Americká medzivojnová literatúra

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča maturanti (25)
Typ práce: Maturita
Dátum: 29.11.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 553 slov
Počet zobrazení: 4 509
Tlačení: 322
Uložení: 310
Prvá svetová vojna (1914 – 1918) bola nielen otrasnou udalosťou novodobých ľudských dejín, ale výrazne zasiahla i do jednotlivých oblastí kultúrneho a duchovného života mnohých národov. Najväčšiu  ťarchu niesli na sebe európske štáty a čiastočne USA. Je preto pochopiteľné, že vojnová problematika najviac prenikla do európskej a americkej literatúry. Avšak udalosti a dôsledky prvej svetovej vojny ovládli všetky umelecké druhy a stali sa predmetom skúmania spoločenských vied. Prvá polovica 20. st. je jednou z najzložitejších epoch doterajšieho vývinu ľudstva. Človek a celé spoločenské skupiny boli vystavené nesmiernemu utrpeniu. Zároveň však nastal rozmach civilizácie, technického a vedeckého pokroku. To vzbudzovalo na jednej strane nádeje na lepšie podmienky života, ale súčasne pôsobilo stiesňujúco. V tomto období dochádza aj ku geopolitickým zmenám, ktoré viedli k vzniku nových štátov (Československo – 28.10.1918, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Juhoslávia, Rumunsko) a nových systémov: na západe pokračuje demokratický vývoj, v Rusku už počas vojny prevzali moc boľševici, v Nemecku sa v 30. Rokoch dostáva k moci Hitler a buduje totalitný štát. Hitlerovské Nemecko napokon priviedlo ľudstvo k ďalšej svetovej vojne.
 
Charakteristika literatúry
 
- Spisovatelia v literatúre zachytávajú svoje vlastné zážitky z vojny, s ktorou sa pomerne dlho vyrovnávajú.
- Literatúra je pluralitná – mnohotvárna. Niektoré avantgardné smery pretrvávajú, iné zanikajú, ale vznikajú aj nové (stratená generácia, dadaizmus, surrealizmus, expresionizmus, konštruktivizmus).
- V literatúre dominuje próza: poviedka, novela, román.

Americká literatúra
Do rozvoja svetovej prózy zasahovala od začiatku 20. rokov. Zásluhu na tom mali prozaici, ktorí patrili do stratenej generácie.
Stratená generácia (Lost generation)
pomenovanie pre mladých ľudí, ktorí sa vrátili z bojísk prvej svetovej vojny, prežili záverečné obdobie prvej
svetovej vojny na európskom kontinente (Francúzsko, Taliansko) a nevedeli sa prispôsobiť novej situácii v živote, pretože po všetkom, čo prežili, sa cítili stratení. Hrdinami próz sú jednotlivci stratení v labyrinte sveta, sú to obvykle rozporuplní, silno citovo založení ľudia, ktorí nikde nenachádzajú zakotvenie. Žijú v provizóriu a jedinou hodnotou v tomto svete je kamarátstvo.
Termín „stratená generácia“ prvýkrát použila americká spisovateľka Gertruda Steinová.
Táto generácia, okradnutá vojnou o zmysel vlastnej existencie, zbavená viery v rozumné usporiadanie sveta, sa ani po vojne nedokáže včleniť do spoločnosti a viesť „riadny“ život. Bola to generácia, povedané Remarqueovými slovami, ktorá „bola zničená vojnou – hoci unikla jej granátom.“ (Motto k románu Na západe nič nového)
 
- Ernest Hemingway (1899 – 1961)
Medzi hlavných predstaviteľov stratenej generácie patril Ernest Hemingway (1898 – 1961). Ako dobrovoľníka Červeného kríža ho v Taliansku ťažko zranili. Po vojne pôsobil ako zahraničný spravodajca, cestoval po Európe. Počas druhej svetovej vojny sa zdržiaval na Kube, kde aj zostal žiť. Zdravotné problémy a depresie ho dohnali k samovražde.
Jeho dielo, v ktorom sa stretávali popri sebe romantické i realistické prvky, prekročilo veľmi rýchlo hranice americkej literatúry a aktívne sa podieľalo na formovaní novodobého svetového románu, novely a poviedky. Vo svojej tvorbe sa opiera o autobiografické zážitky a skúsenosti (Zbohom zbraniam, Komu zvonia do hrobu, Starec a more – novela, za jej nové umelecké kvality bol vyznamenaný Nobelovou cenou; a i.).
 
Zbohom zbraniam
Americký dobrovoľník v talianskej armáde poručík Frederik Henry pomáha počas 1. svetovej vojny ako veliteľ vodičov sanitiek na taliansko-rakúskej frontovej línii v severnom Taliansku. Jeho taliansky priateľ, vojenský chirurg Rinaldi ho zoznám s anglickou zdravotnou sestrou Catherine Barkleyovou. Minometná strela Henrymu spôsobí ťažké zranenie nohy a poručík je dopravený do frontorvého zázemia, do americkej nemocnice v Miláne. Tam sa znovu stretáva s Catherine, ktorá bola prevelená do milánskej nemocnice. Počas rehabilitačného pobytu v Miláne vznikne medzi nimi ľúbostný vzťah, ktorý je prerušený Henryho návratom na front. V čase, keď talianska armáda ustupuje do vnútrozemia pred rakúsko-nemeckou ofenzívou, príde k čistkám v dôstojníckom zbore. Obvinený je i Frederik Henry a odsúdia ho na smrť zastrelením. V nestráženom okamihu Frederik utečie. Vyhľadá Catherine v severotalianskom letovisku Stresa a spoločne odvážne utekajú pred talianskou vojenskou políciou na loďke cez jazero do neutrálneho Švajčiarska. Catherine už vtedy čaká s Frederikom dieťa. Niekoľkomesačnú idylu ich spoločného života vo Švajčiarsku ďaleko od frontových bojov ukončí ťažký pôrod, pri ktorom zomrie ich dieeťa i milovaná Catherine.
Hemingway v románe obžalúva vojnu, ktorej krutosť je nepredstaviteľná. Láska v tejto dobe nemá nádej na prežitie. Nezmyselné zabíjanie, v ktorého strede prežívajú Henry a Catherine svoju ľúbostnú idylu, v podstate cestu k záchrane pred vojnovými hrôzami.
 
Komu zvonia do hrobu
Román z obdobia španielskej občianskej vojny. Dej románu odohrávajúcceho sa v horách neďaleko Segovie sa sústreďuje do troch dní. Americký profesor španielčiny Robert Jordan sa ako dobrovoľník na strane republikánov pripája k partizánskej skupine, ktorej úlohou je vyhodiť do vzudchu most a znemožniť prísun nepriateľských posíl v čase pripravovaného republikánskeho útoku. Robert sa zaľúbi do Márie, dcéry zavraždeného republikánskeho starostu, a v bojovej atmosfére prežíva chvíle prchavej radosti. Sám pochybuje o úspechu akcie, ale disciplinovane plní úlohu. Oddielu sa podarí most zničiť, pri ústupe si však Jordan zlomí nohu. Posiela skupinu do bezpečia a sám, uvedomujúc si bezvýchodiskovosť svojho postavenia, očakáva nepriateľa, ktorého hodlá na čas zastaviť. Posledné okamihy života prežíva s vedomím, že svet je krásny a stojí za to, aby preň človek bojoval.

- Wiliam Faulkner (1897 – 1962)
Generačným druhom Ernesta Hemingwaya bol Wiliam Faulkner, ktorý síce začal svoju literárnu dráhu básnickou tvorbou, ale neskoršie sa venoval len próze. Väčšinu námetov čerpal zo spomienok na prvú svetovú vojnu.
 
- John Doss Passos (1896 – 1970)
Spomedzi príslušníkov stratenej generácie sa najviac zblížil s poetikou avantgardnej slovesnej tvorby. Jeho hlavným dielom je románová trilógia U.S.A. Touto rozsiahlou prózou vstúpil J. D. Passos do dejín modernej literatúry ako tvorca tzv. románu – pásma. Technika tohto románového žánru pracuje s rozličnými prostriedkami. Čiastočne sa v ňom uplatňujú prvky objektívneho epického rozprávania, ale pomedzi ne sa preplietajú rozličné dokumentárne zložky, ako napr. správy z novín, historické dokumenty atď. Román – pásmo je útvarom, ktorý hraničí s reportážou.

Francúzska literatúra
Je veľmi pestrá, popri tradičnej realistickej literatúre sa v nej stretneme so všetkými avantgardnými smermi, ktoré v tomto období fungovali.

- Romain Rolland (1866 – 1944)
Prozaik, dramatik a publicista, nositeľ nobelovej ceny.
 
Peter a Lucia
Protivojnová psychologická novela. Dej sa odohráva v Paríži, teda nie na fronte, od stredy večera 30. 1. do Veľkonočného piatka 29. 3. 1918. Inšpirovalo ho nemecké bombardovanie Paríža na Veľký piatok 1918, ktorého obeťami boli aj viacerí Rollandovi priatelia. Príbeh je vystavaný na kontraste vojnovej reality a intímneho sveta Petra a Lucie. Odhaľuje nezmyselnosť vojny, ktorá ničí životy a jeho najkrajšie hodnoty.
Novela rozpráva o zrodení a rozvíjaní sa lásky meštianskeho syna, osemnásťročného Petra a dcéry robotníčky v továrni, nedoštudovanej výtvarníčky Lucie. Po náhodnom stretnutí v metre, v ktorom zažijú bombardovanie, vzklíči medzi nimi náklonnosť. Ťaživé problémy vojny (poplachy, Petra do pol roka čaká odvod) ustupujú pred rozvíjajúcim sa vzťahom milencov. Peter a Lucia žijú iba svojimi nežnými citmi plnými snov. Vo Veľkonočnom týždni má ich láska vyvrcholiť. Pri organovom koncerte na Veľký piatok v Chráme sv. Gervaisa však počas náletu umierajú v jeho troskách v poslednom roku vojny. Ich smrť je rovanko nezmyselná ako celá vojna. Autor je k hrdinom láskavý, necháva ich zomrieť spolu, aby boli šťastní aj v okamihu smrti.

- Henri Barbusse (1873 – 1935)
Prozaik a publicista. Do prvej svetovej vojny narukoval ako dobrovoľník. Organizoval protivojnové a protifašistické vystúpenia. Do povedomia verejnosti sa dostal protivojnovým románom Oheň s podtitulom Denník bojového družstva. Je to Barbussova najslávnejšia kniha. Autor v ňom zachytil vlastné zážitky radového vojaka z prvej svetovej vojny v zákopoch nemecko-francúzskeho frontu. Román venoval svojim padlým kamarátom. Má denníkovú formu. Barbusse vykresľuje nielen vojnové scény, ale aj myšlienkové dozrievanie vojakov, ktorí si uvedomujú, že jediným riešením je bojovať proti sociálnym pôvodcom vojny. Denníková forma románu umožňuje, že hrdinami sú jednotliví vojaci. V kapitolách sa striedajú epizódy a zážitky z bojov s úvahami jednotlivcov, scény odpočinku sú v protiklade s ťažkou drinou pri kopaní zákopov, oddychové dialógy s obrazmi bitiek, pokojné opisy krajiny s otrasnými zábermi hrôzy a utrpenia. Román vrcholí, keď v boji padne takmer celý oddiel, živí hľadajú mŕtvych a z posledných síl nesú ranených na obväzisko.

Nemecká literatúra

Expresionizmus (z lat. expressus – výrazný, ostrý, vyhranený)
- Vznik v prvých desaťročiach 20. storočia v Nemecku.
- Jeho cieľom je analyzovať skutočnosť, zobraziť celú surovosť sveta. Hlavnou ideou je odmietanie vojny a násilia, odpor proti fašizmu.
- Zachytáva vnútorný svet postáv, ich individualitu.
- Postavy prežívajú pocity skepsy, dezilúzie, živelnej vzbury.
- Expresionistické diela majú jednoduchú kompozíciu, často sa v nich využíva kontrast.
- Predstavitelia: E. M. Remarque, T. Mann.
 
- Erich Maria Remarque (1898 – 1970)
Hlavným impulzom pre literárnu tvorbu mu bola vlastná skúsenosť z prvej svetovej vojny. Patril ku generácii, ktorá priamo zo školských lavíc narukovala do prvej svetovej vojny. Začiatkom 30. rokov emigroval pred Hitlerom do Švajčiarska.
Vojnové námety sú motivickou osnovou celej jeho tvorby. Spoločnou črtou jeho hrdinov je skepsa ku všetkému – tým sa podobajú stratenej generácii, hrdinovia žijú v provizóriu, vytrhnutí zo spoločnosti, hľadajú zmysel života, túžia po láske a šťastí.
(Cesta späť, Traja kamaráti, Víťazný oblúk, Noc v Lisabone, Čas žitia, čas umierania a i.)
 
Na západe nič nového
Už prvým dielom Na západe nič nového dosiahol svetový úspech, už v čase svojho vydania sa stal bestsellerom.
Rozprávačom je mladý chlapec Paul Baumer, ktorý práve skončil strednú školu. Dobrovoľne sa prihlási na front. Retrospektívne spomína na realitu výcvikového tábora, kde sa stretol so šikanovaním, na budovanie zákopov, na prvé boje. Zvlášť sugestívna je scéna, keď prvýkrát zabije človeka – Francúza. Vtedy si uvedomuje, že je jedno, akej národnosti bol vojak, ktorého zabil, ale že zabil človeka. Jeho priatelia postupne zomierajú a Paul vytriezvie z nacionalizmu a uvedomí si nezmyselnosť vojny. Teší sa na dovolenku, ale ani doma nenachádza pokoj, napokon je rád, že sa vracia na front. Absurdnosť vojny potvrdzuje aj Paulova smrť v jednom z posledných vojnových dní v októbri roka 1918, keď oficiálne správy z frontu oznamovali, že na západe nič nové. V strede záujmu Remarqua nie sú filozofické otázky mladých ľudí, ktorí museli proti vlastnej vôli odísť zo školských lavíc priamo na front. Chcel len podať správu o generácii, ktorá bola zničená vojnou. Retrospektívne uvádza množstvo epizód z desaťtýždňového výcviku plného šikanovania, z budovania zákopov na západnom fronte i z prvých bojových stretnutí. Dielo pokračuje opisom vojnových hrôz – bombardovania, plynové útoky, krvavé boje muža proti mužovi a opakovaným vyjadrením hodnôt ľudskej súdržnosti, nezištnej obetavosti a vojnového priateľstva na život na smrť.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.022