Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru

Nositelia Nobelovej ceny za literatúru
 
1 Úvod
  Túto tému som si vybral, pretože sa mi zdala najprijateľnejšia zo všetkých ponúknutých a tiež preto, že každoročné udeľovanie Nobelových cien je veľmi významná  udalosť a ja som zatiaľ nemal dôvod snažiť sa zistiť niečo bližšie o tejto udalosti, tým pádom som o nej prakticky nič nevedel.
V mojej práci by som sa rád zameral na zodpovedanie nasledujúcich otázok:
· Prečo sa udeľuje Nobelova cena za literatúru?
· Ktorí známi a významní autori ju dostali?
· Prečo som si vybral práve to dielo, ktoré som v tejto práci rozoberiem?
· Čo ma na ňom zaujalo?

2 Nobelova cena
  Nobelova cena je udeľovaná na základe poslednej vôle Alfreda Bernharda Nobela žijúceho v 19. storočí. Cena je udeľovaná každoročne za mimoriadny fyzikálny a chemický výskum Švédskou akadémiou vied, za významné literárne dielo Akadémiou v Štokholme, za prínos v oblasti medicíny Karolínskym inštitútom v Štokholme, a za prínos v oblasti svetového mieru udeľuje päťčlenná komisia zostavená švédskym parlamentom.
  Obsahom tejto ceny je medaila, diplom a finančná odmena z úrokov daru Nobela Švédskej akadémii vied (32 miliónov švédskych korún).
  Cena je predávaná každoročne 10. decembra, v deň Nobelovej smrti počas slávnostného večera.
  Cena nie je udeľovaná na základe príslušnosti k národu, ale na základe prínosu pre spoločnosť.

3 Nobelova cena za literatúru
  Táto cena je predávaná každoročne jednému autorovi za jeho dielo (výnimkou sú prípady, kedy ju dostali naraz dvaja auori-1904, 1917, 1966, 1974 , alebo roky, kedy táto cena nebola udelená vôbec:1914, 1918, 1935, 1940, 1941, 1942, 1943), alebo prínos pre literatúru.
Celkovo si ju prevzalo 107 autorov. Prvým bol Sully Prudhomme z Francúzska a tým posledným bol Mario Vargas Llosa z Peru.
Za spomenutie tiež stojí, že cenu dostal roku 1953 významný britský štátnik a politik Sir Winston Leonard Spencer-Churchill.
  Mňa však zaujal autor, ktorému bola udelená roku 1954, Ernest Hemingway.

4  Ernest Hemingway
ZARADENIE
Americký spisovateľ, spisovateľ ,,Stratenej generácie“, novinár, vojnový korešpondent, je považovaný za jedného z najdôležitejších autorov amerického realizmu
ŽIVOTOPIS
-* 21.7.1899 Oak Park, Illions, USA
-Narodil sa v rodine vidieckeho lekára, mal 4 sestry a jedného brata
-Ako 10 ročný absolvoval safari v Afrike spoločne s Theodore-om Roosveltom
-Bol výborným študentom, no po ukončení strednej školy nepokračoval ďalej v štúdiu
-Ako 18 ročný vstupuje do armády
-Prvý Američan zranený v prvej svetovej vojne
-V druhej svetovej vojne bol frontovým dopisovateľom
-Pri trinástom pokuse o samovraždu sa zastrelil
┼ 2.7.1961 Ketchum, Idaho, USA
OCENENIA
1947 - bronzová hviezda - druhá svetová vojna
1953 - Pulitzerova cena- za novelu Starec a more
1954 - Nobelova cena za literatúru- za jeho celoživotný prínos pre literatúru
TVORBA
Slnko aj vychádza (román)
Komu zvonia do hrobu (román)
Starec a more (novela)
 
5 Starec a more
Žáner:  novela
Kompozícia:  dej je zhrnutý do štyroch dní starcovho života
Téma:    Hemingway opisuje príbeh starého rybára, ktorý 84 dní nechytil žiadnu rybu,  
no na 85.deň sa mu podarí chytiť obrovskú rybu, ktorú mu však pri návrate  
domov zožerú žraloky.
Kompozícia: Dej je zhrnutý do štyroch dní, z ktorých sa dozvedáme udalosti, ktoré sa stali 
   Dávnejšie.
Umelecká metóda autora: princíp ľadovca - podstatné charakterové črty vyplývajú zo 
spomienok starca
Hlavná myšlienka: ,,Človeka nestvorili pre prehry. Možno ho zahubiť, ale nie poraziť“
Charakteristika postáv:
Santiago
-starý rybár (iba z dôvodu potravy)
-84 dní bez šťastia
-skúsený životom, odvážny, obdivujúci prírodu, múdry, chudý, vyziabnutý, s jazvami
-veselé, nepokorené modré oči
-chudobný
Maolin
-chlapec z chudobnej rodiny
-Santiagov kamarát
-neskúsený rybár
-priateľský, verný, starostlivý
-obdivujúci starca, chce sa od neho učiť

Obsah diela
Dielo opisuje štyri dni starcovho života. Prvý deň je opísané jeho vyplávanie na more s úmyslom konečne niečo chytiť, čo sa mu aj podarí, ryba zaberie, a nie je to len taká obyčajná ryba, táto ryba má gigantické rozmery. Začala ho ťahať na šíre more. On sa ju márne snažil vytiahnuť na čln. Už bol vyhladovaný, tak jedol tuniaky ktoré mal ako návnadu, lietajúce ryby, ba dokonca sa mu podarilo uloviť aj delfína. Kým bol na mori, krátil si čas spomínaním a úvahami, rozhovorom s rybou. Obdivoval krásu mora, oslovoval ho ženským rodom. Z jeho monológu jasne cítiť, ako veľmi má v úcte všetku prírodu. Príbeh pokračuje jeho bojom s rybou. Ryba začne krúžiť okolo lode, on jej postupne skracuje lano a keď je už celkom blízko zasiahne ju harpúnou avšak keď sa ju poraní, jej krv priláka žraloka, ktorý z nej odhryzne obrovský kus mäsa. Tohto žraloka sa mu podarí usmrtiť harpúnou, no krátko na to prichádzajú ďalšie žraloky, ktoré už nemá ako odháňať, nakoľko pri súboji s prvým stratil harpúnu. Tieto žraloky odháňal veslom. Po chvíli žraloky odišli. To už bol tretí deň večer. Starec sa modlil, aby už žiadne žraloky neprišli, a aby čoskoro zbadal záblesk svetiel z mesta. Svetlá po chvíli zbadal, no približne o polnoci prišli ďalšie žraloky. Tieto už odohnať nedokázal a tak sa mohli vrhať na rybu jeden po druhom. Takto mu ohlodali celú rybu až na kosť. Starec  sa však rozhodol, že i keď mu žraloky celú rybu ohlodali, predsa sa doplaví domov, aspoň s jej kostrou. Na štvrtý nadránom dorazil na pobrežie. Svoju bárku aj s kostrou ryby nechal v prístave. Bol veľmi vyčerpaný, o čom svedčí aj fakt, že po ceste z prístavu domov si musel viac krát oddýchnuť. Keď prišiel do chatrče unavený si ľahol spať. Ráno za ním prišiel Manolin aj s kávou. Po ceste videl obdivujúcich rybárov, ktorí vyjadrovali údiv nad tým, že starec vo svojom veku bo schopný ešte chytiť takú obrovskú rybu. V závere si chlapec sľubuje, že už bude rybárčiť iba so starcom (40 dní s ním nerybárčil, nakoľko mu rodičia kázali prejsť na inú bárku, lebo ,,starca opustilo šťastie“). Na konci starec odpočíva, sníva sa mu o levoch.

Prečo ma toto dielo zaujalo
Je v ňom zobrazená nezlomnosť charakteru človeka, a tiež je tam výrazná symbolika deja, s ktorým sa stotožňujem – ľudský život (lov) môže mať dlhé ,,obdobie sucha“, no keď príde správna šanca spraviť niečo veľké (chytenie ryby), netreba sa zľaknúť, ale je potrebné túto šancu pevne uchopiť, i keď v prvom okamihu možno nevidíme zmysel našej práce (ryba ťahá starca na more), no po istom úsilí zbadáme, prečo sme sa vlastne na tento boj dali, a uvidíme skoré riešenie (ryba pripláva k bárke, starec ju poraní). Možno nám náš osud pripraví pod nohy nejaké tie polená (žralok), no nám je jasné, že sa s nimi dá bojovať. Možno po prvom probléme príde ďalší, a väčší a možno už nebudeme vládať s nimi všetkými bojovať, no predsa v diaľke uvidíme naše vyslobodenie (svetlá mesta) zbadáme, že na to nie sme sami a s týmto pocitom sa staneme víťazmi (starec prichádza s ,,čistou hlavou“, i keď bez ryby). Budeme unavení po ťažkom boji, no i tak budeme musieť prekonať každodenné útrapy (cesta do chatrče) a až potom sa môžeme pokojne uložiť. Po takomto ťažkom boji k nám prídu i tí, ktorí na nás možno zanevreli, a možno nemohli nám pomôcť (Manolin). A budeme pripravení znova vyjsť so vztýčenou hlavou a bojovať (sen o levoch).

6 Záver
Vďaka tejto práci som sa dozvedel mnoho podstatných faktovo udeľovaní Nobelovej ceny, taktiež som sa oboznámil s autormi, ktorým bola udelená Nobelova cena za literatúru. Zistenie, ktoré ma najviac prekvapilo bolo, že túto cenu dostal aj Sir Winston Churchill, nakoľko som si nevedel, že bol aj spisovateľom, (myslel som si, že sa venoval iba politickej kariére). Taktiež som sa oboznámil s mnohými faktami zo života Ernesta Hemingwaya. Čo sa mi na jeho živote páčilo asi najviac, bolo to, že i keď mal na svojom účte nemalý obnos peňazí, predsa nestratil kontakt s prírodou a na staré kolená sa odsťahoval na Kubu, kde rybárčil, a zbieral príbehy o rybároch. Čo sa mi ale na tomto autorovi nepáčilo, bolo to, že sa pokúšal o samovraždu - môj názor je taký, že keď je život príliš ťažký, treba sa ním bojovať a keď to človek nezvláda sám, treba si zavolať na pomoc priateľov, ktorí sú ochotní pomôcť. Táto novela sa mi veľmi páčila, nakoľko, ako som už spomenul, je v ňom zobrazený neustály boj človeka s problémami, či už je to v práci, v škole, alebo osobnom živote, a že je tu vyjadrená nezlomnosť ľudského charakteru: ,,Človeka nestvorili pre prehry. Možno ho zahubiť, ale nie poraziť“