Sládkovič a Kollár - vlastenectvo a láska

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča maturantkaa
Typ práce: Maturita
Dátum: 09.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 043 slov
Počet zobrazení: 11 408
Tlačení: 622
Uložení: 632
Literatúra je kronikou ľudských myšlienok, pocitov, zrkadlom tej – ktorej etapy spoločnosti. Odráža vnútorný svet človeka. Jeho žiale, radosti a city – z ktorých najhlbší a najsilnejší je určite láska. Láska k vlasti, žene, rodine – i tá prvotná – láska k životu. Stretávame sa s ňou v dielach všetkých literárnych období a prúdov, od čias antického Grécka až po súčasnosť.
 
Ján KOLLÁR
-  študoval v Jene, kde sledoval tienisté stránky nemeckého nacionalizmu – rozpínavosť, povýšenosť, podceňovanie iných národov – každú zmienku o slovanstve považovala vláda za vlastizradu; evanjelický kňaz v Budapešti, neskôr profesor na viedenskej univerzite
-  zoznámil sa s dcérou evanjelického profesora Friderikou Schmidtovou, matka im vo vzťahu bránila: až po 16-tich rokoch si ju („ Mínu“) mohol odviesť ako svoju manželku
-  stal sa stúpencom austroslavizmu – zblíženia Slovanov vrámci Habsburskej monarchie
DIELO: (č.7) Básne Jána Kollára, O literárnej vzájomnosti medzi kmeňmi a nárečiami slovanskými, Národné spievanky
SLÁVY DCÉRA (1832)
-  prvým básnikom v slovenskej klasicistickej literatúre, ktorý ospieval ľúbostný cit k žene, bol Ján Kollár; lyricko epická skladba Slávy dcéra predstavuje ľúbostný denník autora; hlavnou postavou je krásna Mína, dcéra Bohyne Slávy - inšpirovala ho skutočná Friderika S., do ktorej bol zamilovaný a pre ktorú trpel
-  nejde však zďaleka len o vyjadrenie hlbokého citu k milovanej Míne; celé dielo je preniknuté myšlienkami vlastenectva a slovanskej vzájomnosti, podobne ako všetky vtedajšie klasicistické diela
-  skladá sa z predspevu, ktorý je považovaný za najsilnejšie miesto Slávy dcéry po umeleckej, obsahovej a myšlienkovej stránke a 5 spevov; predspev predstavuje pôsobivú elégiu nad slovanskou minulosťou, v ktorej zvíťazilo násilie nad spravodlivosťou: autor si uvedomuje, koľko príkoria vytrpeli Slovania, no neprejavuje nenávisť k príslušníkom iných krajín; v závere vyjadruje nádej v lepšiu budúcnosť svojho národa
„ Aj zde leží zem ta, před okem mým smutně slzícím, někdy kolébka, nyní národu mého rakev.“
„ Ne z mutného oka, z ruky pilné náděje kvitne, tak jen i zlé múže státi se ješťě dobrým.“
-  v prvom speve = Sála, sa vyznáva zo svojej lásky k Míne; hlbšie sa zamýšľa nad zmyslom lásky ako takej; na otázku: „ Miluješli vlasti svou více, čili Mínu?“ odpovedá, hneď potom, ako si vytrhne srdce z hrude: „ Na, jednu vlasti púlku, druhou Míne!“; v závere sa lúči s Mínou a sľubuje jej vernosť
-  v druhom (Labe, Rén, Vltava) a treťom (Dunaj) speve básnik prechádza polabskými a pobaltskými krajinami, neskôr putuje i po slovanských krajoch; spomína na slávu a utrpenie, prichádza k mnohým dôležitým zisteniam:
„ Krásněji se nikdo nehonosí, jako vlastnec, jenž v svém srdci celý národ nosí.“
„ Pravou vlast jen v srdci nosíme, tuto nelze bíti ani krásti.“
„ Srdce samo dává věcem barvu, smíchy klade na rty starobě, na tvář mladi pláč a šedin barvu.“
-  vidina zjednoteného Slovanstva ho utešuje, hoci smúti za Mínou; láska k nej sa mu zdá byť neperspektívna a tak uvažuje nad spoločným stretnutím až po smrti
-  vo štvrtom speve Léthe (podľa gréckej báje rieka, z ktorej pijeme zabúdanie) prechádza s Mínou po slovanskom nebi, kde vládne radosť; spomína na veľké slovanské osobnosti, chváli vlastencov
-  piaty spev Acheron predstavuje peklo, kde skončia neprajníci a zradcovia Slovanov
-  básnik napodobňuje antické vzory, čo sa prejavuje starobylosťou jazyka; je to dosť náročné na čítanie, no v každom prípade významné dielo, ktoré malo obrovský vplyv na vývin slovenskej a českej literatúry, vychovávalo celé generácie k ideám vlastenectva a humanizmu, pomocou ktorých sa národ bránil proti útlaku
-  kritizoval nejednotnosť národných síl, napodobňovanie cudzích vzorov, volal po národnej hrdosti – s odvolaním na bohatú históriu .. veľká budúcnosť Slovanov
 
Andrej SLÁDKOVIČ (Braxatoris)
-  ako domáci učiteľ sa dostal do rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do Márie, neskôr však odišiel (lýceum v BA, univerzita v Halle) a Máriu medzitým vydali; pôsobil ako vychovávateľ, potom evanjelický farár
DIELO: Detvan (č.17), Nehaňte ľud môj (obrana, posilnenie národného povedomia), Zaspievam báseň o slobodnej vlasti (oslava revolúcie 1848)
MARÍNA
„ Ja sladké túžby, túžby po kráse spievam peknotou nadšený, a v tomto duše mojej ohlase svet môj zavrený;
  z výsosti Tatier ona mi svieti, ona mi z ohňov nebeských letí, ona mi svety pohýna,
  ona mi kýva zo sto životov: no centrom, živlom, nebom, jednotou – krás mojich moja Marína.“
-  najkrajšou slovenskou romantickou skladbou o láske je Marína Andreja Sládkoviča; môžeme ju rozčleniť na Predspev, prvý spev Krása – ľúbosť, druhý spev Sláva, tretí spev VzkriesenieDospev
-  autor sa vyrovnáva s vlastným ľúbostným zážitkom, ale i predsudkami štúrovcov voči láske k žene; osmelil sa osláviť krásu, lásku, mladosť, čo Štúr prijal s nevôľou – tému považoval za málo vlasteneckú
-  Marína má 2 časti: prvá = lyricko – epická zobrazuje nešťastnú lásku k M.P. / v druhej = reflexívno – symbolickej láska nadobúda nadosobný, spoločenský charakter
-  básnikova láska k Maríne sa prelína s láskou k otčine – niet divu, že je Marína považovaná za „ dcéru“ Slávy dcéry
-  ide predovšetkým o nadšenú oslavu krásy – stelesnením všetkých krás je pre Sládkoviča práve Marína; jeho láska k nej je veľká, krásna a čistá, nesebecká; láska k žene a vlasti sú preňho dve najväčšie hodnoty, ktoré si ale neprekážajú:
 „ Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine a obe v jednom objímať.“
-  nachádzame tu autorove myšlienky o kráse, ktorú spája s mravnosťou a pravdou; človek sa ochudobňuje, keď vo svete, ktorý ho obklopuje, prehliada krásu:
„ Beda, kto v mori vidí len vodu, kto nepočuje nemú prírodu, a v skalách vidí len skaly ...“
... a tiež neuveriteľne krásne a originálne vyznanie lásky:
„  ... možno mi ústam smädom umierať, možno mi žialiť v samote, možno mi život v púšťach zavierať, možno mi nežiť v živote, možno mi seba samého zhubiť: - nemožno mi ťa neľúbiť!“
-  vyznáva sa tiež z hlbokého a úprimného citu k rodnému kraju; má vrúcny vzťah k Tatrám, Sitnu a Hronu;
-  nastoľuje myšlienky slovanskej vzájomnosti
-  veril v Máriinu lásku a vernosť, ktorú nezlomia nijaké nástrahy („ duše verne spriatelené ani večnosť nerozpojí “)
-  autorova láska je pevný cit, schopný pretvárať svet – v podobnom zmysle oslavuje mladosť ako najkrajší obraz krásy a lásky; mladosť preňho nie je len vek, ale bojovnosť a sviežosť ducha – tento vzťah k životu mu pomohol vyrovnať sa s rozchodom
-  narozdiel od Kollára, ktorý pretvoril svoju milú na vidinu a sledoval ju na ceste po záhrobí, Sládkovič, keď mu Marína nebola súdená v pozemskom živote, odoláva vábeniu víly a zrieka sa lásky k nej
-  obžalúva spoločnosť, v ktorej dievčina nemôže byť paňou svojho srdca a stať sa ženou muža, ktorého miluje
-  ku koncu zisťuje, že život je nekonečná premena a to mu vlieva novú silu a nádej
-  zamýšľa sa nad zmyslom života a výsledkom jeho úvah je tento záver: práca pre blaho iných; poslaním človeka je totiž vyplniť život krásou – takto vyrovnaný píše posledné slohy, kde už niet trpkosti a bolesti, len blažená spomienka na krásu a lásku
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5.3)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.061