Ako zvládnuť učenie – Ako sa efektívne učiť

Ako zvládnuť učenie – Ako sa efektívne učiť

Úvod

Učenie je proces, ktorý nás sprevádza od začiatku až do konca nášho bytia. Učíme sa celý život, zámerne či nezámerne.

Lenže koľko pozornosti venujeme tomuto procesu?

Robí nám učenie radosť alebo nás zaťažuje? Učiť sa jednoducho musíme, obzvlášť, ak sme žiaci, študenti alebo si to vyžaduje naša profesia.

Niekto sa učí ľahko a rýchlo a má výborné výsledky, iný zase strávi neskutočne veľa času pri knihách a poznámkach, ale výsledky nespĺňajú jeho predstavy.

Z každého človeka sa môže stať dobrý študent, len potrebuje chuť a záujem na sebe pracovať. Zároveň potrebuje odhodlanie prečítať si túto príručku, pretože informácie v nej môžu mnohým poslúžiť. Poznáme účinné metódy a formy učenia sa?

Odpovede na otázky o učení sa ponúka táto príručka, ktorá v prvom rade opisuje procesy učenia, hovorí o tom, aké je dôležité nájsť si ten správny štýl učenia sa aby sme si uľahčili a zefektívnili prijímanie informácií.

Veľakrát zabúdame na prostredie, v ktorom sa učíme, práve to môže negatívne ovplyvniť našu výkonnosť, či snahu učiť sa. V príručke nájdete opis najvhodnejších podmienok učenia sa. Spomenieme aj dôležitosť koncentrácie, motivácie a športu.

Dozviete sa o bežných ale aj menej známych učebných metódach a vyskúšať si môžete aj iné formy učenia sa napríklad cudzích jazykov.

Na konci príručky je uvedená a vysvetlená odborná terminológia používaná v texte.

Celkovo poskytujeme jeden z návodov ako úspešne zvládnuť učenie.

Učenie sa je osobitný druh ľudskej činnosti, ktorá mení človeka. Učiť sa neznamená iba memorovať ani učiť sa naspamäť, či počúvať monológ učiteľa. Učenie je aktivita nášho intelektu a najúčinnejší prostriedok jeho rozvoja. A intelekt možno rozvíjať do najvyššieho veku. Ľudia, ktorí sa pravidelne učia, žijú dlhšie, učenie totiž spomaľuje stárnutie.

Čím je väčšia prestávka v učení, tým je znovu väčší problém znovu sa začať učiť /napr. po dvojmesačných prázdninách, po prerušení štúdia.../.

Ľudia sa odlišujú pri učení tým, ktoré zmysly prednostne uplatňujú pro prijímaní informácií. Niekto sa lepšie učí počúvaním, niekto čítaním, iný prezeraním obrázkov, grafov, alebo manipuláciou predmetov.

Človek si častokrát svoj učebný štýl neuvedomuje. Tým, že zistíme čo nám pri učení vyhovuje a čo ho urýchľuje, zefektívnime priebeh a výsledky učenia.

Učebné štýly však možno diagnostikovať a dokonca počas života meniť alebo kombinovať.

Ako funguje naša pamäť?

Ľudia sa veľmi radi vyhovárajú na to, že nemajú dobrú pamäť. Mali by si však uvedomiť, že zlá pamäť neexistuje. Existuje len pamäť netrénovaná. Výskumy ukázali, že človek je schopný zapamätať si:

10 % z toho, čo počuje

15% z toho čo vidí

20% z videného a zároveň počutého

40% z diskusie

80% z toho čo priamo zažije alebo vykonáva

90% z toho, čo s apokúša naučiť iných, teda pokiaľ vysvetľujeme iným, učíme sa, upevňujeme si vlastné vedomosti

Z toho vyplýva, že sa pri učení oplatí zapojiť sluch i zrak naraz. Najefektívnejšie však je, ak vyučujeme iných. Možno sa niektorí z vás nechávajú preskúšať rodičmi.

Existujú rôzne techniky ako si môžme zlepšiť pamäť. Väčšina z nich je však veľmi časovo náročná. Vyžadujú si naozaj pravidelný tréning.

Naučte sa nový jazyk, riešte rozličné hádanky, naučte sa hrať na nový hudobný nástroj a riešte náročné úlohy.

Ak si chce človek zapamätať čo najviac informáciíí, musí sa snažiť ich čo najviac prepracovať. Čím viac spojení medzi položkami vytvoríme, tým viac máme možností ako si tieto položky vybaviť. Preto ak si čítame nejaký text, pomáha ak sa snažíme medzi tým textom a tým čo vieme nájsť čo najviac súvislostí.

Ďalej je nápomocné ak si k textu kladieme ďalšie otázky.

Ďalšou technikou je organizovanie slov do celku. Napr. pri výučbe cudzích slovíčok si ich omnoho ľahšie zapamätáme ak sa ich učíme v kontexte celej vety alebo celého textu. Dokonca aj pri učení sa úplne nesúvisiacich slov je nápomocné vytvoriť si (aj keď na prvý pohľad možno nelogický) text.

Praktické cvičenie:

Máte 30 sekúnd na to, aby ste si zapamätali zoznam nasledujúcich slov:
drevorubač, šípka, korčule, živý plot, kolónia, káčer, nábytok, pančucha, vankúš.
A teraz máte opäť 30 sekúnd na to, aby ste si zapamätali zvýraznené slová v nasledujúcich vetách:
Zelenina môže byť užitočný nástroj tam, kde je vysoká škola. Mrkva môže slúžiť ako klinec pre tvoj plot alebo bazén. Avšak obchodník, ktorého poslala kráľovná, môže preliezť plot a mrkvu zje koza.

Učebné štýly

Pre konkrétnu osobu nie je určený len jeden učebný štýl, môžeme využívať zmiešané učebné štýly, ktoré pozostávajú z dvoch, troch či dokonca zo všetkých týchto uvedených učebných štýlov, ktoré sa časom môžu zdokonaľovať či dokonca meniť.

Odhadnite, ktorý štýl učenia je pre vás najvhodnejší!

Zrakovo – obrazový štýl /vizuálny učebný štýl/

Tento učebný štýl je príznačný pre ľudí, ktorí nové učivo radšej vidia v jeho grafickej, obrazovej podobe.

Títo ľudia uprednostňujú pozorovanie vecí, sledovanie rôznych obrázkov, grafov, filmov, čohokoľvek, čo si dokážu v pamäti predstaviť v podobe nejakých grafických predstáv. Ťažšie zvládajú učenie, ak majú učivo sprostredkované len výkladom od učiteľa.

Niektorí sa najradšej a najlepšie učia ak učivo vidia v obrazovej podobe /schémy, grafy, video, obrázky/.

Učivo si dokážu v pamäti predstaviť. Majú ťažkosti pri počúvaní.

Odporúčanie:

Mali by ste sedieť v prvej lavici, aby vám nič neprekážalo pri pozorovaní učiteľa, popri prednáške by ste mali sledovať text v učebnici, pokiaľ nepracujete s učebnicou, zapamätáte si viac, pokiaľ učiteľ aj píše na tabuľu.

Študenti pri robení poznámok si značte rôzne značky, schémy, ilustrácie, kreslite, veľmi dobré jefarebne odlišovať časti učiva – podčiarkovať, dávať do rámčekov, pri učení z učebnice si slová, hlavné pojmy vypísať na papier.

Zrakovo – verbálny štýl

Je typický pre ľudí, ktorí si dobre pamätajú slová a čísla vďaka zraku, vedia si predstaviť celú stranu v zošite, či v učebnici. Ťažšie si pamätajú hovorené slovo, počuté si potrebujú zapísať.

Odporúčanie:

Učivo by si očíslujte, odseky označte písmenami, pri zapisovaní poznámok sa vyjadrujte vlastnými slovami a často čítajte nahlas.

Potrebné je nacvičovať vizuálne predstavy vybavovaním si učiva. Pri učení je potrebné tiché prostredie, bez hluku, bez hudby, a v poriadenom prostredí, aby nás nič nevyrušovalo a neodlákalo pozornosť.

Sluchový – auditívny učebný štýl

Keď sa najrýchlejšie a najľahšie naučíme z počutého slova, z rozprávaných príbehov, zaujímavostí a vtipov, nedokážeme si robiť kvalitné vlastné poznámky, radšej hovoríme ako čítame a píšeme, patríme medzi ľudí s auditívnym štýlom učenia.

Väčšinu informácií z prednášky si ľudia s auditívnym štýlom dobre pamätajú a vo svojej pamäti si dokážu vybaviť samotnú reč ako i svoj vlastný hlas. Určite radšej počúvajú a rozprávajú sa, ako píšu a čítajú. Ale: podľa toho, ako veľa učiva si títo ľudia dokážu zapamätať zo samotnej prednášky, by určite nemali vynechať ani jednu prednášku či hodinu vyučovania.

Odporúčanie:

Vhodné je počúvať nahrávky /nahrať si poučky, pri ich čítaní/, učivo pri učení čítať nahlas, opakovať nahlas, vytvárať si rým na texty, doplniť si informácie z knihy čítaním nahlas. Vyhovuje skupinová forma práce na hodinách, vhodné niekedy sa učiť v spoločnosti niekoho ďalšieho učiaceho sa a o učive diskutovať.

Pohybový učebný štýl

Žiaci alebo študenti s prevažujúcim kinetickým (pohybovým) učebným štýlom majú potrebu s učivom manipulovať. Pri učení potrebujú niečo robiť, napr. dotýkať sa predmetov. Vtedy sa u nich vytvárajú asociácie medzi predmetom a učiacim sa učivom. S obľubou vykonávajú praktické pokusy.

Odporúčanie:

Študenti, využívajte trojrozmerné modely, poprípade počítač, kde môžte simulovať rôzne praktické využite učiva. Učivo si opakujte počas chôdze a v príprave na skúšku simulujte situáciu výberu otázky, teda položte si otázku z nového učiva, urobte si prípravu na ňu a sami si na otázku odpovedajte.

Učiteľ počas prednášky učiva by mal umožniť svojim študentom, pokiaľ je to možné, využívať k práci počítač, hoci aj na robenie si poznámok. Keďže títo žiaci radi pracujú s učivom, mal by do svojej výuky začleniť aj praktické cvičenia či laboratórne práce. Svoj výklad by mal obohatiť aj praktickými skúsenosťami využitia učiva v praxi.

Podľa prevažujúcich druhov inteligencie rozoznávame ďalšie štýly učenia sa:

Lingvistický učebný štýl

Človek, u ktorého prevláda tento učebný štýl veľmi rád pracuje so slovom. Rád číta, píše, rád sa rozpráva a vedie diskusie. Preto by mal viesť spoločné diskusie s učiteľom a spolužiakmi. Viesť slovný spor a vyhľadávať aj prezentovať informácie o učive z iných dostupných zdrojov informácii ako je internet, knihy, časopisy a iné. Lingvistická inteligencia sa uvádza do činnosti pri počúvaní, písaní alebo čítaní.

Logicko-matematický učebný štýl

U človeka s logicko-matematickým učebným štýlom zohrávajú hlavnú úlohu práce s číslami, s logickými a matematickými výrazmi. Rád rieši a experimentuje. Logicko-matematická inteligencia sa uvádza do činnosti v situáciách vyžadujúcich abstraktné myslenie, logiku. Tento typ človeka je výnimočný pri zostavovaní a riešení rôznych počtárskych úloh a logických hádanok a pomocou týchto postupov, by sa mal aj učiť nové učivo.

Muzikálny učebný štýl

Človek s muzikálnym učebný štýlom obľubuje hudbu, rytmus, rád si spieva a veľmi dobre rozoznáva hudobné tóny. Takisto si veľmi dobre dokáže zapamätať rytmus, tempo melódie, tóny a dokáže hudbu veľmi dobre reprodukovať. Oveľa ľahšie vytvorí zložité a nápadité vlastné texty k melódii, napr. jednoduchú slohovú prácu.

Najlepšie sa mu učí pri hudbe, pričom pri učení by si mal vyberať vhodnú hudbu a nepúšťať ju príliž nahlas.

 Interpersonálny učebný štýl

Človek, u ktorého prevláda interpersonálny učebný štýl, rád pracuje v kolektíve, rád riadi a organizuje. Často ho vyhľadávajú ostatní členovia skupiny aby im poradil, má silne rozvinuté empatické cítenie. Máva veľa priateľov, rád sa s nimi rozpráva a v kolektíve je obľúbený. Býva aktívnym členom rôznych spolkov. Interpersonálna inteligencia sa aktivizuje pri komunikácii s inými ľuďmi, pri činnosti v kolektíve.

Najlepšie výsledky pri učení sa dosahujú pomocou rozhovorov v skupine pri výmene názorov a skúseností. Na rozvoj interpersonálneho učebného štýlu sa doporučuje pracovať v skupine, kde treba riešiť spoločne nejaké problémy, kde treba viesť diskusiu a niesť aj určitú zodpovednosť za skupinu.

Intrapersonálny učebný štýl

Človek s intrapersonálnym učebným štýlom je presným opakom študenta s interpersonálnym učebným štýlom. Tento typ študenta rád pracuje sám a učí sa osamote. Zväčša to býva človek samotár, ktorý si presadzuje vlastné názory. Máva bohatý vnútorný život, býva svedomitý.

 Najlepšie sa učí sám s vlastným učebným tempom a vo vlastnom priestore, bez iných ľudí. Na rozvoj intrapersonálneho učebného štýlu je vhodné kontrolovať a hodnotiť svoju činnosť, plánovať využitie svojho času, predvídať, vysvetľovať svoje pocity a túžby a zaraďovať sa do spoločnosti, ktorá je názormi blízka a empatická.

Prírodný učebný štýl

Človek, u ktorého prevláda prírodný učebný štýl je nepochybne úzko spätý s prírodou. Rád chodí na prechádzky do prírody, kde rád trávi svoj voľný čas turistikou a kempovaním. Keďže je silno naviazaný na prírodu a všetko čo s ňou súvisí, zaujíma sa o botaniku, o životné prostredie a ekológiu, preto pri učení vyhľadáva prírodné prostredie.

Medzi aktivity na rozvoj prírodného učebného štýlu môžeme zaradiť prácu v záhradke, starostlivosť o zvieratá, čítanie kníh o prírode, či sledovanie náučných filmov o prírode a starostlivosti o ochranu prírody.

Veľakrát stačí na efektívne učenie sa pohľad z okna na prírodu, učenie sa na záhrade, na balkóne, teda v exteriéri, učenie sa v inom prostredí – na chate, počas prechádzky so psom.

Pozornosť – polovica úspechu

Učiteľ nezaručí, že učivo budeme ovládať, on je len sprostredkovateľ informácií.

Je na našej osobnosti, či venujeme dostatok pozornosti učivu, či sme napríklad aj z výkladu porozumeli novým informáciám.

 Pozornosť počas výkladu je totiž polovica úspechu pri učení. Ak bude človek pozorný počas výkladu učiteľa, pochopí učivo v škole a o to menej námahy vynaloží na domáce učenie.

Nedostatkom koncentrácie pri učení sa vyhneme:

- ak vylúčime alebo znížime na minimum všetko, čo odpútava našu pozornosť (hluk, hudba, televízor, prítomnosť inej osoby, atď.)

- ak si zapisujeme počas výkladu poznámky (ale nesprávne je, ak sa usilujeme zapísať každé slovo, nestihneme premýšľať ani si všetko poznačiť, podstatné je pozorne počúvať a preformulovať myšlienky, tak aby sme si zapísali podstatu vlastnými slovami, odborné slová je nevyhnutné zapísať v originálnom znení)

Ak postupujeme správne, dokážme už počas výkladu odpovedať na aktivizujúce otázky učiteľa, alebo samy kladieme otázky a po prednáške vieme diskutovať o učive.

Koncentrácia

Pre kvalitné učenie sa je nevyhnutná koncentrácia.

Čím koncentrovanejšie pracujeme, tým rýchlejšie a ľahšie sa dostaneme k cieľu.
Zaujímavé zistenie je, že ani prílišné pohodlie učeniu neprospieva. Ľahké napätie svalov totiž podporuje duševnú činnosť. Kto sa úplne uvoľní, sa nemôže zároveň optimálne koncentrovať na učenie.

Práve preto sa neodporúča pri učení ležať alebo sedieť v kresle, ale posadiť sa za stôl.
Ľudia majú na udržiavanie pozornosti rôzne taktiky. Po každom prečítanom úseku si skúsme jednou dvoma vetami zhrnúť, čo sme sa dozvedeli a zapíšme si to. Okrem toho, že sa budeme na text lepšie sústrediť, umožní nám to aj si ho trošku zopakovať.

Dĺžka koncentrácie sa však dá aj natrénovať. Ako všetky predchádzajúce tréningy si však vyžaduje svoj čas.

Jednou z metód je táto:

Rozdeľme si čas do presne stanovených fáz koncentrácie. Najlepšie je začať s desiatimi minútami. Kontrolovať sa môžeme pomocou budíka. Počas týchto desiatich minút pracujme bez toho, aby ste mysleli na čas. Ak zistíme, že sa môžeme koncentrovať i dlhšie, predĺžme si čas na 15 minút. Takto časové rozpätie stupňujte až na 30 minút. Potom treba bezpodmienečne urobiť krátku prestávku. A to aj v prípade, ak sa cítime celkom sviežo. Ak sa nám už prvých desať minút zdá byť príliš dlhých, začnime s piatimi. Záleží predovšetkým na tom, aby sme sa naozaj úplne koncentrovali na učebnú látku a nepozerali sa pri tom na hodiny. Takto postupne zistíme, že sa budeme môcť dvadsať až tridsať minút úplne koncentrovať na učenie aj vtedy, keď ho nebudeme považovať za obzvlášť napínavé.

Rozdelenie času na učenie

Ak si zvykneme na istý stereotyp, bude pre nás taký prirodzený, že nám ani nenapadne na ňom niečo meniť. Hovoríme teraz o rozdelení času a vytýčení času na učenie.

Určime si presný čas v dni, keď sa budeme učiť. Skúsme nájsť také hodiny, ktoré máme voľné každý deň. Alebo aspoň väčšinu dní. V tomto čase sa vždy učme. Nech sa deje čokoľvek, dodržiavajme ho. Rande si dohodneme na inokedy, rodičov poprosíme aby od nás v tomto čase nič nechceli, neskúšajme sa pozerať, či náhodou nejde niečo v telke, jednoducho sa vtedy učme. Zo začiatku sa do toho zrejme budeme musieť nútiť. Nájdeme si kopec výhovoriek, prečo ešte niečo iné musíme urobiť. Ale ak budeme na sebe pracovať, ten čas dodržiavať, postupne sa učenie v pravidelnom čase pre nás stane zvykom. A to je dobré. Začneme mať pocit, že je úplne normálne, že sa od piatej do siedmej večer učíme a nerobíme nič iné.

Pokiaľ nemáme možnosť dodržiavať presne čas, môžeme to skúsiť inak: napr. učiť sa budeme každý deň hneď po tom, ako prídeme domov, hneď ako vyvenčíme psa, atď. Bez ohľadu na to, či prídeme zo školy, z krúžku alebo stretnutia s kamarátmi, našim zvykom sa stane napr. vyvenčiť psa, najesť sa a potom si hneď sadnúť k učeniu.

Dôležité je tiež vedieť si rozdeliť čas a učenie naplánovať. Veľa ľudí nestíha svoju prácu len preto, že ju nevie zaradiť do svojho pracovného dňa. Naplánujme si, čo v daný deň budeme robiť a koľko nám tá ktorá činnosť bude trvať. Potrebné sú samozrejme aj prípadné časové rezervy. A pokiaľ sa nám podarí niektorú činnosť skončiť skôr ako sme mali v pláne, môžeme sa tešiť z voľného času.

Ráno alebo večer?

Niektorým ľuďom vyhovuje učiť sa ráno, iným cez deň alebo celú noc. Na strednej škole človek až tak veľmi na výber nemá (cez deň je v škole a v noci musí spať, aby ráno vládal vstať). Ale aj napriek tomu sa skúsme zamyslieť, kedy sa nám učí najlepšie. Vyhovuje nám vstať ráno o dve hodiny skôr a naučiť sa vtedy? Alebo to urobiť okamžite po príchode zo školy, aby sme na to už viac nemuseli myslieť a mali voľný večer? Alebo radšej po večeri, keď už sa vonku zotmie...

Každému vyhovuje niečo iné. Sú však aj určité objektívne výhody a nevýhody takéhoto učenia sa.

Ranné vstávanie a učenie – mozog je čerstvý, oddýchnutý, ľahšie si učivo zapamätáme. Na druhej strane, môžeme prísť do školy už unavení a po celom dni v škole zistíme, že večer si už takmer nič z ranného učenia nepamätáme.

Hneď po škole – učenie máte rýchlo z krku, nemusíme zaťažovať svoju myseľ neustálymi myšlienkami na to, čo nás ešte čaká. Je príjemný pocit mať večer voľno. Negatívom však je, že pokiaľ nemáme silnú vnútornú disciplínu, určite nám bude vnútorný hlas hovoriť „do večera je ďaleko, ešte máš kopu času“ a to môže spôsobiť, že sa budeme aj tak učiť dlho a až do noci. A po príchode zo školy je nevyhnutné si oddýchnuť.

Večer – všetko, čo sa naučíme sa nám počas spánku ľahšie a na dlhšiu dobu v hlave uloží. V noci na nás nevplývajú rôzne rušivé vplyvy. Na druhej strane, máme za sebou celý deň plný zážitkov a informácií, sme unavení a učenie pôjde pomalšie a ťažšie. Zvážme preto všetky pre a proti, zamyslime sa nad svojim denným rytmom (kedy sa nám učí najľahšie) a podľa toho si vyberieme ten správny čas na učenie.

Toto boli tie najjednoduchšie spôsoby ako zefektívniť svoje učenie. Nestoja nás takmer žiadnu námahu a napriek tomu sú účinné len do istej miery. Ďalšie typy, ako sa lepšie učiť si už vyžadujú prácu na sebe a odhodlanosť niečo zmeniť a zlepšiť.

Motivácia

To, či sa pre nás učenie stane mukou alebo zábavou záleží len a len na nás. Rozhodujeme o tom svojim postojom k učeniu.

Úplne najlepšou motiváciou je radosť z práce a záujem o vec, ktorú robíme. Ak nás nejaký predmet zaujíma, pravdepodobne nemáme problémy s jeho učením sa. Dokážeme sa pustiť do učenia, dokážeme udržať pri ňom pozornosť a učenie nám ide. Často sa ale musíme učiť niečo, čo nás nebaví. Postoj „musím“ kvalitnému učeniu sa neprospieva. Je potrebné ho zmeniť na „chcem“. Skúsme nájsť na danom učive aspoň kúsok pozitíva, pre ktoré sa oplatí chcieť sa učiť.

Motivovať sa môžme aj odmenou. Určite to poznáte:

Keď sa dnes naučím túto časť, pôjdem večer do kina, kúpim si niečo dobré, pozriem si televízor, jednoducho si urobím radosť. Primerané pochválenie samého seba pomáha. Najmä vtedy, ak nie je na blízku nikto, kto by to urobil za vás.

Mnemotechnické pomôcky

Človek sa oveľa jednoduchšie učí ak majú veci, ktoré sa učí určitú logiku, sú s niečím spojené, niečo mu pripomínajú. Preto si niektorí ľudia veľmi účinne vytvárajú tzv. mnemotechnické pomôcky. Ide o vytváranie básničiek, viet, súvislostí, ktoré napomáhajú zapamätaniu nesúvisiacich a nelogických informácií.

Mnemotechnika úspešne využíva ľudskú predstavivosť. Tak napríklad, ako si zapamätať rímske číslice?

L 50, C 100, D 500, M 1000 znamená LaCo DoMa. Alebo Lev Cúva Do Manéže. Alebo čokoľvek, čo si vymyslíme.

 Šetri sedem oslov znamená vlastne: šesť tri sedem osem, čo je 6 378 teda polomer Zeme.

Mnemotechnické pomôcky sú najúčinnejšie, ak si ich vytvoríme sami. Pomôckou môžu byť obyčajné znaky, farby alebo zvuky, rytmus, básnička, veta.

Organizovanie učebných činností

Návod na prípravu učenia sa doma:

Pripraviť si časový rozpis učenia sa podľa náročnosti predmetov, stanoviť si priority, rozdeliť si úlohy , včas ukončiť úlohy, upraviť si podmienky učenia sa.

Pracovné prostredie

Pracovný stôl by mal byť umiestnený pri okne. Aby sme si nepreťažovali zrak, umelé svetlo by malo dopadať pre pravákov z ľava, pre ľavákov z prava. Stolová lampa by nemala vyžarovať príliž silné intenzívne svetlo, ale ani príliž slabé, aby sme sa rýchlo neunavili. Po umytí okien, alebo po odsunutí záclony, možno náš výkon zvýšiť až o 5 %.

V prostredí poriadku a čistoty je aj náš výkon lepší, prebytok vecí rozptyľuje pozornosť. Farby v pracovnej miestnosti by mali byť skôr teplejšie, vhodná je oranžová.

Šport a pobyt na čerstvom vzduchu výrazne podporuje myslenie. Telo potrebuje kyslík aj odreagovanie sa, vyčistením mysle sa výkonnosť zvýši. Ale ani športom to netreba preháňať, neprepínajme sily aby nám zostalo dosť energie na učenie sa.

Prečo musíme športovať?

Pravidelné športovanie vplýva na utváranie psychickej pohody a fyzických a charakterových vlastností.

Učí nás zlepšovať výkony, prekonávať strach a neúspech, učí nás prispôsobiť sa, spolupracovať, utvára priateľstvá, pestuje v nás vytrvalosť, ceľavedomosť, odvahu, sebadisciplínu a samostatnosť, pravidelný šport dodáva sviežosť, silu a dobrú náladu, zabezpečuje aktivitu, zdravie a psychickú odolnosť.

Niečo sa naučme pred tréningom, niečo si nechajme na večer.

Čo sa kedy učiť?

Po príchode zo školy si nezabudnime oddýchnuť, nabrať nové sily na domáce učenie. Stanovme si časové ohraničenie na jeden vyučovací predmet, medzipredmetmi si dávajme prestávku /napr. 10 minút na vzduchu, cvičenie, počúvanie hudby, nezabudnime na spánok – popoludňajší 20 minútový na regeneráciu síl, atď./.

Psychofyziologické hľadisko vyžaduje zaradiť: učenie sa ťažkých predmetov v čase, kedy vládzeme najviac, kedy je náš organizmus najvýkonnejší.

Inde o individuálne pocity, každý by si mal poznať svoje telo, približne určiť najvhodnejší čas na učenie sa.

Popoludnie je vhodné na odborné predmety a matematiku, takisto jazyky.

Večer je vhodný na slovenčinu, dejepis a jednoduchší jazyk.

Nie je však vhodné učiť sa dva podobné predmety za sebou / nemecký jazyk a anglický jazyk, pedagogika a psychológia, dejepis a literatúra/.

Praktické predmety alebo domáce úlohy je vhodné zaradiť pomedzi náročné predmety, pokiaľ nám nezaberú príliž veľa času, aby sme sa koncentrovali aj po ich ukončení na nasledujúci náročný predmet /napr. hra na nástroji, kresba, matematický príklad/. Nemusíme dokončiť naraz všetky príklady napr. z matematiky, pokračovať budeme po doučení sa nového učiva zo slovenčiny/.

Alternatívne metódy

Učenie sa v spánku

Táto metóda sa zakladá na zmenách hladín, v ktorých pracuje mozog počas spánku. Pre jej hlbšie preskúmanie odporúčame literatúru s témou hladiny alfa.
Podstatou učenia sa v spánku je, že si učebný text nahráme na kazetu alebo na diktafón, mobil a niekoľko dní ju počúvame v spánku. Táto metóda si vyžaduje určitý tréning. Preto sa ju nesnažme prvýkrát použiť, keď máme tesne pred skúškou. Funguje, len ak sme úplne uvoľnený a neočakávame prílišný úspech.
Pred samotným textom, ktorý sa chceme naučiť nahráme (na magnetofónovú pásku, diktafón, na mobil, atď) zhruba 20-minútovú odmlku, teda ticho. To slúži k uvoľneniu a navodeniu spánku. Zároveň pripravuje mozog na prijímanie informácií. Zo začiatku nahovorme maximálne tri desať minútové pasáže. Postupom času môžme čas učenia individuálne zvyšovať. Text si prehrávajme tri noci po sebe. Týmto spôsobom si text určite uložíme v pamäti.
Učenie v spánku je účinnejšie, ak sa kombinuje s učením tesne pred spaním. Dôležité je občas do textu nahovoriť pár motivačných viet tak, aby sme skutočne mali pocit, že učivo zvládneme.

Učenie sa "preťažením"

Ľavá hemisféra mozgu sa zameriava analytické rozpracovanie logických záverov. Prijíma informácie v podobe obrazov, slov a písmen. Zahŕňa rozhodnutia, ktoré pripisujeme nášmu vedomiu.

V dnešnom školstve sa využíva na spacovávanie učebných látok. Zároveň sa však zoznamujeme so skôr emotívnou pravou hemisférou. Prijíma väčšinou citové podnety a komunikuje s nami prostredníctvom "intuície".

Mnoho jazykových kurzov, sa zameriava na využívanie tohto potenciálu. Profesor Thomas H. Budzynsky vytvoril metódu učenia sa "preťažením".
O čo ide? Ľavá-analytická hemisféra je jednoducho preťažená sledom nezmyselných úloh. Učiaci sa je podnecovaný k opakovaniu nezmyselnému sledu čísel. Tie sú nahovorené do pravého sluchádka mierne zvýšenou intenzitou, zatiaľ čo do ľavého ucha prijímame učebnúlátku. Občas sa môže stať, že jednoducho nebudeme schopný prijať danú látku. Na druhý deň však bude znovu všetko v poriadku. Tento fenomén dosiaľ nebol objasnený.
Výhodou je, že toto učenie si nevyžaduje žiadny zvláštny tréning. Navyše sa obsah týchto informácií dá vyvolať v ktoromkoľvek časovom okamihu. Je to most medzi vedomím a podvedomím. Často sa preto využíva aj pre terapeutické účely.

Samostatné učenie sa pomocou iných zdrojov

- vyhľadávanie informácií v inej knihe ako je učebnica z dôvodu porovnávania informácií, uisťovania sa a dopĺňania si informácií

- vyľadávanie v slovníkoch, na mapách, v tlači, na internete

Stratégia učenia a myslenia EUR

E- evokácia predstavuje vybavenie si v pamäti

U – uvedomenie si významu

R – reflexia, rozhovor po učení, po čítaní, počúvaní

Predtým ako sa ideme učiť, spomeňme si na všetko, čo sme počuli na hodine počas výkladu učiteľa. Pokiaľ ide o nové učivo, skúsme si premyslieť, čo všetko už vieme k danej téme, teda po prečítaní si nadpisu nového učiva, čo nám evokujú uvedené pojmy.

Pokiaľ už prejdeme k čítaniu textu, prichádzame do styku s novými informáciami, možno využiť techniku Insert – je to technika pomáhajúca zostať aktívnym pri čítaní alebo počúvaní textu či pozeraní filmu. Ide o interaktívny znakový systém pre efektívne čítanie a myslenie.

Pri spracovávaní učiva, alebo čítania textu:

• dáme znak + /plus/ tam, kde sme sa dozvedeli novú informáciu
• dáme znak V /viem/ tam, kde je informácia, ktorú sme už poznali
• dáme znak ? /otáznik/ tam, kde vás informácia zmiatla, alebo by ste chceli vedieť o nej viac

Reflexia je obzretie sa za učivom, čo nové sme sa naučili, čo sme ovládali, čo nám nie je jasné, s čím nesúhlasíme. Je potrebné zopakovať si nové fakty a prípadne zapísať, položiť otázky učiteľovi k novému učivu.

Ako sa učiť jazyky

Mladí ľudia sa dnes síce jazyk učia v škole, ale často ho nevedia použiť v praxi. Dôvodom je skutočnosť, že človek si vytvorí vetu najskôr vo svojom vlastnom jazyku, a potom ju v hlave prekladá. To ale trvá dlho a často sa stáva, že v slovnej zásobe chýba nejaké slovo na to, aby sme mohli dokonale vytvorenú vetu v materinskom jazyku preložiť.

V prípade, že cudzinec bude rozprávať bežným hovorovým spôsobom (teda rýchlo a "hltať" koncovky), problém ešte narastie. Kým si preložíme v hlave jednotlivé slová a poskladáme vetu, hovoriaci povie zatiaľ ďalšie dve vety. A to môže poctivo sa učiaci študent dobre poznať gramatiku a mať aj slušnú slovnú zásobu, zachytí hovorené slovo minimálne.

Riešenie je jednoduché. Treba sa naučiť v cudzej reči myslieť. Keď v nej vymýšľate vety, automaticky používate slovnú zásobu, ktorú už máte a to, čo chcete vyjadriť, poviete jednoduchšie. Pri počúvaní vám nevadí, že nerozumiete všetko, lebo stíhate vnímať zmysel väčšiny slov a tie chýbajúce si domyslíte.

Je známe, že praktikovi s malou slovnou zásobou a slabou znalosťou gramatiky sa bude v komunikácii dariť lepšie ako nabifľovanému teoretikovi. Prečo? Príčinou je pomalosť ľudského rozumu. Je potrebné naučiť sa používať každé slovo, už pri učení ho treba hneď vyskúšať a použiť vo vete.

Najlepšie je začať s číslovkami a v duchu si počítať do sto a naspäť. Keď to pôjde, treba skúsiť násobilku 3, 5, 6, 7... . Keď uvidíte cenovky v obchode, čítajte ich v duchu v cudzej reči. Ako aj čas pri pohľade na hodinky, alebo precvičujte čísla pri listovaní strán v knihe. Keď vyradíte rozum - tlmočníka z funkcie v počítaní, skúste to so základnými slovami.

V bežných situáciách hovorme v duchu cudzou rečou a opisujme, čo vidíme a čo sa deje; podobne ako sme to robili doposiaľ nevedome v materinskej reči.

Je dobré požičať si alebo kúpiť cudzojazyčné knihy so zníženou slovnou zásobou. Takéto knihy sa dajú zohnať v kategóriách už od 300 použitých slov.

Ak natrafíme v knihe na neznáme slovo, ktoré sa častejšie opakuje, je dobré si ho hneď pozrieť v slovníku. Keď slovo prežijeme, ľahko si ho zapamätáme a rozšírime si tak slovnú zásobu. Čítanie dobrých kníh je pútavé, po chvíli aj zabudneme, že čítame v cudzom jazyku.

 Slová, najmä tie najčastejšie, si tam poriadne precvičíme a gramatika sa na nás nalepí, že ani nebudeme vedieť ako.

Ako si na to všetko nájsť čas?

Aj desať nových slov na papieriku sa dá počas dňa ľahko vytiahnuť z vrecka a trénovať ich, povedzme, vo vymyslenýchvetách. Na knihu je dobrý čas najmä v hromadnej doprave cestou do práce či do školy alebo si stačí nájsť pol hodiny denne počas dňa napríklad skrátením pozerania TV a úspech nenechá na seba dlho čakať. Radšej robiť menej a pravidelne, ako veľa a iba párkrát.

Základ je mať silnú motiváciu, vytrvalosť a disciplínu.

Podstatné je najprv trénovať pamäť. Naučiť sa slovíčka tak, ako idú za sebou úplne naspamäť. Potom si ich recitujme ako nejakú básničku. Potom sa naučme text v danom jazyku. Hovorme nahlas. Zoberme si 30 slov a kombinuj ich tak, aby sme povedali aspoň 10 zmysluplných viet. Naučí nás to efektívne využívať slovnú zásobu, ktorú máme k dispozícii.

Pracujme so slovníkom a nové slová si zapisujme do slovníčka. Slovníček si nosme so sebou a nahliadnime do neho hocikedy počas dňa – v rade, na zastávke, v obchode...

Počúvajme rádiá a pozerajme televízne stanice v cudzom jazyku – na internete, káblovke. Nemusíme sa snažiť rozumieť za každú cenu všetkému. Len počúvajme a postupne to príde.

Hovoriť cudzím jazykom znamená vedieť tak sformulovať myšlienku, aby sme ju vyjadrili pomocou aktívnej slovnej zásoby.

Počúvať sa možno naučiť počúvaním, čítať čítaním, písať písaním a hovoriť hovorením.

Takže veľa šťastia, dôslednosti a trpezlivosti!

Záver

Na záver považujem za potrebné pripomenúť, že žiak alebo študent, ktorý preferuje určitý učebný štýl, preferuje tento štýl aj pri prezentácií svojej duševnej práce, teda pri odpovedi. To znamená, že pokiaľ sa žiak učí najrýchlejšie a najkvalitnejšie z grafov a tabuliek, svoj výklad a odpoveď bude najkvalitnejšie prezentovať pomocou grafov, písania na tabuľu, vysvetlenia z bodov na prezentácii, atď.

Nie sú však vždy podmienky na to, aby si žiak vybral možnosť odpovedať takým štýlom, aký mu vyhovuje. Záleží to aj od dohody s učiteľom. A v záujme každého by malo byť prekonávať a trénovať seba samého v rôznych podmienkach – pretože platí: pokiaľ sa chceme naučiť vyjadrovať ústne /verbálne/, musíme čo najviac vyhľadávať verbálnu komunikáciu. Pokiaľ chceme zlepšiť svoj písomný prejav, musíme veľa písať a nestrániť sa písomných odpovedí.

Pri spracovávaní príručky bolo prvotnou snahou odhadnúť potreby človeka pri učení sa a zodpovedať na otázky súvisiace s procesom učenia sa.

Podiel na vzniku tejto príručky majú práve študenti, ktorí počas vyučovania, diskusií a triednickych hodín naznačili, že majú rôzne problémy pri učení.

To, či sa podarilo splniť cieľ – zefektívniť učenie sa, musí posúdiť sám čitateľ.

Možno príručka poskytne určitú pomoc, prípadne podnieti preštudovať si z ďalších zdrojov problematiku učenia sa. Alebo študenti napíšu vlastné rady ako zvládnuť učenie.

Slovník používanej terminológie

Alternatívny – náhradný

Evokácia – vybavenie, vyvolanie v mysli, spomenutie si

Interpersonálny – týkajúci sa dvoch a viacerých ľudí, medziľudský

Intrapersonálny – týkajúci sa samého seba, teda jednej osoby

Kinetický - pohybový

Koncentrácia – sústredenie sa

Lingvistika – veda o jazyku a jazykovej komunikácii

Metóda učenia sa – spôsob prijímania informácií, cesta ako dosiahnuť cieľ naučiť sa niečo

Mnemotechnika – technika utvárania spoľahlivej pamäte

Preferovať – uprednostňovať, používať

Reflexia – úvaha, uvažovanie

Simulovať – napodobňovať, predstierať určitú situáciu

Stratégia – súhrn postupov ako niečo dosiahnuť

Terminológia – náuka o odborných slovách, termíny sú odborné slová používané v určitej vede