Prepájanie LAN sietí

Prepájanie LAN sietí. Zariadenia na fyzickej dátovej úrovni a sieťovej vrstve, stručný popis, základné rozdiely. Možnosti fyzického prepájania počítačov v sieti.
 
Možnosti prepojenia počítačov na fyzickej úrovni – sieťová topológia je spôsob usporiadania siete.

Prvým typom je kruhové usporiadanie siete. Typickým prepojovacím médiom takýchto sietí je tenký 50 ohmový (v tomto prípade vlnový odpor) koaxiálny kábel. Na tomto type prepojenia fungoval napríklad sieťový operačný systém NOVELL. Nedostatkom je to, že keď sa niekde kruh prerušil, alebo nastala porucha na niektorej sieťovej karte celý systém sa stal nefunkčným. Vyhľadať poruchu bolo ťažké.

Ďalším možným riešením je zapojenie do hviezdy. Každý z  počítačov siete je vedením pripojený do centra. Tam sú sústredené technologické zariadenia (switch, hub, router, server) zabezpečujúce prepojenie a funkčnosť celej siete. Porucha na pripojení jednotlivých počítačov nemá vplyv na funkčnosť celého systému a dá sa ľahko nájsť a odstrániť. Nevýhoda je podstatne vyššia spotreba kábla, pretože každé vedenie je jedinečné. Prepojovacím médiom je v tomto prípade najmä kábel typu TP (twisted pair) ktorý pozostáva z dvoch párov spolu stočených drôtov a tienenia. Káble môžu byť v lokále vyvedené do špeciálnych zásuviek.

Tretím typom je zbernicové (stromové) riešenie zapojenia. Ako hlavná chrbticová vetva  je použitý kvalitný kábel, z ktorého sú vyvedené odbočky k jednotlivým počítačom siete. Aj tu je hlavná spojovacia technológia sústredená na jednom mieste. Aj tu je prepojenie na lokálny počítač riešené zásuvkou. Toto riešenie sa zdá byť najvýhodnejším.

Sú možné aj iné topológie siete a to pre mód ATM, tokenring, ale aj optické prepojenie, či možnosť rozvodu počítačového signálu cez silové elektrické vedenie (PLC), atď.

Zariadenia plniace úlohu spojovacích článkov na fyzickej úrovni sú: sieťové karty, kabeláže a konektory,  huby (rozbočovače ktoré vykonávajú záplavové šírenie signálu), switche (rozbočovače ktoré rozpoznávajú odkiaľ signál prichádza a kam má ísť a posielajú ho iba tým smerom), routre (zabezpečujú preklad vnútornej štruktúry siete na jedinú IP adresu smerom von a smerom dnu rozpoznávajú vnútornú štruktúru siete a posielajú signál na správnu IP adresu vo vnútri siete, pričom často môžu zastupovať funkciu DHCP –  dynamického prideľovania IP adries a tiež vykonávajú funkciu default gateway – vstupno-výstupnej brány), bridge (prepojovanie  nejednotných segmentov siete pri počte počítačov presahujúcich možný počet v jednom segmente siete, čo predstavuje teoreticky 256, ale reálne iba 252 počítačov). Posledné dva články nefungujú iba na fyzickom základe, ale zariadenia majú svoj vlastný operačný systém a obsahujú softvérové vybavenie vykonávajúce, požadovanú funkčnosť a je možné ich programovať.