Realizmus v slovenskej literatúre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 28.02.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 850 slov
Počet zobrazení: 7 514
Tlačení: 482
Uložení: 504
Poviedka zo štylistického a kompozičného hľadiska.
M. Kukučín – Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie
J. G. Tajovský – Maco Mlieč, Mamka Pôstková

realizmus v slovenskej  literatúre

 
Na Slovensku sa realizmus oneskoril takmer o polstoročie za svetovým realizmom
 
· Prvá vlna slovenského literárneho realizmu(1880 – 1900)
- predst. Svetozár Hurban-Vajanský, Pavol Orzságh Hviezdoslav, Terézia Vansová, Martin Kukučín
- v poézii: nový sylabotonický veršový systém, hlavne lyrické a lyricko-epické skladby 
- v próze sa autori sa snažia priamo zobraziť skutočnosť, používajú ľudový jazyk, vznikli krátke formy – kresby, črty, poviedky, novely a prvé rozsiahle románové skladby zo spoločenského života
- najmenej rozvinutá bola dráma:
· Druhá vlna slovenského literárneho realizmu(1900 – 1918)
- predst. Božena Slančíková-Timrava, Jozef Gregor Tajovský, Janko Jesenský - slovenský národ vykresľujú veľmi kritickým spôsobom, autori neidealizujú ľudí, zaujímajú sa o ich vnútorný život, sociálnu situáciu, prenikajú do psychiky postáv, často ide o karikatúru, satiru
- poézie je menej, zjednodušil sa jazyk básní, prevažujú poviedky, novely, romány, rozvíja sa aj dráma (ľudové hry - Tajovský)
 
Poviedka - Patrí medzi epické žánre, má krátky až stredný rozsah (literárne dielo do 7500 slov). Obyčajne spracúva iba jednu udalosť a má jednu zápletku. V porovnaní s novelou sa vyznačuje pokojnejším opisom deja s menšou intenzitou dramatickosti a napätia. Väčšina poviedok končí pointou. Vyskytujú sa v nej i opisné časti, ktoré slúžia na spomaľovanie deja. Poviedka má postavy už sformované, v priebehu deja sa nemenia, ani ich charaktery. Tematicky čerpá z najrozličnejších oblastí života.
Poviedky vznikli začiatkom 19. storočia. V 20. storočí patrila poviedka k najrozšírenejším žánrom.
MARTIN KUKUČÍN
- bol lekár - Praha, J. Amerika, ostrov Barač
- písal črty, poviedky, novely z dedinského prostredia, romány, historické romány, divadelné hry, literárno-kritické a literárno-historické práce, publicistika, cestopisy
Poviedky: Neprebudený, Veľkou lyžicou, Rysavá jalovica, Dies irae, Keď báčik z Chochoľova umrie,
Dvojzväzkový román Dom v stráni – z prostredia Juhoslávie
 
Keď báčik z Chochoľova umrie
 – humorne-satirická poviedka zo slovenského prostredia, zobrazuje hospodársky a morálny úpadok zemianstva a nástup novej triedy – buržoázie. Na vykreslenie zemianstva využíva paradox (iróniu, humor, satiru).
- pán Aduš Domanický (doma nič) z Domaníc – zeman, predstaviteľ upadajúceho zemianstva, klamár. Navonok vystupuje ako hrdý majetný zeman, ale v skutočnosti nemá nič. Jeho kaštieľ sa rozpadá, peniaze si od každého požičiava so slovami, že vráti, keď zomrie jeho strýko, ktorý je farárom v Chochoľove, a že Aduš bude po ňom dediť. V protiklade k nemu autor stavia postavu Odnreja Trávu,
- Ondrej Tráva (kupec) - príslušník novej triedy, ktorý je priekupníkom a podnikateľom. Pôvodne bol sedliakom, gazdovanie však zavesil na klinec a dal sa na podnikanie, s cieľom nahrabať čo najviac peňazí. Je podnikavý, rozumný, ale bezohľadný v získavaní peňazí. Chová ovce a vlnu predáva. Je predstaviteľom nastávajúceho kapitalizmu, bezohľadne zhŕňa majetok, je podnikavý, špekuluje, chce rýchlo a ľahko zbohatnú. Sníva sa mu sen, že ľudia sa menia na ovce, on ich strihá a vlnu predáva.
Aduš a Ondro sa stretli v krčme na jarmoku a uzavreli medzi sebou obchod. Aduš sa rád chváli  a ponúkol predať jačmeň , ktorého má vraj plné sýpky. Od Ondra vymámil preddavok – desiatok a dohodli sa , že Aduš mu jačmeň dovezie do Kamenian. Keď svoj sľub nesplnil Ondro sa vybral do Domaníc, že si jačmeň odvezie sám. Aduš nemal ani jačmeň, ani preddavok. Ondro hľadá inú hodnotu, ktorú by si odviezol. V ohrade stáli štyri jasene- vysoké, hrubé, rovné ako svieca, pod nimi boli pochovaní Adušovi rodičia. Ondrej povedal, že buď mu vráti desiatok alebo si vezme jasene. Až spomienka na jeho rodičov rozcíti Aduša, premietol si vlastný život ako klamal, viedol hýrivý spôsob života, rozhodol sa , že sa zmení. Ondrejovi desiatku po čase vráti. Báčik z Chochoľova umrie, Aduš nezdedí nič, ale aj tak za ním smúti.
Ale už nikdy nepočuli povedať – „Keď báčik z Chochoľova umrie“. Záver - je typický „kukučínovský“ – zmierlivý.
 
Rysavá jalovica
Krta a Adam Trnk sú z dediny Adamovce. Obaja kedysi veľmi dobre spolu vychádzali - veď sa aj stali kmotrami, ale pred dvoma rokmi sa veľmi pohnevali. Škriepky a hnev začali pre Trnkovho kohúta, lebo chodil tam, kde nemal - do Krtovho dvora a kohút Krtovov musel pred ním neraz z vlastného dvora utekať. To omrzelo Evu Krtovú - zvábila kohúta do izby, odstrihla mu chvost a jej muž ho dal kohútovi do zobáka. To s tým kohútom by sa však nebolo bývalo stalo, keby Eva Trnková nebola predtým odstrihla koze Krtovov jej dlhú bradu a keby ešte nepriviazala odstrihnutú časť koze na rohy. Už dva roky nepadlo medzi kmotrovcami ani slovo a nebyť toho, že sa stretli na jarmoku v mestečku Mrhanove, neboli by na seba prehovorili hádam ani do smrti.
Adam Krt, krpčiar z Adamoviec, sa vybral na jarmok do Mrhanova, aby za peniaze, ktoré utŕži z predaja krpcov, kúpil – na radu svojej ženy – kravu. Po neúspešnom jednaní sa vracal smutný domov, v tanistre mal iba nejaké drobnosti, čo mu žena kázala kúpiť. Po ceste stretol suseda Trnku, s ktorým bol síce v hneve, ale Trnka mal na predaj rysavú jalovicu. Rýchlo sa dohodli a išli to zapiť. Jalovicu priviazali o krčmu. Trnkova žena išla okolo a keď videla, s kým jej muž pije, nahnevaná odišla aj s jalovicou, lebo o novom vlastníkovi nevedela. Krt s Trnkom sa pri hľadaní zlodeja znova pohádali a každý išiel svojou cestou. Adam Krt bol opitý. Najprv mu pred očami tancovala lavička, po ktorej mal prejsť na druhý breh potoka, potom sa naňho vrhala hrozná mátoha, pred ktorou sa ukryl do bútľavej vŕby, a nakoniec spadol na ľade a všetko, čo na jarmoku nakúpil, sa mu porozbíjalo. Potom sa veľmi čudoval, čo všetko sa od rána porobilo v jeho drahých Adamovciach, tak sa tam poprehadzovali domy, že ten svoj nevedel nájsť. Krt už potom nevedel, ani kto je - či je Trnka a či Krt. Našťastie Eva si dotiahla muža do izby a uložila spať. Keď sa Adam prebudil, vedel, že je tak zle, ako ešte nebolo. Všetko, čo kúpil na jarmoku, sa rozbilo. Ale to najhoršie bolo, že nemal ani jalovicu, ani peniaze. Musí ísť s pravdou von. S plačom sa prizná, že jalovicu stratil a povie aj to, že ju kúpil od kmotra Trnku. Na to ho rozhnevaná Eva vyhodí z domu. Má sa ukázať až vtedy, keď dovedie jalovicu. Hneď ráno doviedol Trnka jalovicu vraj ju odviazala jeho žena, keď sa vracala z jarmoku, nevediac, že kravu muž predal svojmu susedovi. Krtová sa až teraz zamyslela nad tým, čo vykonala, že vyhnala svojho muža do sveta. Priznala Trnkovi, že keď Adam odchádzal z domu, tak plakal. Vtedy a začal Trnka báť, aby si Krt niečo neurobil, lebo vedel, aký je kmotor ľútostivý. A tak sa ho vybral hľadať. Hľadal ho celý týždeň až do štedrého dňa. Krt vrátil žene peniaze (aj tie, čo pred ňou zatajil) a zariekol sa, že už nikdy nebude piť. A svoj sľub aj dodržal. Od tých čias sa vraj stal Adam Krt váženým občanom v Adamovciach.
Autor touto humoristickou poviedkou kritizuje alkoholizmus a nachádza harmonické riešenie.
 
JOZEF GREGOR-TAJOVSKÝ
- najstarší z desiatich detí, veľký vplyv na jeho výchovu mal jeho starý otec
- ako učiteľa ho vyhodili, lebo nechcel deti maďarizovať
- poviedky, novely: najtvrdšia kritika neduhov ľudu, snaží sa vykresliť postavy v poviedkach do úplných detailov, aj s  väzbami medzi postavou a okolím: Maco Mlieč, Apoliena Horký chlieb, Na chlieb, Mišo, Mamka Pôstková,
- divadelné hry Ženský zákon, Statky-zmätky
 
Maco Mlieč
- sociálne ladená poviedka, krátky príbeh bez zvratov a napätia. Kompozícia:
1. stretnutie rozprávača v 1.osobe sg. s Macom Mliečom
2. vysvetlenie rozprávača, prečo zachytil stretnutie
3. prerozprávanie života Maca Mlieča od dôb, keď začal pracovať
- je to príbeh duševne chorého, čistého dedinského človeka prerývaný opismi a charakteristikami, poviedka je robená v kontraste svet sluhov – svet pánov, kontrast vidno hneď v úvode poviedky, je tu podaná: charakteristika gazdu: „Gazda bol bohatý, doprial si nič nerobiť, peši nevyšiel ani do poľa, brucho ako súdok a oči ako mesiac.“ Charakteristika Maca Mlieča: „Na Macovi iba čierna ohorená chlpatá kožka, čaptavá noha a dokľavené prsty.“ Maco pracoval celý život u gazdu, celá jeho postava je poznačená takýmto životom, je zanedbaný, špinavý, nahluchlý, u gazdu pracoval za stravu, kúsky odev, kalíšok pálenky a tabak, poctivo robí svoju robotu, často i navyše, nemá pocit, že ho gazda zdiera, naopak – myslí si, že s ním má veľa výdavkov, nepozná cenu peňazí, lebo ich nepotrebuje.
- nikdy neprišlo ku konfliktu medzi pánom a sluhom, tesne pred smrťou prichádza za gazdom, aby sa mu poďakoval za všetko, čo pre neho urobil, Maco v maštali do rána zomiera.
Záver poviedky: gazda mu vystrojí pohreb, s kňazom a odobierkou, celá dedina chváli richtára, len sluhovia si šepkajú, že ho mal za čo pochovať.
 
Mamka Pôstková,
Mamka Pôstková je jednoduchá stará žena, ktorá si zarába pečením chleba. Mala ťažký život, jej muž bol alkoholik a lenivec, ktorý jej v ničom nepomohol. Syn bol tiež lenivý opilec, ktorý si šetril peniaze vraj na nové šaty na svadbu. Keď sa oženil, prisťahoval sa so ženou k rodičom a s otcom celé dni vylihovali na peci a ženy chodili do roboty. Keď sa narodili deti, Pôstková musela piecť a predávať chlieb, aby nasýtila seba i rodinu. Otec so synom sa opíjali viac a viac a peniaze im nestačili. Neskôr muž Pôstkovej zomrel. Syn na kare rozohnal v opitosti celú rodinu, matke nadával a vyhrážal sa, ona radšej odišla, aby nebola na ťarchu. Odsťahovala sa od syna do komôrky za tri zlaté a vrátila sa k pečeniu a predávaniu chleba Nevesta ju s deťmi chodievala navštevovať, aby sa deti najedli, lebo peniaze ich otec prepíjal. O niečo neskôr, keď už vnúčatá vyrástli, viac zjedli, musela si požičiavať. Potom si aj syn „požičal“ od materi aj posledný grajciar. Mamka Pôstková sa snaží vyžiť a nikomu nechce byť na ťarchu, ale často nezarobí dosť. Preto si chodí požičiavať peniaze do banky už niekoľko rokov. Najskôr si požičala dvanásť korún a pomaly ich spláca, ale nevychádza jej to. Tak to šlo stále dookola, mamka si snažila šetriť a po veľmi malých čiastkach chodila splácať svoje dlhy úradníkovi- autorovi. Tomu jej bolo veľmi ľúto, snažil sa jej pomôcť. Ona sa mu ospravedlňuje, že zase otravuje ale, že z pečenia chleba málo zarobila, lebo veľa rozdala. Nedokázala ho nedať zadarmo keď videla hlad a chudobu v dedine. Každý jej sľuboval, že keď bude mať peniaze tak jej zaplatí no nikdy nikto nezaplatil. Pečenie chleba jej už nestačilo na živobytie a tak musela na repu na Dolniaky. Zarobené peniaze naivne dala uschovať gazdovi, ktorý jej zaobstaral robotu. On peniaze prehajdákal. Pôstkovej zostalo vrátiť sa k pečeniu chleba pretože musela splatiť dlh voči banke. Keby náhodou umrela banka môže predať jej posteľ, truhlicu i perinku. V zime si zlomila ruku a piecť chlieb už nemohla. Niekto to povedal richtárovi a on ju nechal odviesť do nemocnice. Keď sa o tom dozvedel jej syn v opitosti sa vybral za ňou a vzal ju k sebe domov. Položil ju na teplé miestečko a ona ho hladkala rukami po hlave. Keď sa jej ruka zahojila ešte trikrát išla na repu. Vrátila sa do banky, aby splatila dlžobu. Keď sa jej bankár spýtal, že či sú tie peniaze zo zárobku, odvetila mu, že nie, že predala perinku a zárobok si nechala na pohreb
Mamka Pôstková- asi 65- ročná útla žena, má chudú tvár, zapadnuté, bezzubé ústa, malé ruky, nevie čítať ani písať. Je obetavá a úžasne svedomitá.
Úradník = autor - hlavnú hrdinku predstavuje priamou reprodukciu svojho rozhovoru s ňou.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné témy z literatúry



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.037 s.
Zavrieť reklamu