Andrej Sládkovič spisovateľ

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča ivana123
Typ práce: Referát
Dátum: 08.01.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 634 slov
Počet zobrazení: 6 524
Tlačení: 344
Uložení: 356
Andrej Sládkovič
 
1 Úvod
V treťom ročníku každý študent musí vypracovať dve práce z predmetov, z ktorých bude maturovať. Ja som sa rozhodla pre projekt zo slovenského jazyka, nakoľko mám tento predmet  najradšej. Okruh tém v slovenčine bol nie veľmi odlišný. Každá téma sa zameriavala na autora, či už toho, čo sa mi páči, alebo toho ktorý pochádza z nášho regiónu. Ja som sa rozhodla pre autora, ktorý vám je určite známy. Je to Andrej Sládkovič, ktorý pochádza z Krupiny. V tejto práci sa budem snažiť, priblížiť vám tohto autora, jeho detstvo, jeho pôsobenie a nakoniec vám priblížim aj jeho tvorbu. Cieľom mojej práce je dokázať vám, že aj slovenskí autori a ich diela sú veľmi zaujímavé a stoja za to, aby ich každý z nás poznal.
 
2 Kto to bol Andrej Sládkovič?
Jedným z hlavných tvorcov novodobej slovenskej poézie, ktorý veril v silu ľudu a vo vývin ľudstva k dobru, pravde a kráse. Andrej Sládkovič (viď obrázok č.1) bol básnik, publicista, prekladateľ, predstaviteľ romantizmu, najvýznamnejší lyrik štúrovskej generácie, autor filozoficko-reflexívnej poézie, ľúbostnej lyriky a lyricko-epických skladieb. Vlastným menom bol Andrej Braxatoris. Narodil sa v Krupine 30.03.1820 do chudobnej rodine krupinského učiteľa Ondreja Braxatorisa a Terézie Bartholomeidesovej ako ôsme dieťa. Andrej mal 13 súrodencov, deväť bratov a štyri sestry. Po smrti jeho matky sa otec znova oženil a macochou jeho detí sa stala Alžbeta Kellnerová, s ktorou mal tri deti. Jeho otec v ňom vybudoval pozitívny vzťah k Slovákom, slovenčine a k poézií.
 
2.1 Vzdelanie
Základné vzdelanie získal v Krupine na ľudovej škole (1826 – 1830), potom sa začal zdokonaľovať v maďarčine, čo viedlo k tomu, že odišiel do dedinky Peretvöny (1830 – 1831). Pokračoval v štúdiu na piaristickom gymnáziu v Krupine (1831 – 1832) , neskôr na evanjelickom lýceu  v Banskej Štiavnici (1839 – 1840), kde sa zapojil do činnosti literárneho krúžku. Po dvojročnom štúdiu na evanjelickom lýceu v Prešporku (dnes Bratislava), kde sa prehĺbil jeho vzťah k literatúre,  odišiel na univerzitu v nemeckej Halle (1843 – 1844), kde študoval teológiu. Tu sa zoznámil  s Heglovou filozofiou, ktorou sa inšpiroval v básni Sôvety  a dielom Alexandra Puškina, ktoré natrvalo ovplyvnilo jeho tvorbu.
 
2.2 Pôsobenie počas štúdia
V rokoch 1838-1839 pôsobil ako pomocný učiteľ v Ladzanoch. Počas štúdiá v Banskej Štiavnici si privyrábal na štúdiu súkromnými hodinami v meštianskych domoch. Ako domáci učiteľ sa dostal do zámožnej rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do ich dcéry Márie, ich láska však nebola nikdy naplnená, pretože rodičia vydali Márie za bohatého medovnikára. V roku 1841 sa spolu so Samuelom Jurkovičom (viď. obrázok č.2) pričinil o založenie „slovenského národného divadla" v Sobotišti, ktoré sa na nachádza v kláštore (viď. obrázok č.3), ktorý postaviť Ľudovít Nyáryi. V rokoch 1842-1843 pôsobil ako vychovávateľ v Hodruši, po návrate zo štúdií v Halle sa stal vychovávateľom v  rodine Pavla Bezegha v Rybároch. V roku 1847 bol vysvätený za kňaza a ešte v tom roku začal pôsobiť ako evanjelický farár v Hrochoti a oženil sa s Antóniou Júliou Sekovičovou. Mali deväť detí, no za Sládkovičovho života mu zomreli štyri deti, čo ho dosť vzalo.

2.3 Pôsobenie na Slovensku po ukončení štúdia
S nadšením vítal revolúciu v rokoch 1848-1849 svojou hymnickou básňou Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti. Veril, že ideály slobody, rovnosti a bratstva preniknú do vedomia národov, a že budú určujúce v širších spoločensko-politických a kultúrnych súvislostiach. Hoci sa priamo nezúčastnil na revolúcii, maďarskí gardisti ho pokladali za nebezpečného, a preto v roku 1849 bol zaistený a vyšetrovaný. Od roku 1856 až do smrti pôsobil ako farár v Radvani nad Hronom. Popri pastoračnej činnosti sa venoval aj náboženskej spisbe. Zúčastnil sa na memorandovom zhromaždení v Martine, kde zastával funkciu zapisovateľa, bol tiež zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, ale tiež posudzovateľom literárnych a dramatických prác. Po smrti Karola Kuzmányho sa v roku 1867 stal predsedom Zpěvníkového výboru, ktorého úlohou bolo vydávanie duchovných piesní a náboženských kníh. Vo veku 48 rokov  vážne ochorel (na vodnatieľku), a z tohto ochorenia sa už nevyliečil. Zomrel ako 52- ročný 20.04.1872 v Radvani nad Hronom. Počas pohrebu Štúrovci na jeho hrob zasadili lipu a Ján Botto predniesol- držiac v rukách Marínu a Spisy básnické Andreja Sládkoviča:

Sládkoviču! tys nám dal, hľa, to-
my tebe čo za to?
Studenú chladnú hrudu...
No prídu časy a slávu tvoju
spomínať veky budú!


3  Tvorba
Jeho tvorba nie je rozsiahla. Prvé básne prezentuje v almanachu Nitra (viď. obrázok č.4). Vo svojej romantickej poézii spája podnety slovenského folklóru s filozofickou predstavou o ideálnej mravnosti, kráse a dokonalosti človeka. Opisuje romantický ideál slovenskej dievčiny a morálne sily uvedomelého ľudového hrdinu. Silným inšpiračným zdrojom boli vlastné zážitky, citový život, osobné konflikty, hľadanie životnej rovnováhy v zložitej situácii v národnom a spoločenskom živote. Vyjadroval sa k rôznym životným otázkam, objavoval i „neobjavenú" krásu v slovenskej prírode, v ľude a jeho kultúre. V jeho básňach sa objavujú národnobuditeľské a národno-obranné prvky. Bol pod silným vplyvom Ľudovíta  Štúra (viď. obrázok č.5) a patril k vedúcim osobnostiam jeho družiny. Ja by som vám teda chcela aspoň stručne priblížiť jeho tri najznámejšie básne. Ja poznám len dve z týchto básní Marína a Detvan, nakoľko sa ich učíme v škole.

3.1 Sôvety v rodine Dušanovej
Prvé väčšie dielo, filozoficko-reflexívnu báseň, písal v Halle (1842 – 1844). Sôvety (rozhovory) sa skladajú zo 4 častí. Sú založené na rozhovoroch s ľudstvom, ktoré tlmočia Hegelove tézy, že rozum, pravda a túžba po slobode sú podmienkou oslávenia ľudského ducha. Básnik využíva paródiu a satiru. Pranieruje lakomstvo, pokrytectvo, hlúposť. Sládkovič si uvedomoval, že človek so svojimi protirečeniami je súčasťou prírody a spoločnosti a skutočnosť možno odhaľovať len poznaním jej protirečení. Úryvok z tejto básne som priložila ako prílohu, aby ste si kúsok z nej mohli prečítať. Je označená ako Príloha č.1.
 
3.2Marína
Život, a nie filozofia mu dal podnet k napísaniu jeho najslávnejšej básnickej skladby Marína, ktorá je oslavou konkrétnej lásky k žene, ale aj k národu. Je považovaná za vrchol jeho básnického diela, preto vám túto báseň priblížim najviac a najviac sa jej budem aj venovať. Báseň Marína napísal Andrej Sládkovič (viď. obrázok č.6) v Rybároch, kde bol vychovávateľom v rodine Bezeghovcov. Toto dielom je najprekladanejšie do cudzieho jazyka (dvakrát do maďarčiny, češtiny, poľštiny, francúzštiny). S vlastným ľúbostným zážitkom, ale i s predsudkami niektorých štúrovcov, ktorí odsudzovali lásku k žene, sa vyrovnal v básnickej skladbe Marína (1846). Skladba má dve veľké časti. Prvá, lyricko-epická, zobrazuje nešťastnú lásku k Márii Pišlovej (viď. obrázok č.7). V druhej časti, reflexívno-symbolickej, láska nadobúda nad osobný, spoločenský charakter. V prvých strofách vyslovuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína. Abstraktný ideál postupne nadobúda konkrétne črty, reálny obraz Maríny s „havraními vlasmi“, s „hviezdnymi očami“. Trvácnosť svojich citov zdôrazňuje zvolaním: „Nemožno mi ťa neľúbiť!“ Obracia pohľad na Sitno a Hron, kde zalieta jeho ľúbosť a túžby. Domov a kraj predstavujú reálnu podstatu jeho bytia: „Slovensko mladé, rodisko moje, aj mohyla mojich kostí“. Postupne s prelína básnikova láska k dievčine s láskou k otčine: „Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine, a obe v jednom objímať!“ Popri reálnych črtách Maríny sa odkrývajú aj momenty nešťastnej básnikovej lásky. K Maríne prichádza symbolický pokušiteľ v podobe „motýľa“, neskôr v podobe „mátohy, hadiska, tajného zlosyna a satana“. Marína na nátlak rodiny dáva prednosť hmotnému zabezpečeniu: „Poslušnú dušu úbohej dcéry s chlapom cudzím, ba odporným zverí studený prsteň materi.“ V ďalšej časti sa Marína postupne mení na vidinu. Autor spoznáva, že život je nekonečná premena a láska ako tvorivý životný princíp panuje v celom vesmíre. Ľúbostný cit zamieňa mladosťou, ktorú nechápe ako mladosť tela, ale stav duše, túžbu človeka po kráse: „Ale kto láske a kráse žije ten večne zostane mladý.“  Mladosť pomôže človeku uskutočniť túžby a ideály, zmeniť skutočnosť. Hrdina odoláva zvodom pohronskej víly – Maríny, ktorá ho vábi do vĺn Hrona a večnosti. Uvedomuje si, že jeho vlasť je na zemi: „Víla! Ty zostaň tam v svojom nebi –mňa ešte zemské viažu potreby a vlasť moja je na zemi.“ Úryvok aj z tejto básne som vložila do prílohy pod názvom Príloha č.2.

3.3 Detvan  
Táto báseň je taktiež považovaná za vrchol Sládkovičovej tvorby. Úvod venoval vrstovníkom, dielo napísal ako odpoveď tým, ktorí zaznávali slovenský národ. Skladá sa z 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka. Epická dejová línia je nevýrazná, je to súbor dejových epizód. Lyrické opisy približujú čitateľovi kraj pod Poľanou. Aspoň v krátkosti vám priblížim jednotlivé spevy. V 1. speve (MARTIN) je ťažisko v oslave krásnej podpolianskej prírody, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je ľud. Autor  uvádza na scénu Martina Hudcovie ako urasteného a švárneho šuhaja, syna prírody. V 2. speve (DRUŽINA) sa dozvedáme podrobnejšie o kolektíve, v ktorom sa pohybuje Martin (pastier oviec). Tu sa už prejavia jeho niektoré dobré vlastnosti (cit pre spravodlivosť a nebojácnosť). Zabije sokola, ktorý sa vrhol na zajaca. Oslobodí ho. Cestou stretne zbojníkov, ktorí majú v moci Elenu. Premôže ich, jedného z nich zabije a Elenu si odnesie. V tomto speve sú veľmi významné úvahy o ľudovom umení, o šikovnosti ľudu, ktorá je zárukou veľkej budúcnosti.

V 3. speve (SLATINSKÝ JARMOK) je významné stretnutie Martina s kráľom Matejom. Rozhovor, ktorý sa tu uskutoční, umožňuje básnikovi ukázať Martina v novom prostredí, kde sa správa rovnako prirodzene a smelo, keď oznámi kráľovi zabitie sokola. Na druhej strane kráľovo služobníctvo kreslí ako panovačné a povýšenecké. Vo 4. speve (VOHĽADY) sa stretávame s Elenou a jej úprimnou láskou k Martinovi, ktorá je v protiklade so záletníctvom Mateja. V 5. speve (LAPAČKA) sa Martin predstavuje ako uvedomelý, hrdý vlastenec, ktorý je ochotný vstúpiť do kráľovho Čierneho pluku, ale len ak si bude môcť ponechať to, čo tvorí jeho ľudový a národný charakter (opasok, valašku, kroj).
 
3.4 Iné záujmy
Popri poézii sa venoval prekladaniu z ruštiny (Alexander Sergejevič Puškin), francúzštiny (Voltaire, Jean Racine), neskôr tiež z nemčiny (Johann Wolfgang Goethe). Písal tiež publicistické články (Národnie školy, Verejná mienka o nás), recenzie (Ján Botto: Báj Maginhradu a i.) a posudky, ktoré mali vysokú teoretickú úroveň.
 
4 Z jeho rodiska...
Nakoľko táto veľká osobnosť slovenskej literatúry pochádza z Krupiny, Krupinčania si ho  uctili pomenovaním múzea, parku, v ktorom mu bol roku 1957 odhalený Pamätník od Fraňa
Štefunku, gymnázium a aj ulica takisto nesú jeho meno.

4.1 Múzeum Andreja Sládkoviča
Toto múzeum (viď. obrázok č.8) som v rámci vytvárania môjho projektu aj navštívila a mnoho informácii o Andrejovi Sládkovičovi mám práve odtiaľto. V tomto múzeu majú osobitnú miestnosť vyhradenú len pre exponáty a dokumenty týkajúce sa toho autora.

4.2 Gymnázium Andreja Sládkoviča
Toto gymnázium  (viď. obrázok č.9) spolu s obchodnou akadémiou sídli v Krupine. Hlavným cieľom školy, od jej vzniku až po súčasnosť, je poskytnúť stredné všeobecné vzdelanie – pripraviť študentov pre štúdium na vysokých školách a nadstavbových školách, ale aj do zamestnania. 17 študentom na tejto škole som položila jednoduchú otázku, aby som zistila, či poznajú toho spisovateľa a jeho diela. Moja otázka znela: „Poznáte spisovateľa Andreja Sládkoviča?“ Samozrejme všetci študenti odpovedali na moju otázku odpovedali kladne čo dokazuje aj graf č.1. To či je to skutočne tak som si hneď overila ďalšou otázkou, ktorá znela: „Ktoré z jeho diel je najznámejšie?“ Najčastejšie odpovede boli len dve. 13 respondentov odpovedalo, že jeho najznámejšie dielo je Marína a zvyšný 4 respondenti odpovedali, že jeho najznámejšie dielo je Detvan. Vyhodnotenie tejto otázky môžete vidieť aj v grafe č.2. 
 
5 Záver
Cieľom mojej práce bolo priblížiť vám život a tvorbu Andreja Sládkoviča, jeho pôsobenie na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho najznámejšie diela, ako sú Marína, Detvan a Sôvety som sa vám snažila, čo najpôsobivejšie priblížiť a vložila som do mojej práce aj úryvky z týchto básní. Dúfam, že sa vám moja práca páčila a hlavne, že vás zaujala. Snažila som sa ju spraviť čo najzaujímavejšie a najprehľadnejšie. Informácie z tejto práce vám môžu poslúžiť pri štúdiu a možno aj pri nejakej školskej práci.  
 
6 Prílohy
·  Príloha č.1 = Sôvety v rodine Dušanovej
DUŠAN:
Svetlo rozlieva po poli života
mladá zornica, za ňou v ohňovoze
deň v pozlatistom oblečený šate
prichádza a noc, čiernym zahalená
závojom, v temnú letí bezpriezračnosť. —
Deň, noc a zas deň — noc, deň a zase noc,
tak chytrá vládne životom nestálosť;
len večný odpor na poli života.
Pred svetom vládlo „Nič“ a jedno „Staň sa!“
10
z úst Najvyššieho život utvorilo.
Tak z večnej noci deň pekný sa zrodil,
deň sveta. Noc dňu večné nepriateľstvo
zaprisahala a deň rovne noci.
Nesvornosť večná a preds’ jednu s druhým
viaže jednota večná, nerozdielna.
Smrť ruší život a život rodí smrť,
život ničí smrť a smrť plodí život.
Božstvo je večnosť, sláva, dokonalosť:
svet je nestálosť, márnosť, neúplnosť;
20
božstvo a svet: tak tvorca a stvorenie
jednota čistá a čistá rozdielnosť. —
Čo ale som ja? čo určenie moje?
Časnosť a večnosť, bytnosť a nebytnosť:
toto je panstvo a pohádka moja.
Časnosť a bytnosť, večnosť a nebytnosť:
aké to strašné osudu vyrknutie! —
Cieľ mám vytknutý: bytnosti s večnosťou,
cesta k tej sláve: časnosť a nebytnosť.
V božstve môj pôvod, v božstve moja bytnosť,
30
v božstve aj cieľ a konečnosť byť musí,
a duch stvorený z ducha k duchu príde.
Rozpadla síce bytnosť moja v strany
odporné; rôzna síc’ je čeľaď moja:
ale ja v nej som, v nej žijem a k sláve
svojej dozrievam práve v jej odporoch.
Rád ťa mám, pekný, zlatojasný deň môj!
noc mi je príkra krádkyňa života.
Ona uspáva všetku čeľaď moju
a ja sám jej daň slabosti klásť musím.
40
Ale ty, ty si obraz slávy, žitia —
ty večný život, tú večnú jednotu
aspoň v maličkom dávaš mi zakúsiť
a tušiť aspoň blaženosť života,
keď ťarchy času a putá priestory
sníme Dušanu deň ten praposledný.
 
·  Príloha č.2 = Marína
 
1
Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený,
a v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený;
z výsosti Tatier ona mi svieti,
ona mi z ohňov nebeských letí,
ona mi svety pohýna;
ona mi kýva zo sto životov:
No centrom, živlom, nebom, jednotou
krás mojich moja Marína!


4
Krása je modla, ktorú rád vzýva
sám ten, čo tvorí čudesá,
na ňu sa s bradou odvislou díva
rab z divých brehov Gangesa:
Tam sa ti zjaví v Madony zrakoch,
tam v rozváľaných nebom oblakoch,
tam ti znie v Záboja spevoch,
tam ti ju stvorí dlátko Canóvy,
tam blýska z hrsti Paromovi,
tam búri v morských výlevoch!
 
14
„Tam nad Sitnom hviezda letí,
na krídlach sa nesie zlatých;
neleť v kraje zemských detí,
sestra, zo zafírov svätých!
Zlúpi ťa svet z tých bohatých
bleskov tvojej vyššej slávy,
v prachoch svojich čiernošatých
nebeský tvoj cit zadlávi!“
 
41
Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruku nedostať,
možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,
možno mi nemilým ostať,
možno mi ústam smädom umierať,
možno mi žialiť v samote,
možno mi život v púšťach zavierať,
možno mi nežiť v živote,
možno mi seba samého zhubiť: —
nemožno mi ťa neľúbiť!
 
· Príloha č.2 = Detvan
 
1
Stojí vysoká, divá Poľana,
mať stará ohromných stínov,
pod ňou dedina Detvou volaná,
mať bujná vysokých synov:
či tých šarvancov Detvy ozrutných
Poľana na tých prsiach mohutných
nenosí a nenadája?
Alebo aspoň na tie výšiny
nehľadí dcéra tejto rodiny,
keď má porodiť šuhaja? —

2
Ako by Detva obrov nemala! —
Mať zrodila v poli syna,
trávovú plachtu porozvíjala,
z buka na buk ju pripína;
prvý raz oči šuhaj roztvorí,
čo vidí? — výsosť Poľany hory
a opachy nezvratných skál;
a spustí zraky prvé v doliny,
čo vidí? — hory zázračnej stíny
a prekrásnu slovenskú diaľ.
 
44
Kto ste videli, slovenskí bratia,
tej zbojníckej Poľany štít?
Skaliská, čo sa v oblakoch tratia,
jakby nebo chceli schytiť:
okolo bralísk bujné trávničky,
a hadie prte, oviec chodníčky,
a výhľad cárovnej hory:
pod ňou sto dolín, sto dedín leží,
jakby kráľovná z vysokej veži
prezerala svoje dvory.

45
Tam dve koliby, blízke susedy,
mladým machom zarastajú,
sto krokov od nich záživné čriedy
ležia, driemu, prežúvajú:
a okolo nich strážni dunčovia
pohľadom bystrým plamenné lovia
vlkov pažravých okále:
a nepriateľka netopierova
zavýja, húka, ušatá sova,
sediac na vysokej skale.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.3)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.126