Literárna moderna

Literárna moderna

– SVETOVÁ = parnasizmus, symbolizmus, impresionizmus, dekadencia, prekliati básnici

– literárne východiská sú neliterárne: opúšťanie tradičných hodnôt a mravných istôt v dôsledku rozkladu spoločenskej atmosféry, blížiacej sa vojny

– prelom 19. a 20. storočia v znamení veľkých zmien (kapitalizácia spoločnosti), ústiacich do chaosu a dezorientácie: rýchle životné tempo a rast sociálnych problémov ústia do pesimizmu, beznádeje

– často sa hovorilo o kríze myslenia a kultúry
znaky

– zdôraznenie autorského subjektu (autorove subjektívne hodnotenie, úvahovosť, reflexie)

– ide o zobrazenie vnímania reality umelcom – vnútorné pocity, zážitky – čo cíti, nie vidí

– autor sa často dostáva do konfliktu s nehumánnou spoločnosťou: pesimizmus, strata ideálov, skepsa, depresia ... pocity strachu, odcudzenosť človeka – individualizmus, nespokojnosť, vzdor, smútok, bolesť

– spoločnosť upustila od umenia, spolieha sa na vedu

– parnasizmus = vo F., paralelne so symbolizmom; odmietol spätosť umenia s realitou, snaha o dokonalosť (parnas = vrchol)

– symbolizmus = základným výrazovým prostriedkom nepriame pomenovanie – symbol; jednak na vyjadrenie abstraktného pojmu a tiež na zvýraznenie viacvýznamovosti výpovede; vnemy, únik do podvedomia, sna, mimo reality; podnety z mystiky, náboženstva; asociácie, sugescie, evokácie; samota; voľný verš

– impresionizmus = bezprostrednosť, spontánnosť, zvýšená zmyslová vnímavosť, citovosť, sugestívnosť, lyrický jazyk, bohaté básnické prostriedky

– dekadencia = provokatívne siahala po tabuizovaných témach: erotika, morbidita, poetizácia násilia a zla, neúctivý vzťah k Bohu, oslava Satana a kultu smrti

– prekliati básnici = nepochopení, uvedomujú si vykorenenosť zo spoločnosti; kritizujú dobu, dôraz kladú na vlastné a nezvyčajné skúsenosti; znaky ako symbolisti, navyše: využívajú rytmus, zvukové efekty;
= Poe, Baudelaire, Verlaine, Rimbaud ( „ P.B.“ podľa Verlainovho diela)

– Jean Arthur RIMABAUD

– vplyv romantikov, Baudelaira; očarenie prírodou, sociálne motívy

– nepokojný, precitlivený, plný vzdoru proti útlaku, klamstvu, pretvárke

– senzualismus = pocity sú zdrojom poznania; obrazy, zvuky, farby
Iluminácie – chcel sa vyhnúť ošúchaným námetom; spontánnosť, imaginácia, prekvapivosť
Opitý koráb – voľne plávajúca loď samotný básnik – hľadanie neznámeho sveta ako únik z reality (sloboda)

Paul VERLAINE

– symbolista, žil bohémskym životom, opustil ženu a nenarodené dieťa; priateľ Rimbauda
Básnické umenie – princípy symbolizmu, hudobnosť verša, výrazová jemnosť, zapojil všetky zmysly
Saturnské básne – parnasizmus, zvuková predstava, láska, smútok, túžba

Charles BAUDELAIRE

– prekladal a pre Európa objavil Poa

– jeho tvorba sa vymykala konvenciám, provokoval verejnosť, narušoval mravy, kresťanskú morálku
Kvety zla – na rozhraní medzi romantizmom a symbolizmom; sústredenie sa na vlastné vnútro

– hľadanie krásy v ošklivosti – „škaredá poézia“ založená na harmónii kontrastov

– kritizuje hlúpe malomeštiactvo, nenávidí pretvárku, túži po voľnosti – vzbura, zúfalstvo

– hovorí, že človek nemôže dosiahnuť šťastie; čierny humor, irónia, sarkazmus

– bohatá obrazotvornosť, lyrizmus, zmyslové očarenie

– motív: láska – jej očarujúca sila verzus pocity bolesti z nej
(b. Mrcina – dekadencia, pominuteľnosť, obrazy vzbudzujúce odpor, b. Duša vína – alkoholizmus..)

ČESKÁ:

– emancipácia literatúry – oslobodenie od neumeleckých (politických) funkcií (obrana pred germanizáciou)
Manifest českej moderny: Machar + Sova + Šalda + Mrštíkovci

František X. ŠALDA (eseje, kritika, publicistika), Otakar BŘEZINA, Antonín SOVA, Petr BEZRUČ (sociálna balada Maryčka Magdonova)
poetizmus – „metóda ako nazerať na svet, aby bol básňou“, umenie ako žiť a užívať si; fantázia, citovosť
= TEIGE, NEZVAL
Jiří WOLKER (Host do domu, Svatý kopeček) – vitalistický optimizmus, láska k obyčajným veciam, zomrel 24 r
Jaroslav SEIFERT (Poštovní holub, Maminka) – očarenie životom, láska, krehkosť šťastia, lyrizmus; dostal NC

SLOVENSKÁ:

– na jednej strane rozvoj priemyslu a hospodárstva, modernizácia spoločnosti, na druhej sociálna bieda, národná nesloboda, útlak, vysťahovalectvo za prácou, odnárodňovanie

– autor už nie je verejným a politickým predstaviteľom, ale osobitným subjektom s vlastným názorom

– veľký vplyv slovenských romantikov a francúzskych prekliatych básnikov

– základný rozpor medzi ideálom (básnikovou túžbou) a skutočnosťou

– vykreslenie atmosféry, impresionizmus, ponuré nálady – smútok za starým svetom, intelektuálna kríza

– symbolizmus, subjektivizácia, iracionalizmus, disharmónia

– nepresný alebo žiadny rým, sylabotonický verš (daktyl: Krasko – Básnici, daktyltrochej: Otcova roľa)

Ivan KRASKO

– vlastným menom Ján Botto, pseudonym tiež Janko Cigáň, z Lukovíšť, štúdium v RS (a Čechách)

– hlavné témy: sociálna nespravodlivosť, pomaďarčovanie, pasivita mladých, osobný smútok, zo sklamania viní spoločnosť (chladná, neosobná), rozorvanosť ohľadne náboženstva

– činnosť v spolku Detvan, publicistická činnosť – Slovenské pohľady
Nox et solitudo – subjektívne nálady, emócie: smútok, opustenosť, samota, pesimizmus, vina, frustrácia, prežívanie citových a mravných sklamaní

– princípy symbolizmu, ľúbostná poézia

b. Vesper dominicae (Nedeľný večer)- spomienky na domov, matku

b. Jehovah – kritika pasivity ľudí, burcuje národ, aby sa nepoddával, bojoval za slobodu

b. Zmráka sa – gradácia: čas plynie a jemu uniká život
Verše – oživuje dávnejšie citové skúsenosti, trýznia ho výčitky svedomia, cíti nostalgiu za starými časmi, na druhej strane nestráca nádej, má veľké očakávania

– intímna lyrika, osobné dozrievanie, uvažovanie nad vlastným miestom vo svete

– žena je preňho svetlom (v náboženskom kontexte je svetlom viera)

– symbolizmu, viacvýznamovosť básní

b. Otrok – subjektívnu nespokojnosť spája s celospoločenskými motívmi: národný útlak; nádej: národ sa vzchopí; utláčateľ zlomí otroka len fyzicky, nie psychicky

b. Otcova roľa – príchod z cudziny, cíti sa ako tulák, cíti vinu, že opustil vlasť; minulosť a budúcnosť národa
„ ...z cudziny tulák pod hruškou stál som, zotletou spola. Poddaných krvou napitá pôda domov ma volá. 3
A v srdci stony robotných otcov zreli mi v semä ... Vyklíčia ešte zubále dračie z oddaných zeme?“

Janko JESENSKÝ

– narodil sa v Martine, silne ho ovplyvnila smrť otca (politické neúspechy, dražba majetku), stratil ilúzie o národovcoch; pracoval ako advokát, štátne služby: župan v RS, veľkožupan v Nitre

– obvinený z vlastizrady, zajatý Rusmi na východnom fronte

– jeho prózu zaraďujeme k neskorému realizmu, poéziu k moderne

POÉZIA:

– osobná a spoločenská lyrika, motív lásky, ale aj sociálnych problémov: irónia, strata ilúzií
Verše – debut: moderná impresionistická poézia; motív lásky = prirodzený cit, kritizoval rojčenie, sentimentalitu

– forma piesne, vtipná pointa, základné životné hodnoty

– lyrický hrdina nespokojný sám so sebou
Zo zajatia – ruská otázka (vážil si tradície klasickej ruskej literatúry, no kritizoval ruský cárizmus), sociálnopolitické básne, národné otázky, spomienky, prírodná lyrika