Manažment – podstata a vývoj

Spoločenské vedy » Manažment

Autor: margita (21)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 13.09.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 711 slov
Počet zobrazení: 1 436
Tlačení: 94
Uložení: 99

Manažment – podstata a vývoj

Čo je to manažment

Toto slovo je odvodené od slova to manage, čo znamená riadiť, viesť, vládnuť. V tvare managment sa objavuje od druhej pol. 19. stor. v USA v súvislosti s novou disciplínou, zaoberajúcou sa riadením podnikov.

Manažment bol pôvodne definovaný ako umenie riadiť podnikovú činnosť. Vnímal sa ako proces, ktorý začína predvídaním, pokračuje organizovaním, prikazovaním a koordinovaním a končí kontrolou.

Neskôr sa manažment chápe hlavne ako umenie dosiahnuť vytýčené ciele podniku. Do popredia sa dostávajú otázky definovania cieľov a hľadania metód a postupov ako vytýčené ciele dosiahnuť. Rozvíjajú a zdokonaľujú sa činnosti, ktoré manažéri vykonávajú, ako plánovanie, rozhodovanie, organizovanie, vedenie ľudí a ich motivácia, ako aj vytváranie a zdokonaľovanie informačných a kontrolných systémov manažmentu.

Ak chceme presnejšie definovať pojem manažment, zistíme, že vystupuje v troch základných podobách : 1. manažment ako proces

  1. manažment ako profesia
  2. manažment ako vedná disciplína

Manažment ako proces

vyjadruje vzájomnú nadväznosť a previazanosť takých činností, ako je plánovanie, organizovanie, vedenie ľudí a kontrola, ktoré spolu umožňujú nielen vytyčovanie, ale aj dosahovanie cieľov podniku. Manažment v tomto zmysle vyjadruje praktickú činnosť manažérov predstavujúcu riadenie podniku alebo nejakej inej organizácie. Znamená to, že manažéri v rámci manažmentu stanovujú ciele, vymedzujú úlohy, zabezpečujú zdroje, zapájajú ľudí do činností, koordinujú činnosti a vykonávajú kontrolu plnenia vytýčených cieľov.

Manažment ako profesia

sa vzťahuje na skupinu ľudí, ktorí zabezpečujú proces manažmentu a zodpovedajú za priebeh tohto procesu, t. j. na manažérov. Manažment v tomto zmysle tvoria manažéri, ktorí zodpovedajú za riadenie organizácie ako celku, ako aj za riadenie jej útvarov a iných organizačných jednotiek (napríklad prevádzok, dielní, oddelení). Do manažmentu organizácie patria manažéri od pozície najvyššie zaradeného manažéra (napr. riaditeľ, generálny riaditeľ), ktorý stojí na čele manažmentu organizácie, cez manažérov zodpovedných za riadenie hlavných funkčných útvarov a relatívne samostatných jednotiek (riaditelia, vedúci závodov, prevádzok a odborných útvarov) ,až po manažérov na najnižšom stupni riadenia (vedúci oddelenia, majster dielne).

Manažment ako vedná disciplína

je odvodený od existencie teórie, ktorá sa sústreďuje na neustále zdokonaľovanie prístupov, nástrojov, metód a techník, ktoré umožňujú manažérom zdokonaľovať proces manažmentu a tým zabezpečovať úspešné riadenie organizácie. V rámci tejto vednej disciplíny existujú aj vedné odbory, ktoré sa sústreďujú na špecifické problémy manažmentu v rôznych oblastiach (finančný manažment, manažment ľudských zdrojov,...).

Vývoj manažmentu

Začiatky manažmentu siahajú do polovice 19. stor., obdobia nástupu priemyselnej revolúcie a rýchleho rozvoja priemyselnej výroby. V tomto období nastáva prechod od domácej kusovej výroby k továrenskej veľkovýrobe. Domáca kusová výroba bola prevažne ručnou výrobou a organizácia a riadenie výroby sa zakladalo na poznatkoch a skúsenostiach, ktoré sa spravidla odovzdávali z generácie na generáciu. Neexistovala teória manažmentu, ani možnosť jej štúdia.

V rámci priemyselnej revolúcie sa mení kusová výroba na priemyselnú veľkovýrobu, ktorej základom je deľba práce a rozvoj kooperácie. Nové stroje a technológie vytvárali možnosti zmien postavenia a pôsobenia človeka vo výrobnom procese. Ak sa človek nemal stať najslabším článkom a brzdou ďalšieho rozvoja výroby, bolo potrebné hľadať vhodné a účinné spôsoby jeho zapojenia do výrobného procesu. Základy teórie a praxe manažmentu sa položili pod vplyvom priemyselnej revolúcie.

Začiatky vývoj teórie manažmentu boli podporené dvoma školami – klasickou a neoklasickou. Predstaviteľmi klasickej teórie sú – Taylor, Weber, Ford.

Frederic Winslow Taylor (1856 – 1915)

Pokladá sa za zakladateľa vedeckého riadenia založeného na využívaní vedeckých metód za účelom pripraviť najlepší spôsob, ako vykonávať výrobné a obslužné práce na najnižšej úrovni podniku, a to dielne.

Vyučil sa za modelára a strojného zámočníka, rýchlo sa vypracoval na predáka a vyštudoval za strojného inžiniera a stal sa vrchným inžinierom vo firme.

Videl, že robotníci používajú pri rovnakej práci odlišné postupy, práca im je prideľovaná bez ohľadu na ich schopnosti a produktivita ich práce je nízka. Rozhodol sa to zmeniť. Presadzoval zavedenie vedeckých postupov do výrobných a obslužných prác robotníkov a na základe nich vytvorenie jednotných pracovných postupov a návodov pre robotníkov ako dané práce vykonávať. Jeho cieľom bolo zdokonaliť organizáciu práce robotníkov a zvýšiť ich produktivitu.

Štyri princípy Taylorovho vedeckého riadenia

  1. Vytvorenie vedecky podloženého postupu pre každú prácu.

Odporúčal najprv rozčleniť výrobný proces na jednotlivé operácie, každú na menšie úkony a tie až na pohyby robotníka pri práci za účelom zracionalizovať postupy prác. Zdôrazňoval potrebu špecilizovať robotníkov na výkon jednej alebo len niekoľkých operácií. Zaviedol časové štúdie prác, pri ktorých sa pomocou stopiek zisťoval čas trvania jednotlivých pohybov, úkonov a operácií na základe výkonov najlepších robotníkov. Takto získaný čas sa stal základom stanovenia noriem pracovného výkonu a odmeňovania.

Viazanie odmeňovania na plnenie výkonových noriem pracovného výkonu sa stalo základom tzv. úkolového odmeňovania, t. j. odmeňovania za dosiahnuté výkony.

  1. Odborný výber a vyškolenie robotníkov

Zdôrazňoval potrebu výberu vhodných ľudí pre danú prácu a nevyhnutnosť ich odborného vyškolenia.

  1. Spolupráca medzi robotníkmi a vedúcimi

Je nevyhnutná na zabezpečenie koordinácie prác a ich vykonávanie podľa stanovených postupov.

  1. Rozdelenie zodpovednosti medzi robotníkov a vedúcich

Teda určiť práce, ktoré budú zabezpečovať vedúci a za ostatné práce budú niesť zodpovednosť robotníci.

Taylorov prístup sa postupne rozšíril do mnohých podnikov, pretože sa vďaka nemu výrazne zvýšila produktivita práce a znížili sa náklady. Na druhej strane taylorizmus priniesol pre robotníkov nielen monotónnu prácu odvodenú od ich špecializácie na výkon operácií, ale hlavne neustály a vyčerpávajúci boj o výšku individuálnej odmeny, a to z dôvodu neustáleho spevňovania a sprísňovania noriem stanovovaných na úrovni špičkových výkonov.

Vedecké riadenie vo svojich počiatkoch znamenalo veľké ekonomické efekty pre podnikateľov a manažérov, no výrazne nepriaznivé dopady na robotníkov.

Henry Fayol (1841 - 1925)

Bol banským inžinierom a stal sa až generálnym riaditeľom bansko-hutníckeho podniku.

Zlá situácia v podniku ho priviedla k tomu, že začal skúmať, aký vplyv má organizácia a riadenie na dosahované výkony a zisk. Výsledkom jeho práce bolo to, že podnik, ktorý bol na pokraji úpadku, začal pod jeho vedením opäť prosperovať. Rozpracoval teóriu administratívneho riadenia.

Hlavné zásady teórie administratívneho riadenia:

  • deľba práce
  • autorita a zodpovednosť
  • disciplína
  • jednotné riadenie a prikazovanie
  • podriadenosť čiastkových záujmov celku
  • centralizácia

Vymedzil päť základných funkcií riadenia:

  • predvídanie - stanovenie budúcich cieľov a postupov ako ich dosiahnuť
  • organizovanie - zabezpečenie hmotných a ľudských zdrojov ako aj vytváranie podmienok na vykonávanie plánovaných činností
  • prikazovanie - prideľovanie úloh a inštrukcií podriadeným
  • koordinovanie - zosúlaďovanie činností pracovníkov
  • kontrola - overovanie súladu plánu s dosahovanými skutočnými výsledkami a návrhy opatrení v prípade zistených rozdielov

Max Weber (1864 – 1920)

Nemecký sociológ, ktorý vytvoril byrokratický model organizácie. Byrokracia sa v tomto prípade chápe ako systém pevných noriem, pravidiel a povinností.

Princípy byrokratického modelu organizácie podľa M. Webera

  1. Deľba práce je základom organizácie.
  2. Je potrebné presne definovať práva a povinnosti každého pracovníka.
  3. V každej organizácii musí pôsobiť sústava pravidiel, ako sú normy, opisy činností a inštrukcie, ako pracovať.
  4. Práca je služba, pri ktorej je potrebné dodržiavať presne vymedzené pravidlá.
  5. Vedúci pracovník je povinný vytvárať podmienky disciplíny, stability a fungovania byrokratickej organizácie a zabezpečovať jej efektívnosť.

Akúkoľvek odchýlku od formálnych vzťahov Weber hodnotí ako znižovanie efektívnosti organizácie. Neskoršie výskumy a prax však potvrdili, že neformálne vzťahy zohrávajú v manažmente podniku veľmi dôležitú úlohu. Umožňujú pružnosť manažmentu, kvalitu manažérskych rozhodnutí a prekonávať ustrnulosť a zotrvačnosť organizácie.

Henry Ford (1863 – 1947)

Vyučil sa za strojníka a neskôr založil vlastnú spoločnosť na výrobu automobilov -Ford Motor Company. Úspech získal výrobou jednoduchého, univerzálneho a cenovo dostupného automobilu,

dnes legendárneho modelu T.

Sústredenie výroby len na jeden typ automobilu, normalizovanie jeho jednotlivých častí, ako aj vyrábanie veľkého množstva kusov si vyžiadalo špeciálny nový typ výroby, ktorou bola hromadná výroba. Jej zavádzanie umožňovalo rozčleniť pracovnú operáciu na najjednoduchšie úkony a tým aj špecializáciu strojov aj robotníkov na jeden, poprípade niekoľko týchto úkonov. Takto bolo možné maximálne využiť stroje, ale aj nekvalifikovaných pracovníkov, ktorí sa naučili vykonávať iba niektoré operácie a tieto stále opakovali.

Urobil zmenu aj v doprave materiálu od jedného pracovného miesta k druhému. Uplatňoval zásadu, že materiál musí prichádzať k pracovníkovi a nie opačne. Dopravu medzi operáciami zabezpečovali tzv. konvejery, buď vo forme dopravného pásu alebo koľajníc, ťahacích reťazí a pod. Cieľom bolo zabezpečiť plynulosť materiálového toku a znížiť všetky stratové časy.

  1. Ford bol predovšetkým pragmatik. Jadro problému videl v tom, že je potrebné najprv uspokojiť zákazníka t.j. najprv vyrobiť to, čo ľudia požadujú, a to za prijateľnú cenu. Súčasne je potrebné vyplácať také mzdy, aby si tento výrobok mohli kúpiť. Preto pri výrobe svojich výrobkov presadzoval hromadnú výrobu. Tienistou stránkou bola monotónnosť práce.

Medzi tých, ktorí sa pokúšali napodobniť jeho prístup bol Tomáš Baťa.

Neoklasická teória – teória ľudských vzťahov

Sústreďuje sa na psychologicko-sociologickú stránku riadenia.Skúma vzťahy v pracovných skupinách, osobné a skupinové záujmy pracovníkov, vplyv podmienok pracovného a sociálneho prostredia, problémy spolupráce a spôsoby riešenia konfliktov a pod.

Medzi hlavných predstaviteľov neoklasickej školy manažmentu patrí Elton Mayo (1880 -1949). Tvrdí, že na výsledky práce majú vplyv okrem technických podmienok výrobného procesu a fyzických potrieb ľudí aj sociálne a psychologické faktory. Odporúča preto manažérom, aby venovali väčšiu pozornosť sociálnym faktorom a zlepšovaniu medziľudských vzťahov na pracovisku a vzťahov v pracovných skupinách.

Súčasné koncepcie manažmentu

Americký manažment Japonský manažment

  • krátkodobé zamestnanie - celoživotné zamestnanie
  • individuálne rozhodovanie - kolektívne rozhodovanie

a individuálna zodpovednosť a kolektívna zodpovednosť

  • formálna autorita vedúceho - neformálna autorita vedúceho založená založená na jeho postavení na sile vplyvu osobnosti vedúceho

v hierarchii organizácie

  • dôraz na finančné výsledky - dôraz na kvalitu a zlepšovanie

Európsky manažment

Má veľa spoločného s americkým manažmentom, no zachováva aj tradičné európske prvky.

V Európe už tradične malo silný vplyv sociálne cítenie a tlak na riešenie sociálnych problémov. Európa bola kolískou účtovníctva, rozpočtovníctva a kalkulácií a kládla dôraz na budovanie vnútropodnikových informačných systémov. Významným predstaviteľom je

Tomáš Baťa (1876 – 1932).

Uplatňoval Taylorove zásady riadenia, no vypracoval vlastný, Baťov systém riadenia.

Základom bolo rozdelenie podniku na samostatné účtovné jednotky, ktorými boli dielne, oddelenia, predajne. Každá takáto samostatná jednotka nakupovala materiál a polovýrobky od predchádzajúcej, uskutočňovala na nich príslušné operácie a predávala ich ďalšej jednotke. Po

splnení plánu dostala jednotka tzv. podiel na zisku. Pri nedodržaní plánu musela nasledujúcej jednotke zaplatiť penále. Zavedením tejto samosprávy sa podarilo vytvoriť jednoduchú organizáciu, základom ktorej bola samostatná účtovná jednotka s podrobnou evidenciou o majetkovom stave.

Podiely na zisku sa robotníkovi vyplácali iba do určitej časti, spravidla v polovičných sumách a zvyšok sa zadržiaval na tzv. osobných účtoch. Tieto predstavovali podiel robotníka na kapitáli závodu. Baťa tieto zdroje využíval na financovanie rozvoja podniku.

Baťa kládol dôraz na plánovanie, a to polročné, týždenné a denné plány. Súčasťou každého rozhodnutia bola ekonomická kalkulácia. Výraznú funkciu mala podľa neho stimulácia pracovníkov založená na samostatnosti a zodpovednosti. Zavedenie pásovej výroby vyžadovalo plnenie skupinových úloh, dobrú koordináciu práce a vysokú kvalitu.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Manažment

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.025 s.
Zavrieť reklamu