Slovenská medzivojnová poézia

Slovenská medzivojnová poézia

Spoločensko-historické pomery

1918 – Slovensko súčasť Československej rep.
Vznik slov. kultúrnych ustanovizní – Univerzita Komenského v BA, SND, znovu obnovená činnosť Matice slovenskej
Druhá svetová vojna sa odrazila aj na politickom, hospodárskom i kultúrnom živote. Jej zásah do života ľudí môžeme vidieť aj v slov. literatúre.

POÉZIA

– diela poznačené autobiografiou, snaží sa vyrovnať ostatným umeleckým smerom

– najviac čerpá z avantgardných smerov: nadrealizmus, kubofuturizmus ( Apollinaire )

– autori nadväzujú na Hviezdoslava a Kraska a mnohí experimentujú

– cez motív domova až po hrozbu ďalšej vojny

Smery, ktoré vznikajú

Neosymbolizmus- poskytoval nové výrazové možnosti

Predstaviteľ: Emil Boleslav Lukáč
Vitalizmus- radosť zo života

Predstaviteľ: Ján Smrek
Nadrealizmus- únik od skutočnosti, autor píše to čo si myslí

Predstaviteľ: Rudolf Fábry
Socialistický realizmus- tvorí sa proletárska poézia

Predstaviteľ: DAV-isti
Poézia biča- útočná poézia

Predstaviteľ: Andrej Žánrov – kritik
Katolícka moderna- spájanie tradičných kresťanských hodnôt s novými výrazovými prostriedkami : symbolizmom, poetizmom, surrealizmom

Predstaviteľ: Rudolf Dilong

„samobežci“ čerpali z každého rožka troška : Valentín Beniak
Martin Rázus
Štefan Krčméry – r.1922 obnovil Slov.pohľady

Emil Boleslav Lukáč

– predstaviteľ neosymbolizmu

– ovplyvnený francúzskymi básnikmi a Ivanom Kraskom, nadväzuje na Hviezdoslavov realizmus

– poézia plná smútku, pesimizmu a tragických tónov

– jeho literatúra založená na rozpore medzi ideálom ( kresťanská etika ) a realitou, ktorú vníma zmyslami

– štylizuje sa do polohy trpiteľa ( individuálneho ), vyžíva sa v tom, keď ho niekto trápi, môže nad tým uvažovať – dolorizmus ( bolestníctvo )
bz: SPOVEĎ
– prevažujú prvky nedôverčivosti, odhaľuje zážitky z detstva a dospievania, má sklon vyjadrovať sa v protikladoch, prejavuje sa jeho sklon k dolorizmu, sebarealizuje sa cez smútok, kajanie sa
bz: DUNAJ A SEJNA

– kontrast medzi cudzinou a jeho domovom
bz: O LÁSKE NELÁSKAVEJ
-v prvých básňach zbierky ironizuje sľub vernosti, nechce sa pútať k jednej osobe, sloboda je dôležitejšia
-tvorba inšpirovaná poetizmom

Ján Smrek

– začínal symbolistickými veršami
bz: ODSÚDENÝ K VEČITEJ ŽÍZNI
– zaznieva smútok z ťažkého detstva, z čias vojny, dominujú pocity nepochopenia a samoty

– v závere sa približuje k optimistickému poňatiu sveta – vitalizmus
bz: CVÁLAJÚCE DNI

– polytematická zbierka ( očarenie životom, príroda, dedina, mesto, žena, láska, diaľky, cudzie kraje ), dominuje radosť zo života, spontánnosť, optimizmus, citová úprimnosť

– prvýkrát použil spôsob písania typický pre všetky vitalistické básne: spontánnu lyrickú improvizáciu, ktorá spôsobila nepravidelnosť formy, neusporiadanosť; princíp hry a hravosti poukazoval na znalosti z poetizmu

bz: BOŽSKÉ UZLY

– erotické a ľúbostné motívy, víťazí cit nad rozumom

bz: IBA OČI

– senzuálne vnímanie skutočnosti

b.skladba: BÁSNIK A ŽENA – pokus o básnickú poviedku

– napísaná v podobe dialógu, dominuje v nej obdivný vzťah k žene vo všetkých ročných obdobiach, autor vyjadruje galantný postoj k žene ako bytosti, ktorá v sebe skrýva mnohé tajomstvá a dokáže pôsobiť najmä na básnika tak, že sa mu život vidí ako zázrak či sen

– opisné, reflexívne pasáže

– miloval ju ale ona sa ho vzdáva lebo by stratil ako autor inšpiráciu

– 5 častí, 4 ročné obdobia + po 10-tych rokoch ( rekapitulujú svoj vzťah, všeobecne ženu )

Ladislav Novomestský

– patrí medzi davistov

– proletárska poézia

– najprv ovplyvnený viacerými smermi: civilizmus (od Withmena) – mini príbeh, obyčajný život človeka, nekomplikovaná metafora – čitateľná
vitalizmus – nádej na lepšiu budúcnosť, soc. téma, spoločenské problémy

– písal aj ľavicovo orientovanú poéziu

bz: NEDEĽA

– pod vplyvom poetizmu

– ako autor proletárskej poézie sa díva na svet očami slúžky, prostitútky, na ktorú nečaká láska, ale pohlavná choroba, chlapca, ktorý má tuberkulózu a nenávidí súcit; sám autor im chce pomôcť, ale vie, že jeho pieseň nie je dosť silná; jeho poézia je naplnená novým myslením a názormi na svet

– kritika zaostalosti proletariátu

bz: ROMBOID

– rozpor ideálu a skutočnosti , oživuje veci a posúva ich do nových významových súvislosti

– venovaná pamiatke Janka Kráľa (romantikom)

Valentín Beniak

– ovplyvnený symbolizmom a poetizmom

– vytváral zbierky v tomto duchu do 2.sv. vojny

– post moderna (neskorý symbolizmus)

– využíva tragický motív, vyslovené slovo či myšlienka prináša úľavu

– motív domova, soc.motívy, spoločenské, exotické(pobyt v Taliansku), erotické (spomienka na Paríž), motív reťaze – autor spája a na seba nadväzuje generačné a hist. motívy

– senzualistické vnímanie – necháva sa opájať vôňami, farbami; snové motívy

– v neskoršom období nadväzuje na Apollinairea

bz: TIAHNIME ĎALEJ OBLAKY

– vzťah k domovu, motív reťaze, senzualistické vnímanie

bz: POŠTOVÝ HOLUB

– už avizuje príchod 2. sv. vojny , autor začína byť expresionistický

vojnová trilógia: ŹOFIA – Žena konkrétna aj abstraktná, zástupkyňou matky, ženy, milenky
POPOLEC – sebareflexia, zmysel života vo vojnovom čase, symbol smrti
IGRIC – básnik prehodnocuje svoju poéziu a jej význam v danej dobe

Andrej Žárnov

V poézii- prudkejší, útočnejší – poézia biča

– vášnivá, expresívna, poznačená sarkazmom,

– téma – nerovnomerné postavenie Čechov a Slovákov v ČSR

bz: MŔTVY

– patrí do obdobia katolíckej moderny

– pamiatka k smrti 7- ročného syna, ďakoval aspoň za krátky čas čo bol s ním

– paralela s prírodou – vyjadruje svoje vnútro

– jedna z najtrúchlivejších skladieb našej lyriky

– obsahuje 19 básni, ktoré sa vyznačujú tvarovou a myšlienkovou čistotou, sugestívnym gestom bezmocného smútku a mnohoznačnej zámlky

Martin Rázus

– v poézii patrí do prechodnej generácie

– v próze ho zaraďujeme do 3. vlny literárneho realizmu

– venuje sa téme nerovnomerného postavenia Čechov a Slovákov v ČSR – neútočí, vytvára iba obraz tejto atmosféry

bz: Z TICHÝCH A BÚRNYCH CHVÍĽ

– reflexívne ladené básne

bz: TO JE VOJNA

– básne s vojnovou tematikou, využíval alegórie a biblické podobenstvá

bz: KAMEŃ NA MEDZI

– vyjadril sklamanie nad nespravodlivým vývinom Slovenska v ČSR

– obhajca utláčaných a biednych

– jeho výzvy na skutočné bratstvo dvoch národov na princípe rovnocennosti a vzájomnej úcty sa nestretli s pochopením

– v prvých bz sa prikláňal k literárnej moderne, expresionizmu

– neskôr tvoril realisticky

– jeho osobná lyrika – vzťah k matke v sonetoch, sebarexlexia, pocit zbytočnosti

bz: CESTOU
ŚÍPY DUŚE
b.skladba: AHASUER
– večne túlavý a nespokojný žid, viera v lásku ( láska ako liek na všetko )

Poézia NADREALIZMU

– na Slovensku polovica 30-tych rokov
avangardný smer ovplyvnený francúzskym surrealizmom a českými smermi – hlavne poetizmom (hra so slovom)

– autori vydávajú manifestačné zbierky

– 28.2.1939 – „večierok nadrealistickej poézie, kde sa prijali pravidlá „hry“ ; odsúhlasenie tohto smeru

– reagovala proti všetkému tradičnému, chcela zaujať, šokovať čitateľa, vychádza z podvedomia autora

– „pokusná“ poézia – rad nových básnických obrazov, myšlienok, ktoré spolu nesúvisia, nezhodný prívlastok (slzy osudu) – genitívna metafora

– reakcia na fašizmus a ľudáctvo

– voľný verš, inšpirácia vo výtvarnom umení, pásmovité verše, vplyv Apollinaira

– nové filmové techniky

– asociatívna metóda, polysematická(mnohovýznamová),polytematická

– autor kladie veľký dôraz na predstavu čitateľa

– anafora

– poézia nového videnia

Rudolf Fábry

– zakladateľ
bz: UŤATÉ RUKY
– nekonvenčná, provokačná zbierka

– koncom 2 svet.vojny koniec nadrealizmu na Slovensku
bz: VODNÉ HODINY HODINY PIESOČNÉ

– strieda prózu s veršami

– naplno vyjadruje pocity a sny lyrického hrdinu
bz: JA JE NIEKTO INÝ

– vrchol nadrealistickej poézie, hraničí so schyzofreniou

– tragickosť nahradil harmóniou, neobmedzenou dôverou v budúcnosť, ktorá hraničila až s utopickým rojčením

Básnici slov.nadrealizmu: Pavel Bunčák, Július Lenko, Ján Brezina, Štefan Žáry, Vladimír Reisel

Slovenská katolícka moderna

– súčasť slovenskej literárnej moderny

– od roku 1930, 1933 sa „hlási“ kat.moderna
1930 – Almanach lll.
1933 – zborník: Antológia mladej slovenskej poézie – zostavil zakladateľ slov.kat.moderny Rudolf Dilong

KM – nadväzuje na duchovnú poéziu z čias Veľkej Moravy a aj čerpá z VM – prvá slovanská báseň Proglas

– jej inšpirácia siaha aj do obdobia stredoveku

– ovplyvnená surrealizmom (ľud.fantázia), symbolizmom(voľný verš), náboženským mysticizmom, rodiacim sa existencializmom

– najväčšia inšpirácia – Biblia – podobenstvá, postavy

– poézia široko duchovná

– kontrast (svetlo x tma), motív mlčania, cesty, ženy, Márie, celibátu, domova, vlasti, rodiny

– časová a nadčasová