Spoločná obchodná politika

Spoločná obchodná politika

EÚ Ciele, podstata a právna úprava. Zvláštne režimy SOP s 3. krajinami.

Spoločná obchodná politika

Pravidlá, ktorými sa riadi Spoločná obchodná politika, vychádzajú z realizácie obchodných vzťahov, ktoré vznikajú medzi štátmi EÚ a tretích krajín a ostatnými štátmi. Do vzniku tejto politiky zasahuje existencia colnej únie, ktorá sa datuje od 1. júla 1968. Colná únia vznikla na podnet zakladajúcich štátov EHS (Európske hospodárske spoločenstvo).

Založenie bolo spojené s odstránením tarifných a netarifných prekážok obchodu, čiže clá, kvóty a dávky s rovnocenným účinkom. Následne sa zaviedla spoločná obchodná politika, ktorá určovala vzťahy k tretím krajinám, pričom členské štáty EHS presunuli vlastné

národné kompetencie v zahraničnoobchodnej oblasti do rúk ES. Stalo sa tak 1. januára 1969 po tom, ako bola vybudovaná colná únia.

Legislatívna právna úprava SOP

Podľa legislatívnej úpravy spoločnej obchodnej politiky sa všetky procesy riadia prostredníctvom týchto zmlúv:

∙ Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva – zakotvenie legislatívy v článku 111
∙ Lisabonská zmluva
∙ Dohoda o zriadení WTO
∙ Všeobecná dohoda o clách a obchode – GATT
∙ Všeobecná dohoda o obchode so službami ­ GATS
∙ Dohoda o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu

∙ Medzinárodné multilaterálne zmluvy – Dohoda o medzinárodnom obchode s textilom ∙ Bilaterálne obchodné zmluvy

Ciele SOP

Ciele spoločnej obchodnej politiky vychádzajú z princípu liberalizácie svetového obchodu, ktoré sú obsiahnuté vo Všeobecnej dohode o clách a obchode Svetovej obchodnej organizácie. Článok 206 zmluvy o fungovaní EÚ definuje ciele SOP nasledovne: „Vytvorením colnej únie v súlade s článkami 28 až 32 Únia v spoločnom záujme prispieva k harmonickému rozvoju svetového obchodu, postupnému zrušovaniu obmedzení medzinárodného obchodu a k priamym zahraničným investíciám, ako aj k znižovaniu colných a iných prekážok.“

Nástroje SOP

Nástroje spoločnej obchodnej politiky môžeme definovať nasledovne:

∙ Tarifné obmedzenie ­ sem patria clá a dávky s rovnocenným účinkom
∙ Kvantitatívne obmedzenia – predstavujú kvóty a dávky s rovnocenným účinkom ∙ Autonómne opatrenia
∙ Zmluvné opatrenia – zmluvné clá a kvóty, obchodné dohody a autolimitačné dohody
V rámci autonómnej obchodnej politiky sa v praxi realizujú určité opatrenia , ktoré slúžia na ochranu členských štátov voči dovozu z tretích krajín. Medzi tieto opatrenia sa zaraďujú:

∙ Antidumpingové opatrenia ∙ Antisubvenčné opatrenia

∙ Opatrenia podľa ochrannej klauzuly GATT ∙ Opatrenia proti nekalým obchodným praktikám

Zvláštne režimy SOP s 3. krajinami

Spolupráca s tretími krajinami je definovaná v Zmluve o fungovaní Európskej únie a zahŕňa nasledovné aspekty:

∙ Rozvojovú spoluprácu ∙ Hospodársku spoluprácu ∙ Finančnú spoluprácu ∙ Technickú spoluprácu ∙ Humanitárnu pomoc
∙ Postup pri uzatváraní medzinárodných dohôd s tretími krajinami