Dramatická tvorba v medzivojnovom období

Dramatická tvorba v medzivojnovom období

Kultúrne a spoločenské podmienky pre rozvoj dramatickej tvorby sa postupne zlepšovali. R.1919 bolo založené SND v Bratislave., r. 1924 – Východoslovenské národné divadlo v Košiciach, r.1941 Slovenské národné divadlo v Nitre, koncom 2. svetovej vojny – Komorné divadlo v Martine, na základe ktorého vzniklo počas SNP pojazdné Frontové divadlo.

Popri profesionálnom divadelníctve sa rozvíjalo aj ochotnícke divadlo, ktoré podporovalo Ústredie slovenských ochotníckych divadiel v Martine. Slovenské divadelníctvo preslávil

Ivan Stodola /1888 – 1977/

Narodil sa v L. Mikuláši. Vyštudoval medicínu v Budapešti, v Berlíne. Pôsobil ako lekár vo svojom rodisku. Posledné roky prežil v Piešťanoch, kde aj zomrel. Pochovaný je v Bratislave.

Tvorba:

Písal: satirické hry – Čaj u pána senátora, Náš pán minister, Mravci a svrčkovia, Jožko Púčik a jeho kariéra..., komédie – Veľkomožní páni, psychologické hry .- Bačova žena, historické hry – Svätopluk.
Najznámejšie diela:

Jožko Púčik a jeho kariéra – je to satira na falošne chápaný humanizmus. Hlavná postava – drobný svedomitý úradník, ktorého obvinili z krádeže peňazí v dobročinnom spolku Humanitas, kde pracoval. Predsedníčka spolku mu totiž dala do úschovy obálku, v ktorej malo byť 40 000 korún. Obálka však zmizla. Vzal ju správca Rohatý, bezohľadný, bezcharakterný človek. J.P. sa správa pri vyšetrovaní pasívne, lebo je presvedčený, že sa všetko dá do poriadku. Stáva sa hrdinom.

Dobročinné spolky ho podporujú, aby vykázali činnosť. Rohatý medzitým peniaze potajomky vráti do predsedníčkinej kancelárie. Prípad sa uzavrie ako omyl predsedníčky, ktorá nechtiac dala Púčikovi inú obálku. Keď vyjde najavo, že podozrivý úradník je nevinný, prestanú mať oňho záujem. V spolku Humanitas, ktorému „spôsobil hanbu“, dokonca dostane výpoveď. Hra odhaľuje a kritizuje nemorálnosť, príživníctvo a predajnosť úradníckeho meštianstva.

Bačova žena – tragédia zobrazuje kruté následky biedy, vysťahovalectva a moci peňazí v živote slovenského ľudu. Hlavná postava je Eva. Jej muž, bača Ondrej, odišiel za prácou do Ameriky. Eva po čase dostala oznámenie, že tragicky zahynul v bani. On sa však zachránil, ale stratil pamäť. Po niekoľkých rokoch pri železničnom nešťastí sa mu pamäť vráti a prichádza domov ako boháč.

Eva sa medzitým vydala za baču Miša, ktorý jej pomáhal v najhorších časoch. Konflikt spočíva v tom, že Eva sa stala ženou dvoch mužov, ktorí ju ľúbia a ktorých ona ľúbi tiež. Jej tragédiu znásobuje žiadosť oboch mužov, – otcov, aby rozdelila deti /každý chce svojho syna/. Materinský cit je u Evy silnejší ako láska k mužom. Nechce sa vzdať svojich detí. Východisko z neriešiteľnej situácie nachádza v samovražde. Autor na typicky slovenskom námete vykreslil mravný problém všeľudskej platnosti.

Július Barč – Ivan / 1909 – 1953/

Narodil sa v Krompachoch. Vyštudoval teológiu v BA. Pôsobil ako evanjelický kňaz na východnom Slovensku. Posledné obdobie života prežil v Martine – tu pracoval v MS a v Slovenskej národnej knižnici. 1. hra – 3 000 ľudí opisuje ťažký život nezamestnaných robotníkov počas hospodárskej krízy. Hra Diktátor sa zaoberá etickými otázkami ľudskej schopnosti manipulovať s osudmi iných. Satirická hra Mastný hrniec kritizuje malomeštiactvo a karierizmus buržoázie v období slovenského štátu. Dej sa odohráva v modernom slovenskom Kocúrkove – v Ťuťotíne.

Komika sa zakladá na zámene osôb. V rozhlase oznámia, že stredoškolský profesor Babík sa má stať ministrom. Všetci mu nadbiehajú, uchádzajú sa o jeho priazeň, lebo chcú ťažiť zo situácie. Keď vysvitne, že ide o omyl, predstavitelia mestečka sa od neho odvracajú.

V ďalších hrách prechádza autor od aktuálnych spoločenských otázok k zobrazovaniu všeľudských problémov. Stáva sa zakladateľom tzv. analytickej drámy. Zameriava sa na vnútorný svet postáv, rieši otázky medziľudských vzťahov, všíma si správanie ľudí v hraničných situáciách. K najznámejším dielam patrí dráma Matka.

Dej sa odohráva v prostredí baníckej rodiny. Hlavnými postavami sú matka a jej dvaja znepriatelení synovia Jano a Paľo. Jano je tvrdý, nespratný človek. Po smrti otca, ktorý tragicky zahynul v bani, chce získať vedúce postavenie v rodine, aby si mohol privlastniť malý rodičovský majetok. Paľa ponižuje, utláča, ba privlastňuje si právo prebrať mu i dievča. Paľo ustupuje, odchádza do Ameriky. Spor znova začína, keď sa Paľo vracia z Ameriky bez peňazí. Janove vlastnícke i citové záujmy sú ohrozené. Matka tuší katastrofu.

Bojí sa o Paľa, preto ho žiada, aby odišiel z domu. Paľo je nešťastný. Odchádza bývať k rodičom svojej niekdajšej milej Katky. Čoskoro sa obaja mladí presvedčia o tom, že ich láska trvá i naďalej. Matka vie, že Jano to neznesie a že sa Paľovi pomstí. Paľo čoskoro pochopí, že matka nenávisť len predstierala a že ho má stále rada. Navštívi ju. Vtedy sa matka rozhodne postaviť proti osudu. Nájde spôsob, ako zachrániť mladšieho syna. Zariadi, aby sa bratia stretli. Keď vystúpia proti sebe, zhasne lampu a nastaví svoju hruď pod nôž, ktorým chcel Jano usmrtiť Paľa. Hra je naplnená vznešenosťou matky, ktorá sa dokáže nezištne obetovať.