Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slovenskej literatúre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča maturantkaa
Typ práce: Maturita
Dátum: 23.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 524 slov
Počet zobrazení: 9 662
Tlačení: 597
Uložení: 741
Lyrizovaná próza
- jeden z prúdov medzivojnovej literatúry, ide tu o prienik lyrizačnej tendencie do prózy
- zväčša vekom mladá generácia, ale aj stredná generácia, ktorá sa snaží prispôsobiť moderným svetovým trendom, ale nechcú sa izolovať od domácich problémov

- delenie:
a) ornamentálna próza –
Tido Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horváth, Gejza Vámoš (Editino očko)
-  tzv. ozdobná próza – ozdobnosť v jazyku a štýle, rozvíja sa v 20 a 30 rokoch 20 stor.
-  stojí v kontraste s popisným realizmom, konvenciami
-  využíva a vychádza z expresionizmu, odráža vedomie človeka 20 stor., vyjadruje city a vnútorné pocity mladého človeka, ktoré sú pesimistické, tragické a vyjadrujú rozpor medz vnútorným svetom človeka a vonkajšou realitou spoločnosti
-  forma – nesúrodá (neusporiadaná), bez log.0a čas. násled., využíva snové postupy, experimentuje s jazykom
 
b) lyricky tvarovaná próza – Ján Bodenek, Jozef Horák, Ferdinand Gabaj
-  najmenšia miera lyrizačných tendencií
-  zatiaľ čo orientálna próza kladie dôraz na výrazovú kvalitu textu – expresivitu, lyricky tvarovaná próza kladie dôraz na sociálne, dedinské témy alebo psychologické námety s harmonickým koncom
 
c) próza naturizmu –
Ľudo Ondrejov, Margita Figuli, Dobroslav Chrobák, František Švantner, Hana Zelinová
-  prúd s najvýraznejšoími lyrizačnými tendenciami
-  rozvíjať sa začal v 30 rokoch 20 stor. pod vplyvom spoločnosti (hosp. kríza, nástup fašizmu a ohrozenie republiky – začiatok vojny) Autori sa snažia utiecť z tohto rozháraného sveta do prírody
-  potlačená dejová zložka, prevládajú poviedky a novely
-  čas nie je historický ale biologický (charakter striedanie ročných období – kolobeh života)
-  témy – priateľstvo, česť, láska, príroda, v popredí otázka ľudského šťastia, snaha zmierniť priepasť medzi snom a skutočnosťou, rozprávkové motívy a prvky (dobro víťazí nad zlom, atď), mýty a folklórne tradície
-  nožstvo básnických jazykových prostriedkov
-  napojený na modernú európsku literatúru, využíva podnety francúzskeho regionalizmu, poľskej moderny a expresionizmu západných literatúr. Je vysoko hodnotený v celej Európe.
 
Ľudo Ondrejov
- Debutoval zbierkou próz Martin Nociar Jakubovie
- cestopisy: Africký zápisník, Horami Sumatry, Príhody v divočine
- vrchársku trilógi Slnko vystúpilo nad hory – má 3 časti:
Zbojnícka mladosť- hlavný hrdina Jerguš Lapin (detský hrdina), ktorý žije na samote v prírode a príroda ho sprevádza celým životom, podfarbuje jeho konanie a správanie. Jerguš je s prírodou bytostne spätý. Príroda je symbolom ideálneho sveta, ktorý formuje Jerguša. Jerguš z prírody prijíma hodnoty ako láska, priateľstvo, krása, odvaha. Príroda je tu personifikovaná. Jerguš s ňou komunikuje. Vzťah príroda – Jerguš = harmonický. Neskôr Jerguš spoznáva dedinu a mesto, ktoré sa v mnohom líšia od ideálneho sveta prírody. Celá časť, ktorá trvá 1 rok je podaná detskými očami. Jerguš je rozprávač, dominuje tu detský svet. Viac naturistický román. Jerguš Lapin – dej sa presúva z hôr do mesta a na front. Jerguš je dospelým mužom, ktorý kolíše medzi otcovou bojovnosťou a maminou vyrovnanosťou. Je človekom nepokoja a činu. Udalosti tu naberajú rýchlejší spád, keďže do Jergušovho života zasahuje spoločnosť. Dostáva a do rôznych konfliktov v meste aj na fronte, nešťastne sa zaľúbi. Nakoniec sa rozhodne pre návrat k pôde, prírode. Tento román je viac spoločenský román. Na zemi sú tvoje hviezdy – nemá lyrizačné tendencie a je písaný vo forme kroniky. Je tu zobrazená historická udalosť 2 sv. vojna a SNP. Je tu historický čas. Jerguš tu už nie je v centre pozornosti a na konci náhodne zomiera. Táto časť je najmenej literárne hodnotná, je písaná viac menej na objednávku. Najviac lyrizačných tendencií ma 1časť. Naturizmus Ľuda Ondrejova = folklórny naturizmus.
 
Margita Figuli
- zbierka 10 noviel Pokušenie - ženské hrdinky, ktoré zápasia s tlakom meštiactva aj s tlakom zákona
- vrcholná novela Tri gaštanové kone – ľúbostná dráma, ktorá sa končí rozprávkovo a vyznieva ako víťazstvo dobra a čistoty nad zlom. Je tu paralela medzi realitou a novelou aj v skutočnosti je tu túžba po slobode. Je to umelá rozprávka. Hlavný hrdina je rozprávač Peter ktorý je sirota, samotár, utieka sa k prírode, je predstaviteľ dobra. Ďalší hrdinovia – rodina Maliarikovcov – otec je advokát od kosti, matka – lakomá, zsikuchtivá a preto chce Magdu (dcéru) vydať za bohatého sedliaka Jána Zápotočného. Konflikt – aj Peter ľúbi Magdu, ale osud im nepraje. Kontrast: Magda – vnútorne čistá // Ján Zápotočný – bezohľadný sebec. Peter skupuje drevo po Slovensku a po rokoch sa stretáva s Magdou, ktorá je sľúbená J. Zápotočnému. Magda Petra ľúbi ale vie, že Peter si ju bude môcť vziať ak si nahonobí majetok a tri gaštanové kone. Peter odchádza  a za pomoci priateľov a dediny sa mu podarí  získať majetok. Vracia sa po Magdu, tá je však už vydatá za Jána, ktorý ju zneuctil aby si ho musela vziať. Magda je k Jánovi ľahostajná a Jano ju čoraz viac bije a pije. Raz pri orbe kôň vybije Jánovi oko. Jano sa rozzúri a bije koňa ešte viac a splašený koň sa rozbehne na Magdu. Vtom spoza kríka vybehne Peter, ktorý kona zastaví a zachráni Magdu. Magda necháva majetok Jána sestre a odchádza s Petrom do domu v Turci. Rozprávkový koniec. Dobro víťazí nad zlom a napomáha tomu príroda. Rozprávkový prvok = číslo 3.
- hist. román Babylon – posledné roky vlády Chaldejskej ríše
- autobiograf. kronika Mladosť – opis detstva v čase 1 sv. vojny, svet rodiny, dediny a domova
- lit. pre deti a mládež Ariadina niť

Dobroslav Chrobák

- vrcholná novela Drak sa vracia – drak(hlavný hrdina Martin Lepiš) je tajuplná osobnosť, má tvrdú nespratnícku povahu. S jeho menom začínajú dedinčania poverčivo spájať nešťastia, ktoré sa v dedine stanú (povodne, hlad, choroby). Musí preto odísť z dediny, je vyobcovaný. Drak však chce získať naspäť dôveru ľudí, a preto sa vracia späť do dediny. Dedinčania ho zo začiatku prijímajú nepriateľsky, hlavne Šimon Jariabek,s ktorým bol súperom v láske. Dej sa odohráva na pozadí tatranskej prírody. V dedine sa stane opäť nešťastie, črieda volov, ktorá sa pasie v horách je ohrozená lesným požiarom. Drak sa rozhodne, že čriedu zachráni a ide s ním aj Šimon, ktorý mu najprv nedôveruje. Ale z počiatočnej nedôvery dochádza k vzájomnému rešpektu až obdivu zo strany Šimona k Drakovi. Tým že sa im podarí zachrániť čriedu volov, Drak získava dôveru dedinčanov. Túto novelu vytvoril z presvedčenia, že krivda sa dá odstrániť dobrými činmi. Hovorí, že niet takej veľkej krivdy, ktorá by časom nemohla prebolieť.

- debut – zbierka 8 noviel Kamarát Jašek – z prostredia prírody, prvy fantastiky a reality sa striedajú. Ich-forma rozprávača. Dôležitý prvok je tajomnosť, využíva tu vitalizmus, expresionizmus a iné. Mladý Jašek ľúbi dedinské dievča Etelku. Tá ho odvábi z dedinského prostredia do mesta. Etelku zvedie zvodca. Záver je rozprávkový – Etelka sa nevie zžiť s mestom a vracia sa do hôr a Jašek jej odpúšťa.
 
František Švantner
- román Nevesta hôľ –  písaný v čase vojny a je vrcholom lyrizovanej prózy resp. prózy naturizmu. Strieda sa tu sen so skutočnosťou, nereálne s reálnym v pomere 1:1 Román sa opiera o tzv svet tam hore – svet vrchov a dolín, kde vládnu kruté ale spravoldlivé zákony a porovnáva ho so svetom tam dole – vládne tam ľudská závisť a zloba. Dej je umiestnený do prietržín a okolitých vrchov, je veľmi tajomný. Stretávame sa tu s tajomnou postavou „jeho“ ktorý je zaľúbený do Zuny. Zuna je sčasti konkrétna postava a sčasti vysnená víla, je to postava stotožnená s prírodou. Zunu miluje aj uhliar Tavo a krčmár Weinhold. Ona neopätuje ani jeden vzťah. Odchádza do hôr a stotožňuje sa s prírodou a stáva sa nevestou hôľ. Autor tu kríži sen a skutočnosť, vytvára atmosféru napätia, využíva fantastické a rozprávkové motívy, kde sa ľudia premieňajú na rozprávkové bytosti a naopak, kde dochádza k splynutiu človeka s prírodou a využíva tu aj vnútorný monológ.

-
novela  Málka – ich forma rozprávača (hl hrdina = Valach), obdobie pred Turicami, biologický čas (jar) – lyrický prvok. Odohráva sa v prírode, na salaši a v krčme – ďaleko od civilizácie. Postavy valach, Málka, Šajban, Michalčík sú tajomné – znak naturizmu. Rieši sa tu problém lásky v kontraste so žiarlivosťou. Valach si chce vziať Málku a ona mu povie že sa opýta brata. Je šťastný a preto komunikuje s prírodou, je tu využité množstvo básnických prostriedkov. Ponáhľa sa do Jám na stretnutie s Málkou no príde za ním len honelník s lístočkom. Keďže nevie čítať dá ho Šajbanovi a ten mu povie že Málka sa vydať nechce. Neskôr vidí Šajbana s Málkou ako sa rozprávajú o vražde Michalčíka a začne žiarliť. Žiarlivosť sa potom mení na nenávisť a túžbu po pomste. Vskrsne v ňom nápad že udá Šajbana a tak ide ihneď za žandármi.  Spokojný ide do krčmy a svoju radosť nad pomstov vyjadruje prostredníctvom rýmu. Povie Málke čo urobil a vzápätí sa od nej dozvie, že Šajban je jej brat. Vtedy pochopí čo urobil a chce to napraviť. Málka uteká upozorniť Šajbana do Jám a valach uteká za ňou. Snaží sa zmiasť žandárov. Valach si myslí že Šajbanovi sa podarilo újsť vtom ale počuje výstrel a tak sa do rána schová. Myslí si že to strieľali za ním no keď ráno výjde z úkrytu nájde Málkumŕtvu pri ohnisku. Záver je smutný, tragický a nejasný, nedokončený – valach sníva sen o Málke ďalej, novela končí: ..., nevieme čo sa stalo so Šajbanom. Sen (vnútorný monológ, fiktívny dialóg s prírodou) a skutočnosť(samotný dej) -  pomer 1: 3. Jazykové prostriedky – personifikácia, metafory, epitetá,...
 
Hana Zelinová
- románová trilógia: Anjelská zem – zaradila sa k naturizmu
Hora pokušenia
Dievočka vstaň
v centre pozornosti tu stojí Valéria, ktorá odíde z horskej samoty do mesta za vidinou bohatstva a panského života. Po rokoch sa sklamaná vracia a zisťuje, že bohatstvo a šťastie nejdú dokopy. Zisťuje, že šťastím pre človeka je práca. Šťastie vidí v nenarušenej prírode a v čistých vzťahoch. Táto trilógia a hlavne jej 1 časť bola podrobená veľmi veľkej kritike, ke)dže vznikla v čase , keď sa do popredia dostával socialistický realizmus a ostatné prúdy boli kritizované ako spiatočnícke, zbytočné a nepokrokové. V literatúre je tento spor známy ako spor  o Anjelskú zem. Kritikom je Jozef Felix. Začala sa tak kríza naturizmu.
- neskôr píše historické romány – román trilógia Alžbetin dvor
  Volanie vetra    Kvet hrôzy
o príčinách rodovej kliatby v Turčianskej kúrii obdobie od 19 stor po 60 roky 20 stor.
- pre deti a mládež Jakubko
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5.9)

Diskusia: Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slovenskej literatúre

Pridať nový komentár


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.030