nespravodlivosti = na Slovákov autor preniesol všetky ideálne vlastnosti kmeňa, žijúceho v bratskom a slobodnom spoločenstve
-verše vyjadraju, že národu pomôže len hrdinský, rozhodný čin
- hl.umelecký prostriedok- kontrast (zbabelý cisár – hrdí a odvážni slovenskí junáci, spravodlivý boj Slovákov – nadutosť a chamtivosť cisára)
Likavský väzeň – báseň, uväznený Jánošík uvažuje o svojom osude, nie je pesimista – verí v budúcnosť a možnosť slobody pre národ
ﻍ Turčín Poničan – veršovaná povesť, ženu odvlečie poturčenec do otroctva – je to jej syn. Keď dotyčný zistí, že zajal vlastnú matku, chce aby zostala pri ňom a vnúčati. Ona odmieta – patriotizmus je silnejší

Janko Kráľ – Najrevolučnejší zo štúr. básnikov. V revoluč. rokoch zatknutý spolu s J. Rotaridesom, väznený v Šahách, Pešti, neskôr po prepustení velí dobrovoľníkom, neúspešná revolúcia je preňho sklamaním.

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

Názov balady súvisí so samotným autorom, aj Janka Kráľa prezývali „divný“, pretože bol večný búrlivák, nepochopený v spoločnosti. V tejto balade nájdeme prvky titanizmu. A delí sa na 3 časti.

1. časť

– je úvahová, obsahuje aj Jankovu charakteristiku. Je to mládenec nespokojný sám so sebou s okolím, nechápu ho ani jeho najbližší. Volajú ho „divným“, nerozumejú prečo sa stále búri. nepochopenie vyháňa Janka do prírody, kde hľadá útočisko a samotu a v závere je opis kraja, o kt. sníva a kde by rád žil.

2. časť

– rozprávanie starých ľudí o zakliatej panne vo Váhu. Panna symbolizuje v ľudovej slovesnosti slobodu a jej oslobodenie znamená príchod slobody do celej krajiny. V tejto balade je symbolom Slovenska a Janko sa rozhodne vykonať nadľudský titanský čin – oslobodiť ju, aby tým prekonal svoju nespokojnosť a samotu. Jeho úlohou je skočiť do Váhu o polnoci v deň nanebovstúpenia Pána, s tým, že musí prevrátiť všetky veci, kt., má na sebe. Janko to aj urobí skočí do Váhu, ale utopí sa, pretože si zabudol prevrátiť mešec na tabak.

3. časť

– je záver, prichádza pastier, malý chlapec, kt. oznamuje Jankovu smrť. Slovensko zostalo neslobodné.

Ján Botto – Jeho poézia vyviera z predrevolučného zápalu štúrovcov a z dokonalého poznania ľudových rozprávok a piesní.
Smrť Jánošíkova – lyricko-epická skladba – má 9 spevov, všetky revolučne ladené, v tejto skladbe zazneli pocity sklamania a rezignácie Štúrovcov po revolúcií, preto sa Botto nesústredil na Jánošíkov život a boj, ale na jeho zlapanie, väznenie, popravu a obraz Slovenska po jeho smrti, čo malo symbolizovať situáciu na Slovensku po porážke revolúcie. Vrcholom skladby je 6. spev, kt. obsahuje úvahy o spoločnosti, slobode a budúcnosti slovenského národa. V 9. speve sledujeme Jánošíka, jeho posledné dni a hodiny života, víziu po jeho smrti.

– v poslednom speve /v posmrtnom živote/ má Jánošík svadbu s kráľovnou víl (symbol slobody a budúcom víťazstve), čím sa stáva nesmrteľný. Svadba navonok vyznieva smutne, je v nej skrytá viera vo víťazstvo slobody a spravodlivosti.

Jozef Miloslav Hurban

– najaktívnejší agitátor, začal písať v spisovnej slovenčine,

– spoluzakladateľ Matice SK
Olejkár – historická povesť, Matúš Čák má sympatie vlastencov – zidealizovaný („spravodlivý pán Tatier a Váhu“). Hl.postava Hrabovec známy ako Olejkár uverí že Čák je zlý a pripraví naňho jed. Jeho pomocník Vít (miluje Olejkárovu dcéru Ľudmilu) upozorní Čáka, ale prosí ho o milosť pre Olejkára. Toho dovlečú na hrad a odhaľuje svoju minulosť: Vít je jeho syn, ktorého vychovával pustovník a on mal zatiaľ Ľudmilu s ďalšou ženskou. (takže pravdepodobne incest....?!) Tá odchádza do kláštora, Hrabovec napriek udeleniu milosti dobrovoľne zomiera.

– hl.postavy: Vít, jeho milá Ľudmila, olejkár, klenotník, Matúš Čák

– idealizácia Matúša Čáka – silný, cieľavdomý a spravodlivý. Vystupuje ako uvedomelý Slovák a Slovan. Jeho reč je nadnesená, patetická.

– reč ostatných postáv z ľud.vrstiev je hovorová popretkávaná ľud.zvratmi a prísloviami.

– dej je napínavý, plný zvratov.

– motív – silná vášeň, láska, zložité vzťahy medzi ľudmi, intrigy, pomsta, viťazstvo dobra nad zlom.

SJ Časť – Vývin SVK jazyka od 9. storočia
Príchod Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu 863– jazyk ako spôsob šírenia kresťanstva (knieža Rastislav v tom videl spôsob ako bojovať proti kultúre a politike Východofranskej ríše). K a M zostaviil 1. slovanské písmo – Hlaholiku a Staroslovienčinu – preložili do nej mistrál (omšovú knihu) , evanielia, Breviár (modlitebná kniha pre kňazov), Žaltár (knihu žalmov) a spevník a súdny zákonník pre svetských ľudí.

Konštantín – Proglas – je to veršovaný predslov k sv. evanieliu – cca 9. st.). Oslavuje v ňom slovanský preklad písma a vyzdvihuje jazyk ako základ vzdelanosti, pretože len vzdealný človek môže byť duchovne živý.
„ A ešte väčšmi od človeka z kmeňa,
Je mŕtva duša, každá duša bez písmena“
Po rozpade Veľkej Moravy v 10. storočí staroslovienčinu ustupuje do úzadia, presadzuje sa latinčina v 14.-16. storočí do listín písaných po latinsky a po česky postupne preniká slovenčina s českými prvkami a vzniká SLOVAKIZOVANÁ ČEŠTINA.

– vznik „spisovnej“ slovenčiny podľa Antona Bernoláka – Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenkách – pravopisná sústava založená na fonetickom písaní jazyka – z trnavského nárečia – približovala sa aj k češtine a staroslovienčine – 1787 Anton Bernolák prvý úspešný kodifikátor J /Gramatica Slavica/ – toto čo sa podarilo Bernolákovi pred ním skúšal aj Jozef Ignác Bajza, ktorý napísal prvý román v uhorskej slovenčine /staroslovienčine/ – René mládenca príhody a skúsenosti
Ako prvý použil Bernolákovčinu Juraj Fándly -fylozoficko-spoločenskom diele Dôverná zmluva medzi mníchom a diablom – diabol zastupuje osvietenca, ktorý sa kritický díva na cirkev, veľa využil iróniu a satyru.
Nasleduje štúrovské obdobie (viď hore) a po ňom: Potláčanie slovenčiny:
1875- 1918 – maďarizácia
Slovenčina sa presadzuje:

– po vzniku 1. ČSR v roku 1918 sa slovenčina stáva štátnym, úradným a vyučovacím jazykom

– v dvadsiatych rokoch silnejú snahy o vytvorenie jednotného československého jazyka

– v ich duchu vychádzajú prvé Pravidlá slovenského pravopisu
Očisťovanie slovenčiny:
– 1940- Matica slovenská vydáva Pravidlá slovenského pravopisu

– slovenčina sa očisťuje od českých slov Úpravy slovenského pravopisu (1953, 1991, 1998, 2000) – napr – písanie veľkých písmen a čiarok.