Klasicizmus v slovenskej literatúre (Kollár, Hollý)

Klasicizmus v slovenskej literatúre (Kollár, Hollý)

Spoločensko-historické pomery (19.storočie)

– upevnenie feudalizmu v Rakúskej monarchii (metternichovský absolutizmus)

– Maďari dosiahli uznanie svojho jazyka aj národnosti

– Slovenská inteligencia sa spoliehala na Rusko, vznikala idea slovanskej vzájomnosti (spolupráca všetkých slovanských národov), opierala sa o nemeckého filozofa Johanna Herdera – u nás to presadzovali Ján Kollár a Pavel

Jozef Šafárik

Pavel Jozef Šafári

– rodák z Gemera

– pracoval ako riaditeľ Univerzitnej knižnice v Prahe

– Tatranská múza s lyrou slovanskou

– prvý vychádzal z ústnej ľudovej slovesnosti

– prvý použil jánošíkovskú tematiku

– prvý uviedol sonet ako básnickú formu

– Dejiny slovanskej reči a literatúry všetkých nárečí

– učebnica a encyklopédia o slovanských jazykoch a literatúrach

– Slovákov uznáva ako samostatný národ (chcel podnietiť lásku k národu)

– Slovanské starožitnosti

– dejiny Slovanov až do prijatia kresťanstva

– chcel dokázať, že Slovania majú indoeurópsky pôvod a sú spolutvorcami európskej kultúry

Ján Kollár

– tiež otázky slovanskej vzájomnosti

– negatívny postoj k Nemcom, pozitívny k Slovanom (nesúhlasil s nemeckým nacionalizmom a povýšenosťou) FRAJER:)

– zamiloval sa do Wilhelminy Schmidtovej, ktorej rodičia nechceli dovoliť svadbu s ním, lebo Uhorsko považovali za barbarské

– chcel aby Slováci používali češtinu so slovenskými prvkami – neprijateľné pre Čechov aj pre Slovákov (písal po česky)

– Básně Jána Kollára

– zbierka sonetov s vlasteneckým a ľúbostným motívom

– prevažuje ľúbostná lyrika, láska je v jeho podaní nenaplnená a tragická

– Slávy dcera

– básnická skladba, obsahuje Předzpěv + 5 spevov: 1.Sála, 2.Labe-Rén-Vltava, 3. Dunaj, 4. Léthé, 5. Acheron (acheron je slovanské peklo, obrazy nepriateľov Slovanov)

– Předzpěv je elégia (žalospev) napísaná časomierou, smúti nad slovanskou minulosťou, v ktorej víťazilo násilie nad spravodlivosťou, idea humanity, neprejavuje nenávisť k inému národu (podľa mňa hej, šak veď nemčúrov tam ako zvozil) , idea národného zápasu za slobodu, útočí na tých, čo odopierajú národom slobodu

– Dej: Bohyňa Sláva sa medzi bohmi sťažuje na tažký osud Slovanov – bohovia dovolia, aby bola stvorená dcéra Slávy ako symbol slovanskej budúcnosti a aby pomohla Slovanov zaradiť medzi popredné európske národy.

– Kollár svoje srdce delí na polku medzi Mínu a vlasť, postupne sa Mína mení na nadpozemskú bytosť

– protiklady. minulosť-prítomnosť, rozdrobenosť národov – idea svornosti, láska – smútok z rozchodu

– O literární vzájemnosti medzi kmeny a nárečími slávskými

– názory na slovanskú vzájomnosť

– nechce politické zbližovanie, iba kultúrnu spoluprácu

– uznával 4 nárečia: ruština, poľština, českoslovenčina, srbochorváčtina

– Národnie zpievanky

– súbor zozbieraných ľudových piesní

Ján Hollý

– katolícky kňaz, najčastejšie písal pod storočným dubom

– pri požiari zranený, odišiel do dôchodku na Dobrú Vodu, kde ho v júli 1843 Štúr, Hurban a Hodža žiadali o schválenie spisovnej slovenčiny

– prekladal latinskú a grécku poéziu: Rozličné básne hrdinské, elegiacké a lyrické z Vergilia, Teokrita, Homéra, Ovidia, Tyrtea a Horáca (dobrý názov, čo?:)

– Svatopluk

– epos, obsahuje 12 spevov

– zobrazuje boj germánskeho a veľkomoravského sveta

– ideály národnej slobody, rovnosti, spravodlivosti, lásky k vlasti, bla bla bla

– dej: Svätoplukova cesta k víťazstvu nad Nemcami, zrážka slovenských a nemeckých vojsk + ďalšie konflikty medzi bohmi a ľuďmi, zrada, nenávisť a pomsta, chcel poukázať na veľkú minulosť Slovákov a ich charakter

– Cyrilo-Metodiáda

– epos o slovanských apoštoloch

– Sláv

– tiež epos (obľúbené čítanie našich spolunemčinárok)

– Sláv je panovníkom Tatrancov, bojujú s Čudmi (??), pomáhajú im bohovia Živena, Perún, Svantovít a porazia nepriateľov

– Selanky

– 21 básní písaných časomierou, prírodná lyrika, vplyv slovanskej mytológie a kresťanstva

– ospevoval slovenskú prírodu v jari a v lete, pracovitého dedinského človeka

– protiklad mesta a dediny

– v niektorých básňach zobrazil osobnosti slovenského národného života (Palkovič)

– Plač matky Slávy + Plač matky Slávy nad odrodilými synmi

– žalospevy, protiklad k eposom v ktorých oslavoval slovanskú minulosť

– témy: smútok za slávnou minulosťou, zrada, odrodilstvo

Klasicistická dráma:

– šírenie divadla podporoval Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, ktorý založil ochotnícky divadelný krúžok

– hrali hlavne hry Jána Chalupku

Ján Chalupka

– starší brat Sama Chalupku

– kritika malomeštiactva, spiatočníctva a odnárodňovania

– Kocúrkovo (Len aby sme v hanbe nezostali)

– fraška napísaná slovakizovanou češtinou

– zobrazil 3 vrstvy malomestského obyvateľstva:

§ Zemania – chudobný pán z Chudobíc, medzery vo vzdelaní, je Slovák ale obdivuje Maďarov – ich reč používa, aj keď ju neovláda

§ Remeselníci – čižmár Tesnošil, duchovne nenapredujú, nerozvíjajú kvalitu svojej práce

§ Inteligencia – učiteľ Sloboda, vzdelaný, optimistický, vtipný, ovláda cudzie jazyky, odmieta odnárodňovanie, recituje verše zo Slávy dcéry, je hrdý na svoj pôvod

– kritizuje malomešťanov, ktorí si o svojom spoločenskom postavení myslia viac, než skutočne znamenajú

– postavy sa samé zosmiešňujú tým, že chcú ukázať svoje vedomosti ktoré sú často nepresné a nedostatočné

– Bendeguz

– satirický román

– zosmiešňuje maďarský šovinizmus, povýšenosť a odnárodňovanie

– Trasorítka, Všetko naopak

– chce nadväzovať na Kocúrkovo, ale slabota...