Web - ako funguje zdieľanie informácií

Web - Ako funguje zdieľanie informácií na webe? Ako funguje vyhľadávanie web stránok. Čo sú to dynamické stránky? Čo sú blogy? Čo je wiki a ako sa dá využiť v biznise?

Prehliadanie web stránky na Internete obyčajne začína buď napísaním URL stránky do internetového prehliadača alebo kliknutím na hypertextový odkaz. Internetový prehliadač potom vyšle sériu komunikačných správ, nakoniec stiahne stránku a zobrazí ju.

Najprv je meno servera z URL preložené na IP adresu pomocou celosvetovej internetovej databázy známych serverov – DNS. Táto IP adresa je potrebná na nadviazanie spojenia a posielanie paketov na server. Potom internetový prehliadač požiada o prostriedok poslaním HTTP požiadavky na webový server na konkrétnu IP adresu. V prípade typickej webovej stránky je HTML text stránky vyžiadaný prvý a spracovaný okamžite internetovým prehliadačom, ktorý potom vyšle ďalšie požiadavky na stiahnutie obrázkov a ďalších súborov potrebných pre zobrazenie stránky. Štatistiky merajúce popularitu webových stránok sú obyčajne založené na počte zobrazení stránky alebo na počte požiadaviek na server. Tieto štatistiky sa obvykle analyzujú, interpretujú a slúžia na zlepšenie samotného webu.

Keď máme stiahnutý obsah stránky z webového servera, internetový prehliadač vykreslí stránku na obrazovku počítača tak ako je definovaná HTML, CSS a inými webovými jazykmi. Všetky obrázky a ďalšie prostriedky sú spojené aby vytvorili webovú stránku tak, ako ju vidí používateľ. Väčšina internetových stránok obsahuje hypertextové odkazy na ďalšie súvisiace stránky, dokumenty, zdrojové kódy, definície a iné webové prostriedky. Ako kolekcia užitočných, súvisiacich informácií pospájaných cez hypertextové odkazy vznikla prezývka „web“ of information – sieť informácií.
Vyhľadávač je softvér, ktorý hľadá a sťahuje dokumenty (webové stránky, dokumenty textových editorov, PDF atď.), ktoré indexuje (spracováva a ukladá) do svojej databázy. V tejto databáze potom umožňuje návštevníkom svojich webových stránok vyhľadávať pomocou jednoduchých aj zložitých dotazov. Medzi najznámejšie zahraničné vyhľadávače patrí Google, medzi slovenské Morfeo. Pretože drvivá väčšina súčasných vyhľadávačov prehľadáva celý dokument, jedná sa o vyhľadávače fulltextové.

Každý fulltextový vyhľadávač sa skladá z dvoch častí. Prvá časť je robot (tiež sa nazýva crawler, spider alebo bot) a druhá časť je webové rozhranie. Robot má na starosti prehliadanie webu, sťahovanie súborov a ich indexácii. Robota by šlo ďalej deliť ešte na getter, ktorý sťahuje súbory a na Indexer, ktorý má za úlohu súbory spracovávať a ukladať do databázy. Robot sa po webe pohybuje úplne samostatne, nemožno mu nariadiť ako často má na stránku chodiť, ale iba to, ktoré stránky nesmie indexovať. Robot vyhľadávača je schopný stránku nájsť sám. Registrácia bez toho aby na stránku viedol nejaký odkaz nepomôže.

Keďže nikto, okrem programátorov, nepozná presný algoritmus podľa ktorého sa radia výsledky vyhľadávania, možno sa len domnievať, že je to v súčasnosti u moderných vyhľadávačov kombinácia toho koľkokrát a v akej html značke sa hľadaný výraz na stránke nachádza a popularity stránky. Popularite sa hovorí ranking stránky, Google používa PageRank, Zoznam S-Rank.  Zlepšovanie pozície vo vyhľadávačoch sa nazýva optimalizácia pre vyhľadávače (SEO).

Dynamické stránky sú také weby, ktoré sú zo zadu kryté databázou a zároveň zabezpečujú obojsmernú komunikáciu, čím poskytujú prevádzkovateľovi webu informácie o klientovi, ktoré poskytne klient vedome alebo nevedome.
 
Blog je čosi ako internetový zápisník.
Blog je miesto, kde jeho autor zdieľa svoj subjektívny názor, skúseností alebo poznatky s ostatnými. Blogy môžu byť tematicky zamerané (politika, sociálna situácia, či webdizajn, blog o blogovaní, a pod), ale aj nemusia. Blog je skratka od weblog. Weblog, z angličitiny, web znamená pavučina (v súčasností veľmi bežný pojem označujúci internet), a log znamená zápisník.
 
Wikipédia je už od svojich začiatkov objektom rozpačitých názorov a kritiky za svoj obsah. Kritici hovoria, že Wikipédiu nemožno nazývať encyklopédiou vzhľadom k jej otvorenosti. Články totiž môže do nej písať a upravovať každý, kto má na to nejaký dôvod – šľachetný alebo nie. Stala sa tak miestom, kde sa popri fundovaných článkoch písaných odborníkmi, nachádzajú texty so zmanipulovanými, prikrášlenými alebo neoverenými informáciami – jednoducho nepravdami. Samotný Larry Sanger, sa o nej vyjadril, že "ak treba písať o pomerne odborných témach (mimo záujmu mnohých prispievateľov), tak dôveryhodnosť celého projektu je nevyvážená." Sám jej v roku 2004 vytkol, že opovrhuje odbornosťou. Keďže sa od celého projektu sa názorovo vzdialil, odišiel a založil podobný projekt Citizendium. Keďže jednotlivé texty v "encyklopédií" nie sú podpísané, Wikipédiu nie je možné citovať a odvolávať sa na ňu v odborných článkoch. Najväčšími kritikmi Wikipédie je jej konkurencia - Encyclopædia Britannica a Microsoft, ktorý produkuje svoju vlastnú encyklopédiu Encarta. Pre prípad vnnútropodnikovej wiki však možno údaje zhromažďovať, zálohovať na dlhé obdobie, upravovať, sťahovať z obehu, prípadne s nimi ináč manipulovať a vo vhodnom okamihu použiť.