Informačné systémy a jeho druhy

Spoločenské vedy » Manažment

Autor: Dievča tinuska55
Typ práce: Referát
Dátum: 10.11.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 470 slov
Počet zobrazení: 1 826
Tlačení: 98
Uložení: 107
Informačné systémy - Kvalita informácie a jej hodnota. Vysvetlite aké rozhodnutia robí manažér v závislosti od svojej pozície v organizačnej štruktúre a aké informácie potrebuje k rozhodovaniu (systémový prístup k riešeniu problémov). Pojem systém, otvorený, dynamický, homeostatický, učiaci sa a kybernetický systém.

V skratke možno povedať, že dáta sú súborom faktov. Spracovaním dát sa môžeme dostať k informácii, alebo ešte ináč, dáta sú podkladom informácie. Informácia na rozdiel od dát je komplexná minimálne v troch položkách (tri dimenzie kvality informácie) a to predmet, miesto a čas (teda čo, kde a kedy, prípadne kto s kým...)
 
Údaje (data) - sú najnižšou (základnou) logicky významovou organizačnou jednotkou dát, ktorá sa zoskupuje do vyšších organizačných celkov dát (veta dát (record, záznam), súbor dát (file), databáza (báza dát ako množina súborov organizovaných a využívaných jednotlivým spôsobom) a údajová základňa firmy, zahŕňajúca v ideálnom prípade 1 databázu).
 
Vhodným spracovaním, usporiadaním a interpretovaním sa z údajov stávajú informácie. Spracované údaje môžu, ale nemusia byť informáciami; na to je potrebné:
·  dáta transformovať na info ich vhodným usporiadaním, čo sa dosahuje v procese spracovania dát
·  aby info odstránili alebo znížili stupeň neurčitosti v rozhodovaní alebo konaní príjemcu v situáciách, pre ktoré sú určené
·  aby zvýšili mieru poznania u adresáta pri rozhodovaní a konaní, čo má v podstate rovnaký zmysel ako predchádzajúci moment
 
Kvalita informácie a jej hodnota.
Kvalita informácie – pozri 3 dimenzie kvality info
Hodnota info – pozri charakteristika dobrej info
 
Pojem relevantná informácia.
·  rozšíri naše znalosti
·  redukuje neurčitosť (riziko)
·  je použiteľná na účel, na ktorý sme ju potrebovali.
 
Hodnota a kvalita informácií, ktoré manažér potrebuje k rozhodovaniu.
 

Význam informácií pre manažéra

·  Zabezpečujú nevyhnutnú podmienku pre poznanie existujúceho stavu riadeného systému
·  Prostriedok na tvorbu plánov, príkazov
·  Surovina pre kontrolu a operatívne riadenie
·  Zdroj poznatkov o spoločnosti, okolí
·  Nástroj organizácie a koordinácie činností riadeného kolektívu
·  Predmet komunikácie v systéme
 
V riadení stojí manažér pred úlohou zvažovania, porovnávania a rozhodovania o požadovanej úrovni informácií. Musí preto dbať na nasledujúce:
·  Skutočnosť informácií – pri každom riadiacom procese treba overiť kvalitu informácií, ich možný vplyv na kvalitu riadenia a brať ich do úvahy
·  Možná úroveň kvality – vždy sa treba zmieriť s kvalitou, ktorá je za daných podmienok dosiahnuteľná
·  Požadovaná úroveň kvality – subjektívne (podľa názorov manažéra)
·  Potrebná úroveň kvality – objektívna nevyhnutná úroveň vlastností informácií vo vzťahu k danej úlohe
·  Hospodárnosť – čím viac sa blížime maximálnej hodnote danej vlastnosti, tým vyššie sú náklady aj na malý prírastok jej hodnoty
·  Efektivita – mal by platiť princíp ekonomickej racionality – náklady na informácie by nemali byť vyššie ako efekt, ktorý sa ich použitím dosiahne
 
Informácia z pragmatického, sémantického a syntaktického hľadiska.
·  syntaktické hľadisko – spôsob vyjadrenia informácie
·  pragmatické hľadisko – obsah informácie
·  sémantické hľadisko – užitočnosť informácie vzhľadom k cieľu
 

CHARAKTERISTIKA DOBREJ INFORMÁCIE:

Dobrá informácia je taká, ktorá je využitá v procese rozhodovania a pri tvorbe hodnoty. Mala by teda spĺňať tieto charakteristiky:
·  rozširuje vedomosti
·  redukuje neurčitosť
·  je využiteľná na zmýšľaný účel
ďalšie charakteristiky dobrej informácie :
·  dôležitosť z hľadiska účelu využitia,
·  dostatočná primeranosť účelu,
·  úplná
·  z dôveryhodného zdroja,
·  poskytnutá správnej osobe,
·  poskytnutá v správnom čase,
·  so správnou úrovňou detailov,
·  zaslaná vhodným komunikačným kanálom,
·  zrozumiteľná užívateľovi.
 

3 DIMENZIE INFORMÁCIE:

 
1. ČAS
Informácia je často citlivá na čas. Robenie dobrých každodenných rozhodnutí si vyžaduje získavanie informácií vtedy, keď ich potrebujeme , tak často ako ich potrebujeme (frekvencia) a aby boli aktuálne, keď ich dostaneme (aktuálnosť). Informačné systémy sú navrhované tak, aby nám zabezpečili informácie kedykoľvek ich chceme (demand reporting – prísun informácií podľa požiadavky), s akoukoľvek špecifickou podmienkou (exception reporting – prísun špecifických informácií) alebo v pravidelnom časovom intervale (periodic reporting –  periodický prísun info). Ďalšou veľmi dôležitou vlastnosťou časovej dimenzie je časové obdobie (time period), ktorého sa informácia týka. Často sú potrebné informácie z minulosti, súčasnosti alebo budúcnosti.
·  včasnosť (timeliness) – poskytnúť informácie vtedy, keď to treba
·  aktuálnosť (currency) – poskytnúť aktuálne informácie
·  frekvencia (frequency) – poskytnúť informácie tak často, ako treba
·  obdobie (time period) – informácie môžu byť o minulosti, prítomnosti alebo budúcnosti
 
2. OBSAH
Obsahová dimenzia sa zvyčajne považuje za najdôležitejšiu dimenziu. Presnosť je životne dôležitým atribútom. Informácia musí byť relevantná – musí zodpovedať potrebám, kvôli ktorým je informácia vyžiadaná. Komplexnosť musí byť zabezpečená v tom zmysle, že musia byť dodané všetky relevantné informácie. Jednotnosť informácií znamená zabezpečovanie len takých informácií, ktoré sú naozaj potrebné. Informácia môže mať široký alebo úzky rozsah, či vnútorné alebo vonkajšie zameranie. Informácie odkrývajú úsilie (výkon) jednotlivcov alebo organizácií (dosiahnuté aktivity, dosiahnutý progres – úspech, informácie o postavení, prísun špecifických informácií, akumulované zdroje).
·  presnosť (accuracy) – informácia by nemala obsahovať chyby
·  platnosť, dôležitosť (relevance) – informácia by mala byť spojená s informačnými potrebami špecifického príjemcu so špecifickými situáciami
·  úplnosť (completeness) – je treba poskytnúť všetky potrebné informácie
·  stručnosť, výstižnosť (conciseness) – iba informácia, ktorá je potrebná by sa mala poskytnúť
·  pole pôsobnosti (scope) – informácia môže mať široké alebo úzke pole pôsobnosti, alebo vnútorné a vonkajšie zameranie
·  výkon (performance) – informácia  môže prezradiť výkon meraním dosiahnutých, prebiehajúcich aktivít alebo nazhromaždených prostriedkov
 
3. FORMA
Dimenzia formy informácie zdôrazňuje fakt, že informácia musí byť atraktívna, ľahko zrozumiteľná a použiteľná. Dimenzia formy znamená zabezpečovanie informácií, ktoré majú svoju jasnosť, detailnosť, usporiadanie poradia, prezentáciu, médiá.
·  zrozumiteľnosť (clarity) – informácia by mala byť poskytnutá v zrozumiteľnej forme
·  podrobnosť (detail) – informácia môže byť poskytnutá v detailnej forme alebo ako résumé
·  poriadok (order) – informácia môže byť upravená vo vopred danej postupnosti
·  prezentácia (presentation) – informácia môže byť podaná v ústnej, číselnej, grafickej a inej forme
·  média (media) – informácia môže byť zobrazená formou tlačeného papiera, ako video alebo iné média
 
Systémy:
Uzavreté systémy sa neprispôsobujú vonkajším zmenám a časom obvykle zanikajú. Otvorené systémy na vonkajšie zmeny reagujú a odpovedajú. Prežitie a rozvoj otvorených systémov závisí od vzájomnej výmeny medzi nimi a ich okolím. Najúspešnejšie organizácie sú "mimoriadne vynachádzavé v reakciách na akékoľvek zmeny vo svojom okolí" (Peters-Waterman). Otvorené systémy sa tak paradoxne neprestajne menia, aby zostali rovnaké. Ide o známy princíp homeostázy, pri ktorom sa relatívne stabilné cieľové stavy menia v dôsledku vstupov systému. Zmeny v štruktúrnych a procesných prvkoch otvorených systémov sa dejú cestou tzv. morfogenézy. Štruktúra systému a procesy v ňom prebiehajúce sa teda môžu meniť nezávisle od jeho cieľových stavov. V organizácii môžeme napríklad zmeniť systém vnútornej komunikácie aj osoby za ňu zodpovedné, pritom však organizácia zostáva sama sebou a jej ciele a vonkajšie správanie sa nemení.
Dynamický systém je systém (vyčlenený z hľadiska správania vo vzťahu k času), ktorého okamžitý stav závisí od predchádzajúcich stavov a vonkajších podnetov a vyznačuje sa zotrvačnosťou i oneskorením reakcií. Typickým predstaviteľom dynamického systému je kybernetický systém.
Homeostatický systém je taký, ktorý má vlastnosti otvorenosti, cieľového správania sa, vnútornej kontroly, ale nie je schopný sa učiť (samostabilizačný efekt).
 

Učiace sa systémy

Sú to systémy, ktoré sú charakteristické správaním sa, pri ktorom cieľavedomo menia algoritmus riadenia za účelom optimálneho riadenia.
Učiace sa systémy môžeme rozdeliť na dve základné skupiny:
-  učenie prebieha spolu s bežiacim procesom (učiaci člen je aktívne zapojený vo fungujúcom systéme)
-  učenie prebieha oddelene od bežiaceho procesu systému (učiaci člen nie je aktívne zapojený vo fungujúcom systéme)
Ďalšie hľadisko z ktorého rozdeľujeme učiace sa systémy, je v pohľade na spôsob získavania informácií.
-  učenie s učiteľom , kde učenie prebieha na základe príkladov a výsledných riešení daných situácií
-  učenie bez učiteľa, kde učenie prebieha samostatne bez vonkajších zásahov
 
Kybernetický systém je dynamický systém rôznej fyzickej podstaty s jedným riadiacim a jedným, resp. viacerými riadenými prvkami, ktorého existencia závisí od výmeny informácií medzi prvkami systému a medzi systémom a jeho okolím prostredníctvom vstupov a výstupov. Pomocou vstupov prijíma vstupné signály, spracúva informácie v nich obsiahnuté a na výstupe sa objavujú výstupné signály.

Pre kybernetický systém je nevyhnutná spätná väzba v systéme. Riadiaci prvok systému je s riadeným prvkom spojený priamou väzbou a riadený s riadiacim spätnou väzbou. Podľa zvoleného stupňa rozlišovacej úrovne možno riadiaci a riadený prvok označiť ako riadiaci a riadený podsystém. Súhrn riadiacich a riadených prvkov (podsystémov) tvorí systém riadenia. Riadiaci prvok zabezpečuje pohyb informácií nevyhnutných pre činnosť systému. Riadiace príkazy sa dostávajú vo forme informácií cez kanál priamej väzby do riadených prvkov a výsledky pôsobenia riadiacich informácií sa prenášajú ako informácie o stave riadených prvkov prostredníctvom kanála spätnej väzby do riadiaceho prvku. Riadiaci prvok spracuje tieto informácie spoločne s vopred uloženými informáciami na nové riadiace informácie a cyklus sa opakuje. Vzťahy medzi prvkami kybernetického systému a jeho okolím majú vždy informačný charakter.

Kybernetický systém si môže udržať buď konštantný, vopred určený rovnovážny stav, alebo premenný rovnovážny stav. Samotný návrat kybernetického systému do rovnovážneho stavu, z ktorého sa vychýlil v dôsledku poruchy, sa nazýva vnútorná regulácia systému alebo samoriadenie systému.

Hlavnými zákonitosťami aktívneho cieľového spôsobu činnosti a správania kybernetických systémov sa zaoberá kybernetika.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#kyberneticky system #kybernetika v manažmente #druhy diskusie #databázy databázové systémy #operativne riadenie


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Manažment

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.026