Umelecké jazykové prostriedky a ich identifikácia v texte

Umelecké jazykové prostriedky a ich identifikácia v texte

Rozdelenie umeleckých jazykových prostriedkov:

Trópy (nepriamo označujú javy a predmety na základe podobnosti),
patria k nim:

Metafora – prenesenie významu na základe podobnosti,
príklad: Horela roľa. Slnko sadá.

Personifikácia – zosobnenie,
príklad: Cesto rastie. Slnko sa smeje.

Prirovnanie – spočíva v porovnávaní dvoch vecí alebo javov na základe podobnosti alebo spoločných znakov,

príklad: Rapoce ako straka.

Metonymia – prenesenie významu na základe vnútornej podobnosti,
príklad: Dedina mlčí.

Synekdocha – zámena pomenovania časti, za pomenovanie celku,
príklad: Neprišla ani noha.

Hyperbola – zveličenie,
príklad: Nevidel som ťa sto rokov.

Eufemizmus – zjemnenie,
príklad: Pominul sa. (zomrel)
Irónia – spôsob vyjadrovania, skutočný význam je opačný ako ten, čo z danej formulácie vyplýva,
príklad: Tak ty tomuto hovoríš zárobok!

Symbol – konkrétna predstava, ktorá slúži k označeniu abstraktného pojmu,
príklad: srdce – láska, kríž – kresťanstvo

Básnický prívlastok (Epiteton) – pripisuje predmetu zvláštnu, nezvyčajnú vlastnosť, má citové zafarbenie,

príklad: červené líčka, zlatisté lúče

Figúry
(sú založené na opakovaní, hromadení slov/hlások),
patria k nim:
Anafora – opakovanie slov na začiatku veršov,
príklad: rieka.....
rieka.....
rieka.....
rieka.....
Epifora – opakovanie slov na konci veršov,
príklad: .....rieka
.....rieka
.....rieka
.....rieka
Epanastrofa – opakovanie slov na konci jedného a začiatku druhého verša,
príklad: ....rieka
rieka. .......dom
dom......úsmev
úsmev.....
Epizeuxa – opakovanie slov za sebou,
príklad: rieka, rieka, rieka...
Onomatopoja – zvukomalebnosť – zoskupenia hlások má napodobniť zvuk alebo vyvolať citový dojem,
príklad: aaaaau, vrrrrrr, sssss
Oxymoron – spojenie slov s protichodným významom,
príklad: láska neláskavá
Aliterácia – opakovanie hlások na žaciatku nasledujúcich slov,
príklad: Horí hlavná hasiaca hadica, hlavný hasič horekuje, hubuje, haste, hoväda..
Inverzia – vzniká zmenou slovosledu vo vetem pod vplyvom požiadaviek básne
Apostrofa – rečnícke oslovenie, oslovenie neprítomnej osoby alebo neživého predmetu,
príklad: Ty Štedrý večer... , Ty tajomný sviatok...
Refrén – opakovanie rovnakého verša alebo viacerých veršov na konci jednotlivých strof básne,
príklad: Horela hora, horela..... Horela hora, horela.....
... ...
... ...
... ...
Elipsa – výpustka, vypustenie slova (zvyčajne sponového slovesa) vo verši alebo vete,
príklad: Bez nevesty ťažko.

Andrej Sládkovič
Marína
Venovanie

Keď sa lístoky tieto rozvinú
pred tebou v chvíľkach pokoja,
pozdrav mi, krásna, moju Marínu,
veď je ona družka tvoja:
Objím ju, krásnomladá je ona,
dcérka je nášho šumného Hrona,
Slovenka je ľúbohlasná:
Objím ju, a keď v tomto objatí
duša jej v tvojej duši sa stratí,
i na mňa si spomeň, krásna!

Epiteton

– moju Marínu

– nášho šumného Hrona

Personifikácia – dcérka je nášho šumného Hrona
Metonymia – duša jej v tvojej duši sa stratí

Janko Kráľ
Duma bratislavská

Ten prešporský zámok pekný murovaný —
čudujú sa z neho na Dunaj tí páni,
čuduje sa z neho aj záhorský šuhaj:
ako pekne tečie ten povestný Dunaj.
Tí nádherní páni pilnú radu majú,
že oni povestný Dunaj zahatajú;
a tie naše Tatry zďaleka sa smejú;
„Zahatajte, páni, keď máte nádeju!“

Zrekli sa tí páni na chlapcov junákov,
a čo by tí páni zedli tisíc zrakov!
„A čože vy, páni, čože máte s nami?“
Skočili na nohy chlapci pod Tatrami.
„Hej, chlapci slovenskí, nič sa my nebojme,
len my v našich Tatrách ak’ tie Tatry stojme.
Nič sa my nebojme, keď sme telo jedno,
či nás i znivočia — veď padneme vedno!“

Epiteton

– prešporský zámok

– pilnú radu

– naše Tatry

– záhorský šuhaj

– nádherní páni

– povestný Dunaj

Personifikácia – tie naše Tatry zďaleka sa smejú