Hospodárska súťaž

Spoločenské vedy » Manažment

Autor: Dievča tinuska55
Typ práce: Referát
Dátum: 18.09.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 024 slov
Počet zobrazení: 2 384
Tlačení: 136
Uložení: 141

Hospodárska súťaž

Právny rámec podľa Zmluvy o fungovaní EU, zneužívanie dominantného postavenia na trhu, dohody obmedzujúce súťaž.

V dnešnom globalizovanom svete sa stáva ekonomická prepojenosť a spolupráca na všetkých úrovniach takmer nutnosťou a podmienkou úspechu podnikateľov. Nie vždy však platí, že čo je dobré pre súťažiteľov je dobré aj pre súťaž. Preto sú niektoré formy spolupráce podnikov, ktoré poškodzujú súťaž, súťažiteľov či spotrebiteľov považované za protiprávne.
 
Ekonomickým základom Európskej únie je spoločný trh s ústavne zaručeným voľným pohybom pracovnej sily, tovaru, služieb a kapitálu v rámci celého integrovaného priestoru. Garantom efektívnosti jeho fungovania je práve politika ochrany hospodárskej súťaže, ktorá sa v EÚ zakladá na koncepte tzv. regulovanej ekonomickej slobody. Význam politiky je daný tým, že jedine konkurenčná súťaživosť umožňuje dlhodobo dosahovať optimálnu alokáciu zdrojov, technický pokrok a schopnosť pružne sa prispôsobovať meniacim sa podmienkam.

Definícia pojmu „hospodárska súťaž“

Pojem „hospodárska súťaž“ bol rozpracovaný ekonomickou teóriou a spočíva vo vytvorení takého modelu trhového prostredia, kde majú výrobcovia možnosť bezbariérovo vstupovať na trh a ponúkať svoje tovary alebo služby a zároveň zákazníci majú možnosť voľného výberu podľa kvality a ceny. Hospodárska súťaž núti podnikateľov neustále ponúkať najlepší možný výber výrobkov za najlepšie ceny, pretože v opačnom prípade si spotrebitelia kúpia výrobok u konkurencie.
 
Podstatou politiky hospodárskej súťaže je uplatňovanie pravidiel, ktoré zabezpečujú, že podniky a spoločnosti navzájom súťažia medzi sebou poctivo. V súčasnej dobe nie je možné povedať, že trh a fungujúca hospodárska súťaž na trhu by boli ideálne a nemožno ani predpokladať, že niekedy ideálne budú. Z toho dôvodu nie je možné ponechať trhové hospodárstvo bez akejkoľvek regulácie. Základným predpokladom efektívneho fungovania konkurencie na trhu je existencia legislatívneho rámca, ktorý vymedzuje súbor pravidiel správania sa jednotlivých podnikateľských subjektov v oblasti konkurenčných praktík
 
Na národnej úrovni sa o transparentnosť a podporu hospodárskej súťaže a o jej ďalší rozvoj stará Protimonopolný úrad Slovenskej republiky. V súvislosti s integráciou Slovenskej republiky do Európskej únie sa Slovensko stalo súčasťou vnútorného trhu Európskej únie a od 1.mája 2004 tak PMÚ SR okrem zákona o ochrane hospodárskej súťaže[1] aplikuje aj európske súťažné právo, a to články 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Úrad pri uplatňovaní týchto súťažných pravidiel zohľadňuje prax Európskej komisie a európskych súdov.
 

Spoločná ochrana hospodárskej súťaže

Počiatky spoločnej nadnárodnej regulácie hospodárskej súťaže sú s európskou integráciou spojené už od samého začiatku. Stretávame sa s nimi už v Paríži v roku 1951, kde zakladajúce krajiny Nemecko, Francúzsko, Taliansko a krajiny Beneluxu zakotvili v zmluve o vytvorení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele zákaz obchodných obmedzení, diskriminačných a iných postupov obmedzujúcich hospodársku súťaž medzi šiestimi krajinami, ktoré sa stali neskôr zakladajúcimi krajinami Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Prvú právnu úpravu spoločných pravidiel na ochranu hospodárskej súťaže nachádzame v tzv. Rímskych zmluvách. Po prijatí Zmluvy o založení hospodárskeho spoločenstva boli tieto pravidlá zakotvené v článkoch 81 a 82. (ZMLUVA O EURÓPSKEJ ÚNII, 2006) V súčasnosti obsahuje politika hospodárskej súťaže právnu úpravu v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)v hlave VII v článkoch 101 a 102.
 

Dohody obmedzujúce súťaž

Podľa čl. 101 ZFEÚ sú „so spoločným trhom sú nezlučiteľné, a preto zakázané, akékoľvek dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a konanie vo vzájomnej zhode, ktoré by mohli ovplyvniť obchod medzi ČŠ a ktorých cieľom alebo výsledkom je vylúčenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej súťaže na spoločnom trhu…"
 
Pojem dohody obmedzujúce súťaž zastrešuje dve kategórie dohôd, a to:
 
a) horizontálne dohody a
 
b) vertikálne dohody
 
Vertikálne dohody sa týkajú nedovolenej spolupráce súťažiteľov na rôznych úrovniach výrobného a distribučného reťazca (napríklad vzťahov medzi výrobcami a distributérmi produktov) a spravidla nemajú výrazné protisúťažné účinky. Oveľa škodlivejšie sú horizontálne dohody priamych konkurentov nazývané aj kartelové dohody. Kartely patria medzi najzávažnejšie porušenia súťažných pravidiel, ktoré prinášajú prospech výlučne ich účastníkom. Vzájomná dohoda konkurentov odstráni konkurenčný boj a tlak na podnikateľov, čo má za následok výrazné zvýšenie cien, menší výber tovarov a služieb a spomalenie inovácií.

Formy kartelových dohôd

a)  ​cenové kartely ­ ​tieto sú najpopulárnejšie a najčastejšie. Jedná sa o dohody o priamom alebo nepriamom stanovení cien.
 
b)  ​množstevné kartely ­ ​obmedzujú množstvo produktov na trhu kvótami, čo umožňuje určiť vyššie ceny z dôvodu nenasýtenia dopytu
 
c)  ​segmentačné kartely ­ pojednávajú o rozdelení trhov na jednotlivé segmenty podľa rôznych hľadísk. Najčastejšie je trh rozdelený na segmenty podľa geografického územia alebo podľa zákazníckych skupín.
 
d)  ​podmienkové kartely – tu sa „kartelisti“ dohodnú na rovnakých platobných, obchodných a dodacích podmienkach
 
e) ​bid­rigging – tento typ kartelovej dohody predstavuje tajnú dohodu uchádzačov pri verejnej zákazke. Podnikatelia si vopred dohodnú svoje konanie pri verejnom obstarávaní, a tak efektivita tendrov, a v podstate aj celý zmysel verejného obstarávania zaniká. Podľa odborných štúdií bid­rigging môže zvýšiť cenu tovarov, prác a služieb o viac ako 30%. Takéto kartelové dohody zaraďujeme k ťažkým kartelom.
 

Zneužívanie dominantného postavenia

O dominantnom postavení podnikateľa hovoríme, ak má podnikateľ priestor pre nezávislé správanie vo vzťahu ku konkurentom, odberateľom a spotrebiteľom, čo mu umožňuje ovplyvňovať parametre trhu, ako sú cena, výstupy, inovácie a pod. Pri určovaní dominancie sa vychádza z trhového podielu podnikateľa na relevantnom trhu, jeho vývoja, zohľadňujú sa však aj ďalšie faktory ako štruktúra trhu, bariéry vstupu na trh a vyrovnávacia kúpna sila.
 
Dominantné postavenie ako také zakázané nie je. Podnikatelia sa prirodzene snažia „dobyť trh“ zvyšovaním efektívnosti, inováciami, zlepšovaním kvality a znižovaním cien. Podnikatelia však nesmú svoje dominantné postavenie zneužívať, a tak obmedzovať konkurenčný tlak a sťažovať vstup na trh konkurentom.
 

Najčastejšie spôsoby zneužívania dominantného postavenia

Zneužívanie dominantného postavenia môže mať viacero foriem.
 
a)  Vylučovacie praktiky vedú k obmedzeniu alebo vylúčeniu konkurentov, napr. na liberalizovaných trhoch sa podnikatelia snažia sťažiť vstup nových hráčov, čím sa strácajú možné efekty z liberalizácie a tlaku súťaže.
 
b)  Vykorisťovateľské praktiky vedú k priamemu poklesu prospechu spotrebiteľa, teda k vyberaniu „renty“ na jeho úkor, ktorú by nedominantná firma nemohla získať.
 
Podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže najčastejšími spôsobmi zneužívania dominantného postavenia sú: vynucovanie neprimeraných obchodných podmienok, vrátane cien; obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického vývoja na úkor spotrebiteľov; odmietanie dodávok; diskriminácia iných podnikov; viazanie uzatvárania zmlúv na rôzne dodatočné plnenia. Dominant sa môže snažiť vytlačiť svojich konkurentov z trhu aj predátorským správaním. Cenové praktiky dominanta: stláčanie marže, neprimerane vysoké ceny, neprimeranenízke ceny, cenová diskriminácia
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#hospodárska súťaž


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Manažment

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.031