Básnické figúry a trópy

Básnické figúry a trópy

Básnické figúry a trópy sú slová a slovné spojenia, ktoré sa odlišujú od bežného vyjadrovania a v umeleckom texte plnia estetickú funkciu.

Patria tu zvukové, slovné, vetné a rečnícke figúry.

Zvukové figúry – využívajú opakovanie rovnakých alebo zvukovo podobných hlások, slabík

· Aliterácia- je založená na opakovaní rovnakej hlásky alebo hláskovej skupiny na začiatku 2 alebo viac po sebe nasledujúcich slov

Lízal jeden lilipután To lízatko bolo veľké,
lilavkasté lízatko, lilipután nie.
chutilo mu trochu sladko, Ešte menšie boli ruky
trocha nesladko. Liliputánie.

· Paronomázia- vzniká spojením slov s rovnakým slovotvorným základom

Slávme slávne slávu slávnych.
Popol popoludnia niekedy v nedeľu.

Slovné figúry- zakladajú sa na opakovaní tých istých slov alebo slovných spojení a majú ozdobnú funkciu

· Anafora- opakovanie rovnakých slov alebo slovných spojení na začiatku za sebou idúcich veršov alebo viet /v próze/

– zvýrazňuje obsah výpovede

Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruku nedostať,
možno mi v diaľky žiaľne utieknuť...

· Epifora- opakovanie tých istých slov alebo slovných spojení na konci verša, je opakom anafory

Na každom je krv prischnutá,
srdca môjho krv prishnutá...!

· Epizeuxa- opakovanie toho istého slova alebo slovného spojenia za sebou v básni alebo v próze

Sloboda, sloboda, slobodienka moja,
pre teba mne páni šibenice stroja!

· Epanastrofa- opakovanie toho istého slova alebo slovného spojenia na konci jedného a začiatku druhého verša (vety- v próze)
 
Na Dunaji pláva húska biela,
húska biela s červenými ústy.

· Kalambúr- (slovná hračka) založený na zvukovej podobnosti významovo rozdielnych slov
– využíva homonymiu( sud-súd)

Krútňava závratu, po ktorej túži muž,
a éterický sen preduchovnených múz.

· Pleonazmus- je založený na opakovaní a hromadení slov rovnakého alebo podobného významu
– vytváranie synonymického rádu
– spomaľuje alebo zdôrazňuje určitú skutočnosť

Taj! nad nešťastnou korisťou
tie roztržky ich! škriepky, zvady, sváry,
na hašterenie pre jesť,
úskoky, fígle, kaukliarstvo a čary...

Vetné figúry- vznikajú neobvyklým spojením slov alebo slovných spojení a to buď bez obvyklých spojok alebo s nadmerným využitím spojok (tým sa v umeleckej literatúre dosahuje dejové a citové napätie)

· Asyndeton- bezspojkové spájanie slov alebo viet, najčastejšie sa vynecháva spojka A

I z ulíc mesta mi tak mnoho uniká,
Autiaky, rušne, parolode, stroje...

· Polysyndeton- založený na nadmernom opakovaní spojok vo verši alebo strofe bez gramatickej potreby, je opakom asyndeta
 
A veru dodnes neviem zabudnúť
na tvoje oči mátožné a cudné
a hlboké a sladké ako studne.

· Elipsa- (výpustka) ide o vynechávanie slov alebo slovných spojení , ktoré si z kontextu možno domyslieť

Aký otec, taký syn, aké drevo, taký klin.

· Zeugma- vypustenie slov z vety, ktoré by sa mali kvôli väzbe uviesť

– násilná elipsa, deformácia vety, využíva sa v bežnej reči

Zdvihol ruky a oči.
Vidieť sa hovoriť s niekým. (vidieť niekoho, hovoriť s niekým)

· Inverzia- zmena slovosledu, typická pre Hviezdoslava

Stužky zelené

· Apoziopéza- významovo a intonačne neukončená výpoveď
 

· Parentéza- samostatný, do vety vsunutý výraz (vskuvka), má doplnkovú informáciu a zvýrazňuje predchádzajúcu výpoveď, zväčša je oddelená pomlčkami alebo čiarkami
 
.... –ako to robil Mišo- ....

· Klimax- (podobný gradácii) je to stupňovanie významu za sebou idúcich synonymických alebo nesynonymických slov
-rozdiel medzi Klimaxom a Gradáciou je v tom, že klimax sa sústreďuje na konkrétne slová a gradácia sa týka celého textu

No zostal som deň. Dva. Tri. Týždeň. Mesiac. Rok

· Antiklimax- postupné zoslabovanie výrazu alebo zmyslu vety (opak klimaxu)
 
Milióny šli kedys´ za sladkým hlasom jeho,
tisíce ku hrobu sprevádzali Ho.....

· Oxymoron- spájanie 2 výrazov, ktoré sú významovo opačné, čiže sa významovo vylučujú, najčastejšie sa spája podstatné meno s prídavným menom

Tvár blčiaca mrazivou horúčkou
O láske neláskavej
Víťazný pád

· Paradox- neočakávaný a prekvapujúci, zdanlivo nezmyselný a protichodný výrok, zväčša má charakter aforizmu a vyjadruje hlbšiu myšlienku, životnú pravdu
 
Blahoslavení sú, ktorí hovorili,
a nepovedali viac, ako čo povedať mohli vo dňoch
sviatočných.

· Paralelizmus- vzniká opakovaním rovnakých alebo podobných konštrukcií, ktoré nasledujú za sebou vo veršoch alebo v próze

– častý je v ľudovej tvorbe a býva spojený s anaforou

Rečnícke figúry- vyjadrujú postoj hovoriaceho k adresátovi, majú vyvolať napätie a záujem

· Rečnícka otázka- má opytovaciu intonáciu, obsahuje nejaké tvrdenia, neodpovedá sa na ňu, môže byť zisťovacia, opytovacia, doplňovacia, alebo na ňu nečakáme odpoveď
 
„Zabíjal som ja, zabíjal sedem rôčkov v lete:
a vy že odkedy ten biedny ľud drete?!“

· Rečnícke zvolanie- vyjadruje citový vzťah autora k výpovedi
(zvolacia veta v rozkazovacom spôsobe- zvolanie, výkrik)

A ty, mor ho!- hoj, mor ho! Detvo môjho rodu

· Apostrofa- oslovenie neprítomnej osoby alebo predmetu, autor vyjadruje citový vzťah k tomu koho alebo čo oslovuje, častá je v ľudovej slovesnoti

Pozdravujem Vás hory...

BÁSNICKÉ TRÓPY 

Výrazové prostriedky, ktoré nepriamo označujú premety alebo javy a na základe podobnosti prenášajú pomenovania z jedného javu na iný
Prenášanie významu sa prejavuje trojako:

1. na základe podobnosti (metafora)

2. na princípe vecných alebo logických súvislosti (metonymia)

3. na základe kontrastu (irónia)

· Epiteton- básnický prívlastok, obrazné pomenovanie, vnáša do textu emociálnosť a expresívnosť
-rozlišujeme 2 druhy- Epiteton constans- stály prívlastok,
bežné rozvíjanie prídavného mena,
typický pre ľudovú slovesnosť
/háj zelený/
– Epiteton ornans- inšpiruje, oživuje,
spojenie slov, ktoré nie je bežné

· Metafora- obrazné pomenovanie, ktoré vzniká zámenou jedného slova alebo slovného spojenia iným slovom alebo slovným spojením a to na základe vonkajšej podobnosti vecí, javov...

– máme 2 rôzne druhy: Genitívna- má negatívny význam,
všetky podstatné mená sú v genitíve
Moderná- založená na asociáciach,
jej cieľ je vyvolať túžby, pocity...
Lexikalizovaná- používa sa aj v
bežnej komunikácii
/Hryzie ma svedomie.
Lezie mi na nervy./

· Alegória- Druh rozvitej metafory, nepriame pomenovanie obrazu alebo deja, ktorý sa nesmie alebo nemôže priamo prejaviť
= inotaj (často v biblii)

Nad Dunajom stojí skala pevná, húska biela predstavuje slovenčinu
na skalu vystúpil junák mladý, a junák Ľ. Štúra
junák orol v ligotavej zore.
Na prsiach mi skvie sa húska biela,
húska biela s červenými ústy.

· Personifikácia- druh metafory, neživým predmetom sa pripisujú vlastnosti ľudí

Slnko sa smeje.

· Hyperbola- (zveličovanie) jej základom je snaha expresívne zvýrazniť určitú vec, jav alebo vlastnosť

Zem sa dupotom otriasla.

· Metonymia- obrazné pomenovanie, ktoré je založené na prenášaní pomenovania javov, na základe vnútornej podoby medzi nimi

– založená na vnútornej podobnosti

Čítam Kukučína
Nosím líšku (kožuch)

· Antonomázia- druh metonymie, pri ktorej namiesto mena známej osoby použijeme opis alebo charakteristickú vlastnosť

Učiťel národa– J.A.Komenský
Objaviteľ Ameriky– Kolumbus

· Synekdocha- druhy metonymie, založená na prenášaní pomenovaní na základe kvantitatívnych vzťahov medzi javmi

– môže sa realizovať tak, že sa celok pomenúva 1 časťou
/verná hruda kamenistá/ – rodná zem
alebo použijeme celok namiesto časti
/celá dedina sa zježila/ – vo význame 1ho celku

· Symbol- znak, ktorý vzniká na základe zaužívaného označenia

– existujú ustálené symboly (majú celosvetový význam)

Orol(sloboda)
Holubica(mier)
Srdce(láska)
Kríž(utrpenie)

· Prirovnanie- básnický prostriedok, ktorý má znaky metafory, ale kým v metafore sú slová v prenesenom význame, v prirovnaní majú priamy význam

– často sa využívajú spojky: ako, sťa, jak

Chlap ako hora
Čierny sťa úhoľ

· Antitéza- prirovnanie založené na protiklade

– má 3 časti: 1.obraz-konštatovanie niečoho

2.popretie obrazu- popretie konštatovania

3.vytvorenie nového obrazu(najč. v ľud.sloves.)

Už som doma nebol len štyri nedele,
narástlo mi žitko zelené na dvore.
Nebolo to žitko, lež bola pšenička,
nepúšťaj, Anička, zvečera Janíčka.

· Parabola- podobenstvo, ktoré sa používa pri zobrazovaní rôznych udalostí alebo javov

– rôzne udalosti zobrazujeme a priraďujeme danému podobenstvu

– hlavne v biblii a kázňach

Povesť o Svätoplukových prútoch (podobenstvo o jednote a svornosti)
O márnotratnom synovi

· Perifráza- opisné, nepriame pomenovanie, ktoré má podobné znaky
s metonymiou

– vzniká tak, že autor nepomenuje predmet, človeka, jav priamo ale
cez jeho najtypickejšiu vlastnosť alebo opis

Krásavica na Dunaji – Bratislava

Čierny kontinent- Afrika

· Irónia- nepriame pomenovanie, v ktorom kladné hodnotenie má negatívny význam (pejoratívny)

· Sarkazmus- ostrý, uštipačný, bezohľadný výsmech, predstavuje najvyšší stupeň irónie

Žena: To už nie je chlap- to je pavúk! Pavúk, čo sa chytil do vlastných sietí. Ja chcem žiť s chlapom. Pavúci sa mi hnusia...!