Priame zahraničné investície a portfóliové investície (Seminárna práca)

Spoločenské vedy » Manažment

Autor: Chlapec maximus
Typ práce: Referát
Dátum: 07.02.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 300 slov
Počet zobrazení: 125
Tlačení: 6
Uložení: 6

Priame zahraničné investície a portfóliové investície (Seminárna práca) 

Úvod

V našej seminárnej práci sa budeme zaoberať problematikou regulácie poistného trhu v Slovenskej republike. Keďže Slovensko ako členský štát Európskej únie je súčasťou jednotného európskeho poistného trhu, je potrebné zdôrazniť význam regulácie tohto segmentu finančného trhu. Našu prácu sme rozčlenili do 4 kapitol, v ktorých sa budeme venovať danej problematike.

V prvej kapitole zadefinujeme základné pojmy, ktoré sú spojené s danou témou. Tieto pojmy sú akýmsi odrazovým mostíkom k tomu, aby sme určili význam regulácie poistného trhu, ako aj zmysel poistného trhu ako takého.

Nakoľko je poistný trh významným a zároveň špecifickým ekonomickým subjektom finančného trhu, druhá kapitola bude zameraná práve na finančný trh, jeho význam a segmenty, ktoré na ňom pôsobia. V tejto kapitole sa teda budeme venovať predovšetkým segmentom finančného trhu, a to peňažnému, kapitálovému, devízovému a komoditnému trhu.

Keďže naša práca je zameraná predovšetkým na poistný trh a jeho reguláciu, rozhodli sme sa vyčleniť tomuto segmentu finančného trhu samostatnú kapitolu, v ktorej bližšie špecifikujeme význam poistného trhu, ekonomické subjekty, ktoré na ňom pôsobia, ako aj ukazovatele, ktoré na tento trh vplývajú.

V ďalšej kapitole sa budeme venovať samotnej regulácii poistného trhu, pričom bližšie špecifikujeme ekonomické subjekty, ktoré tento trh regulujú prostredníctvom rôznych nástrojov. Taktiež určíme právomoci, ktorými tieto ekonomické subjekty disponujú.

Okrem toho vymedzíme právne úpravy, ktorými sa poistný trh musí riadiť, aby mohol fungovať v súlade so zákonom. Následne zdôrazníme význam globalizácie a zaradenie Slovenskej republiky do jednotného európskeho poistného trhu, ktorý si bližšie špecifikujeme v danej kapitole. V neposlednom rade sa budeme venovať dohľadu nad poistným trhom, teda inštitúciám, ktoré tento dohľad vykonávajú, ako aj funkciám, ktorými disponujú, čím uzavrieme danú problematiku.

V našej práci teda zhodnotíme vývoj, ktorý nastal zavedením komerčných poisťovní a zaisťovní na Slovensku oproti obdobiu do roku 1989, kedy bol na Slovensku monopol - jedinou inštitúciou na poistnom trhu bola Slovenská štátna poisťovňa.

1 Zahraničný obchod

Vplyvom globalizácie a internacionalizácie sa ekonomiky jednotlivých štátov začali vzájomne prepájať, čím vznikali medzinárodné ekonomické vzťahy medzi týmito štátmi. Postupne sa vytvoril systém zvaný svetové hospodárstvo, respektíve svetová ekonomika. Pre svetové hospodárstvo je špecifických niekoľko znakov, a to: rozvinutá medzinárodná deľba práce, svetový obchod a svetový trh, menové a úverové vzťahy a v neposlednom rade vznik medzinárodných hospodárskych inštitúcií a organizácií.

V rámci svetového hospodárstva funguje zahraničný obchod, do ktorého sú zapojené chudobné krajiny s veľmi obmedzenou štruktúrou domácej výroby, vysoko vyspelé ekonomiky, pre ktoré je charakteristický malý ekonomický rozmer daný obmedzeným počtom obyvateľov, ale aj monokultúrne krajiny, kde dominuje jedno odvetvie.

So zahraničným obchodom sú úzko spojené dva pojmy, a to globalizácia a internacionalizácia. Pod pojmom globalizácia rozumieme proces, v dôsledku ktorého sa trhy, ale aj výroba vo viacerých krajinách stávajú na sebe čoraz viac závislé, čo je spôsobené dynamikou obchodu so službami a tovarom a mobilitou kapitálu, ale taktiež aj technológií. Internacionalizácia je zasa zmedzinárodňovanie ekonomiky, čiže prerastanie hospodárskych aktivít cez hranice danej krajiny.

1.1 Medzinárodný pohyb kapitálu

Poznáme tri základné výrobné faktory, ktorými sú práca, pôda a kapitál. V súčasnosti sa začína hovoriť o ďalšom výrobnom faktore, podnikaní. Spomedzi výrobných faktorov má najväčšiu hodnotu práve kapitál, keďže z hľadiska mobility vieme presúvať pôdu maximálne v rámci danej krajiny a s pohybom práce, kde sa jedná o migráciu pracovnej sily je spojených množstvo komplikácií.

Medzinárodný pohyb kapitálu sa začal rozvíjať v 19. storočí, pričom hlavným dôvodom vývozu kapitálu je dosahovanie zisku. Cieľom je dosiahnuť vyšší zisk pri rovnakom riziku alebo rovnaký zisk pri nižšom riziku. Dôvodom, prečo investori preferujú vývoz kapitálu do zahraničia je vyššie zhodnotenie daného kapitálu v zahraničí než v domácej krajine.

Z hľadiska druhu poznáme kapitál hmotný a peňažný. Pod hmotným kapitálom si môžeme predstaviť rôzne zariadenia, stroje alebo iné fyzické statky. Peňažný kapitál je zasa tvorený peniazmi, ktoré sú investované do určitého odvetvia.

Z hľadiska pôvodu rozlišujeme kapitál na verejný a súkromný, pričom základnou odlišnosťou je účel, na ktorý sa kapitál využíva. Verejný kapitál slúži na pomoc tým, ktorí to potrebujú, kdežto súkromný kapitál sa využíva na dosahovanie zisku. Zdrojom verejného kapitálu sú štáty, prípadne medzinárodné organizácie a zdrojom súkromného kapitálu sú zasa rôzne banky, investičné a dôchodkové fondy, ale aj nadnárodné korporácie, prípadne samotné fyzické osoby. Verejný kapitál je určený k rozvojovej a humanitárnej pomoci a súkromný kapitál je určený na dosiahnutie čo najvyššieho zisku pri rovnakom riziku alebo dosiahnutie rovnakého zisku pri menšom riziku.

1.2 Motívy medzinárodného pohybu kapitálu

Pod motívmi medzinárodného pohybu kapitálu si môžeme predstaviť dôvody, pre ktoré sa investori rozhodujú vyviesť kapitál do zahraničia, čiže za hranice domácej krajiny. Existuje niekoľko dôvodov, ktoré motivujú investorov, aby sa zapojili do zahraničného obchodu.

Prvým dôvodom je diverzifikácia rizika. Pod pojmom diverzifikácia rizika si môžeme predstaviť rozloženie rizika, čiže rozloženie väčšej investície do niekoľkých menších, čím sa zníži riziko. Druhým dôvodom je dosahovanie vyšších ziskov. Ako už bolo spomenuté, investori preferujú vývoz kapitálu do zahraničia, pretože od toho očakávajú vyššie zhodnotenie vložených peňažných, respektíve nepeňažných prostriedkov. Tretím dôvodom je očakávanie nižších mzdových nákladov v zahraničí. Pre investorov je lákavé investovať v krajinách, kde je lacná pracovná sila, čím sa znižujú celkové náklady, čo môže viesť k vyšším ziskom. Štvrtým dôvodom je preferenčné postavenie rozvojových štátov, čím rozumieme zvýhodňovanie rozvojových krajín oproti rozvinutým krajinám. Pre investora z takejto investície plynú omnoho výhodnejšie podmienky. Ďalším dôvodom je rozširovanie trhu, na ktorom daný investor pôsobí. V prípade, ak sa jedná o investíciu, ktorá by bola výnosná aj v iných geografických podmienkach, investori častokrát rozširujú svoje trhové pôsobenie aj do iných krajín, kde očakávajú prílev nových zákazníkov. Medzi ďalšie dôvody patria výhodnejšie ekonomické podmienky v danej krajine. Sem zaraďujeme napríklad menšie dane, celkovo výhodnejší daňový systém, ale aj rôzne odvodové úľavy. V neposlednom rade, dôvodom vývozu kapitálu je aj takzvaný ekologický neokolonializmus, čím rozumieme menej prísne ekologické normy v danej krajine. Rozdiel vidíme napríklad v porovnaní rozvojových krajín s rozvinutými, kde sú omnoho prísnejšie podmienky využitia kapitálu z hľadiska k ochrane životného prostredia. Pre investora je teda jednoduchšie investovať v rozvojovej krajine, kde má podstatne menšie množstvo obmedzení.

1.3 Formy medzinárodného pohybu kapitálu

1.3.1 Priame zahraničné investície

Priame zaraničné investície sú najvýznamnejšou formou medzinárodného pohybu kapitálu. Z hľadiska časového horizontu sa jedná o dlhodobejšie investície. Cieľom investovania formou priamych zahraničných investícií je získanie kontroly nad spoločnosťou. Investor získava kontrolu prostredníctvom nákupu zahraničných aktív v hodnote minimálne 10% z podielu danej spoločnosti. Môžeme teda vidieť, žed sa jedná o dlhodobé investície, ktoré sú založené na vzťahu k danej spoločnosti so záujmom kontrolovať ju. Môže sa jednať o zahraničného investora, ale aj o mateskú spoločnosť.

Existuje niekoľko faktorov, ktoré investor zvažuje v prípade investovania formou priamych zahraničných investícií, a to: veľkosť trhu, ekonomická úroveň krajiny, perspektívnosť trhu, inflácia, mzdové náklady, kvalifikačná úroveň obyvateľstva, dostupnosť pracovnej sily v danej krajine, infraštruktúra, fiškálna politika, vyrovnanosť platovnej bilancie, zadĺženosť krajiny, politická stabilita, štátne zásahy do ekonomiky, postoj krajiny k zahraničným investorom, aktivita odborov a nebezpečenstvo znárodnenia podniku.

Priame zahraničné investície sa členia na niekoľko skupín na základe toho, ako prichádzajú na trh. Prvú skupinu tvoria investície na zelenej lúke, čo znamená, že investor stavia na voľnom priestranstve, nejedná sa o vstúpenie do existujúceho podniku, ale ani prebratie už postavenej budovy po predchodcovi. Na Slovensku takto investovali spoločnosti ako Kia Motors a Tesco. Druhú skupinu tvoria investície na hnedej lúke, kde investor na svoju činnosť využíva už zastavanú plochu, ktorá ešte nebola využívaná. Investor v tomto prípade vidí výhodu v tom, že nemusí budovať podnik od základov. Príkladom takejto investície na Slovensku je napríklad Samsung v Galante. Tretiu skupinu tvorí vstúpenie do už existujúceho podniku, ktoré môže prebiehať formou fúzie, akvizície, prípadne rozšírenia kapacít. Pod pojmom fúzia rozumieme spojenie jedného, prípadne viacerých podnikov tak, že všetky zaniknú a spoločne vytvoria nový podnik, ktorý preberie celé imanie predchádzajúcich podnikov. Akvizícia je zasa spojenie podnikov, kde jeden podnik zanikne a druhý preberie jeho imanie. Rozšírenie kapacít prebieha prostredníctvom vstúpenia podniku do iného podniku, ktorý už existuje, pričom sa nemení jeho meno. Príkladom vstúpenia do už existujúceho podniku je na Slovensku spoločnosť Volkswagen alebo Alianz slovenská poisťovňa. Poslednú skupinu tvorí vytvorenie spoločného podniku, respektíve „Joint Venture“. Jedná sa o dočasné spojenie spoločností, ktoré vytvoria spoločný produkt, ktorý spoločne uvedú na trh, pričom platí, že samotné spoločnosti

nezanikajú. Na Slovensku takýto spôsob investovania môžeme vidieť na spoločnostiach Volkswagen a Škoda.

Z pohľadu činnosti, ktorú investor vykonáva sa priame zahraničné investície delia na horizontálne, vertikálne a konglomerátne. Horizontálne priame zahraničné investície sú investície, kde dcérska spoločnosť vykonáva rovnakú činnosť ako materská spoločnosť. Príkladom takejto spoločnosti je napríklad Coca Cola alebo Kia Motors. Vertikálne priame zahraničné investície zasa predstavujú investície, kde investor skupuje stupeň výrobného procesu. Funguje to tak, že napríklad spoločnosť na výrobu nábytku investuje do spoločnosti na vývoz dreva. Príkladom spoločnosti, ktorá využíva vertikálne priame zahraničné investície je Volkswagen. Konglomerátne priame zahraničné investície sú investície, do takých odvetví, ktoré nemajú priamy súvis s hospodárskou činnosťou materskej spoločnosti. Typickým príkladom je spoločnosť Siemens, ktorá je známa tým, že pôsobí v oblasti informačno komunikačných technológií, pričom konglomerátnou investíciou tejto spoločnosti bola investícia do zdravotníctva.

Výhody investovania formou priamych zahraničných investícií pre hostiteľský štát sú prínos dlhodobého kapitálu do krajiny, zvyšovanie zamestnanosti, prílev nových technológií, manažérskych zručností, know-how, vytvorenie priestoru pre spoluprácu, diverzita produktov, výhodnejšie získanie dodatočných zdrojov, zvýšenie HDP, priemyselná reštrukturalizácia, prístup na zahraničné trhy, crowding in effect, zlepšenie ochrany životného prostredia, zlepšenie podnikateľského prostredia, ale taktiež aj etiky.

Pre hostiteľský štát, čiže pre štát, kam investícia smeruje plynú z priamych zahraničných investícií aj určité nevýhody, ako napríklad nárast konkurencie v odvetví, crowding out effect, zníženie dopytu po pracovných pozíciách v spoločnostiach hostiteľskej krajiny, zmena štruktúry hospodárstva, ovplyvnenie lokálneho prostredia, repatriácia ziskov, výpadok daňových príjmov a vznik duálnej ekonomiky.

Investovanie formou priamych zahraničných investícií je výhodné aj pre domáci štát, čiže štát, odkiaľ investícia smeruje. Takýmto výhodami sú napríklad rozšírenie trhu, repatriácia ziskov, budovanie značky, nadobudnutie nových skúseností z podnikania.

Domáci štát si je vedomý toho, že z investovania do zahraničia plynú aj isté nevýhody, ktorými sú napríklad odlev kapitálu, presun výroby alebo aj možné riziká pri podnikaní v neznámom prostredí.

Na prilákanie zahraničných investorov sa využívanie investičné stimuly, ktoré sú buď širokospektrálne alebo špecificky ladené. Širokospektrálne investičné stimuly fungujú na úrovni ekonomiky. Na Slovensku funguje SARIO, čiže Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, ktorý pôsobí pod záštitou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Cieľom je prilákanie zahraničných investorov na Slovensko formou propagácie Slovenska na seminároch a podujatiach, ktor sú organizované obchodnými komorami, kde robí Slovensku reklamu. Taktiež sa zameriava aj na podporu pre investorov, ktorí prídu na Slovensko, okrem toho prispieva k rozvoju podnikateľského prostredia na Slovensku. Okrem zahraničných investorov okrajovo podporuje aj domácich výrobcov, aby boli schopní rozširovať trh svojej pôsobnosti do zahraničia. Túto činnosť má na starosti na Slovensku prioritne EXIM banka. Špecificky ladené investičné stimuly sa členia na regionálne ladené, sektorovo ladené a individuálne ladené. Regionálne ladené investičné stimuly sa využívajú na prilákanie investora do určitého regiónu krajiny, kde je napríklad veľká nezamestnanosť, čím by sa zvýšil počet pracovných miest v danom regióne v dôsledku čoho by následne klesla nezamestnanosť. Sektorovo ladené investičné stimuly sa zameriavajú na prilákanie investorov do určitého odvetvia a napokon individuálne ladené investičné stimuly slúžia na udržanie investora, ktorý zvažuje odchod a presun výroby z krajiny.

1.3.2 Portfóliové investície

Portfóliové investície z hľadiska časového horizontu predstavujú krátkodobé až strednodobé investície. Na rozdiel od priamych zahraničných investícií cieľom nie je získanie kontroly, ale dosiahnutie zisku. Investori očakávajú vyššie výnosy pri rovnakom riziku alebo rovnaké výnosy pri nižšom riziku. Portfóliové investície sa realizujú prostredníctvom nákupu cenných papierov na zahraničných trhoch, pričom podiel na spoločnosti musí byť menší ako 10

%, čím nevzniká právo investora na kontrolu spoločnosti, čiže právo na zasahovanie do hospodárskej činnosti danej spoločnosti. Rozvoj portfóliových investícií začal v 90tych rokoch

20. storočia, teda v období, ktoré je charakteristické privatizačnými procesmi, ktoré spočívali v predaji veľkých štátnych spoločností súkromníkom. Tieto informácie sú pomerne volatilné, čo znamená, že z pohľadu ekonomiky sú nestále, čiže nejedná sa o finančné prostriedky, s ktorými by mohla ekonomika hostiteľskej krajiny dlhodobo počítať.

S volatilitou portfóliových investícií súvisí niekoľko druhov rizík. Prvým druhom sú kurzové riziká, ktoré je možné znížiť prostredníctvom diverzifikácie, čiže rozloženia rizika cez investovanie do rozličných produktov, kde sa očakáva odlišný vývin alebo zaistenia, teda

„hedgingu“ prostredníctvom dohodu kurzu cez kurzový lístok. Ďalšou skupinou rizík

spojenými s portfóliovými investíciami sú štátno-politické riziká, teda transferové, operačné, vlastnícke riziká, ďalej aj riziko zmeny menového režitmu, riziko vyvlastnenia alebo aj neočakávané zmeny daňového systému.

Záver

Na základe nadobudnutých poznatkov pri písaní seminárnej práce môžeme zhodnotiť, že poistný trh má významné postavenie v ekonomike krajiny, a teda je veľmi dôležité tento trh regulovať, aby mohol správne fungovať.

Keďže poistný trh je súčasťou finančného trhu, správne zvolená regulácia poistného trhu prispieva k zvyšovaniu hospodárskeho rastu krajiny, čím sa zvyšuje aj životná úroveň obyvateľstva toho-ktorého štátu.

Pri písaní práce sme mali možnosť si všimnúť, že poistný trh na Slovensku prešiel rokmi viacerými zmenami. Jednou z najdôležitejších bol prechod monopolistického poistného trhu, ktorý fungoval na Slovensku do roku 1989 na oligopol.

Medzi ďalšie faktory, ktoré mali vplyv na vývoj poistného trhu na Slovensku patria - globalizácia, vznik Európskeho hospodárskeho spoločenstva a neskôr vznik Európskej únie. Všetky tieto faktory prispeli vo významnej miere k tomu ako sa trh v našej krajine rokmi menil.

Ďalšia zmena nastala začlenením Slovenska do Európskej únie v roku 2004, čím sa poistný trh našej krajiny stal súčasťou jednotného európskeho poistného trhu. Vstup Slovenska do EÚ nemal za následok len podriadenie činnosti Národnej banky Slovenska predpisom Európskej centrálnej banky, ale rovnako aj poistný trh na Slovensku sa musel začať riadiť legislatívnymi normami Európskej únie. Na základe toho môžeme vidieť vplyv globalizácie a integrácie trhových ekonomík krajín, ktoré sú súčasťou Európskej únie.

Z toho vyplýva, že regulácia poistného trhu na Slovensku nie je záležitosťou len našej krajiny, ale treba sa na ňu pozerať z globálneho hľadiska. Poistný trh sa musí teda riadiť právnymi predpismi zákonov Slovenskej republiky, ale aj právnymi predpismi, ktoré sú záväzné pre členské štáty Európskej únie.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Priame zahraničné investície a portfóliové investície (Seminárna práca)

Pridať nový komentár


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Manažment

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.009