Manažéri

Manažéri

Na vykonávanie manažérskych funkcií sa vyžadujú špecifické znalosti a schopnosti, ktorými sa manažéri odlišujú od ostatných pracovníkov. Sú to predovšetkým schopnosti, resp. umenie riadiť, t.j. vytyčovať ciele a dosahovať ich.

Vznik profesie manažéra

Vznik tejto náročnej a pre mnohých lákavej profesie súvisí s vývojom tórie a praxe manažmentu. V začiatkoch boli spravidla úzko spojené funkcie vlastníka, výkonného pracovníka a manažéra. Aj prví významní manažéri, napr. Henry Ford alebo Tomáš Baťa, začínali ako vlastníci-podnikatelia. Charakteristické pre týchto prvých manažérov-priekopníkov bolo to, že na ich schopnostiach obvykle stál, rástol alebo padal celý podnik. Boli ti spravidla silné a výrazné osobnosti.

S vývojom teórie a praxe manažmentu sa postupne:

• oddeľujú záujmy vlastníkov a podnikateľov, vlastníci finančného kapitálu ho zverujú podnikateľom
• oddeľujú záujmy podnikateľov a manažérov, podnikatelia poverujú výkonom manažérskych funkcií profesionálnych manažérov
• medzi manažérmi nastáva deľba práce a špecializácia oddeľuje vrcholový manažment od stredného a prvolíniového.

Oddeľovanie vlastníkov, podnikateľov a manažérov súvisí s ich záujmami a cieľmi:

• vlastníci – zhodnocovanie investovaného kapitálu, vyplácanie dividend v rámci rozdeleného zisku, rast hodnoty majetku
• manažéri – rast veľkosti podniku, vysoké právomoci a možnosti rozhodovať, prestížne postavenie a spoločenské uznanie
• zamestnanci – rast miezd, stabilita v zamestnaní, možnosť uplatnenia vedomostí a zručností

Manažérom je každý, kto spĺňa nasledovné charakteristiky:

• riadi prácu iných a preberá za ňu zodpovednosť
• jeho funkciou je vykonávať základné funkcie manažmentu – plánovanie, organizovanie,vedenie a

Úrovne manažérov:

• vrcholoví manažéri – sú na najvyššej hierarchickej úrovni manažmentu podniku. Ich úlohou je riadiť činnosť podniku ako celku a usmerňovať činnosť manažérov nižších úrovní tak, aby podnik naplňoval stanovené ciele. Vrcholových manažérov poverujú spravidla vlastníci alebo orgány spoločnosti.
• Manažéri strednej línie – stoja na čele útvarov a vnútropodnikových jednotiek oblasť výroby, predaja, marketingu, financií, … Vyberajú si ich spravidla vrcholoví manažéri a ich podriadenými sú manažéri nižších hierarchických úrovní.
• Manažéri prvej línie – majstri, vedúci oddelení, vedúci dielní, nemajú podriadených ďalších manažérov ale výkonných pracovníkov – robotníkov, referentov a

• manažéri – generalisti sú to riaditelia podnikov, závodov, vedúci prevádzok, majstri dielní. Zodpovedajú komplexne za chod celej organizačnej jednotky – podniku, závodu, prevádzky, dielne, t.j. za všetky jej oblasti činnosti (technické, personálne, obchodné, účtovné, finančné, …)

. Na výkon týchto všetkých činností využívajú prácu odborných útvarov, do čela ktorých stavajú manažérov-špecialistov.

• Manažéri – špecialisti sú manažérmi s užšou špecializáciou zameraní na určité činnosti – marketing, výskum a vývoj, personalistika, účtovníctvo, informatika,... Nemajú spravidla kompetncie a rozhodovacie právomoci manažérov-generalistov, ale majú vedomosti a schopnosti riešiť špeciálne problémy a usmerňovať činnosti vo vymedzených

Manažéri-generalisti a manažéri-špecialisti sa v rámci manažmentu podniku vzájomne dopĺňajú. Špecialisti pomáhajú generalistom vnášať do rozhodovania detailnejšie a analytickejšie pohľady a generalisti pomáhajú špecialistom do ich pohľadov vnášať prvok komplexnosti, celostnosti t.j. riešiť veci vo vzájomných súvislostiach.

V rámci výkonu svojich manažérskych funkcií sa manažéri dostávajú do dvoch druhov vzťahov:

1. formálne vzťahy – sú odvodené od organizačnej štruktúry a vyjadrujú:

- vzťahy nadriadenosti – vedúci odboru je nadriadený vedúcim oddelení

• vzťahy podriadenosti - vedúci prevádzky je podriadený riaditeľovi závodu
• vzťahy spolupráce na rovnakej hierarchickej úrovni – vedúci všetkých oddelení marketingového úseku spolupracujú pri tvorbe marketingového plánu na budúci rok
• tímovú prácu pri riešení úloh v rámci projektov – riaditeľ podniku vytvoril tím riešiteľov a oficiálne ich poveril riešením projektu zavádzania novej technológie do výroby. Členmi tímu sa stali pracovníci viacerých funkčných oddelení – technici, technológovia, ekonómovia,...

1. neformálne vzťahy – nie sú vytvorené na základe existujúcej organizačnej štruktúry, ale na existujúcich rodinných väzbách, priateľstve, spoločnej účasti v kluboch, politických stranách,...

Manažéri v rámci procesu manažmentu plnia funkcie :

• základné – plánovanie, organizovanie, vedenie ľudí, kontrola
• prierezové
• – analyzovanie teda rozkladanie celku na časti, skúmanie vzťahov medzi nimi
• - rozhodovanie
• - komunikovanie, teda výmena informácií medzi manažérmi navzájom, ale aj
• manažérmi a zamestnancami

Osobnosť manažéra

Činnosti, ktoré manažér vykonáva možno zhrnúť do troch typov manažérskych rolí:

• interpersonálne roly – manažér reprezentuje organizáciu ako jej oficiálny predstaviteľ, zodpovedá za jej chod
• informačné roly – musí sledovať vonkejšie (trh) i vnútorné prostredie organizácie, získavať informácie a poskytovať ich podriadeným i nadriadeným
• rozhodovacie roly – rozhoduje, ako získavať zdroje, ako využívať podnikateľské príležitosti, ako riešiť problémy,...

Pozitívne vlastnosti manažéra:

• iniciatívnosť – schopnosť vynaliezavo a tvorivo vytyčovať ciele a vyhľadávať cesty na ich dosiahnutie, v opačnom prípade hovoríme o pasivite a ľahostajnosti
• samostatnosť – schopnosť rozhodovať a konať na základe vlastných úvah, opakom je nesamostatnosť
• rozvážnosť – schopnosť rozhodovať a konať až po dôkladnom zhodnotení dôsledkov, opakom je unáhlenosť
• rozhodnosť – schopnosť rozhodovať sa aj v konfliktných situáciách a rozhodnutia aj realizovať, opakom je nerozhodnosť

• cieľavedomosť – schopnosť cieľavedomej, organizovanej a koordinovanej činnosti, ako aj kontroly plnenia stanovených cieľov, opakom je chaotickosť
• zodpovednosť – schopnosť realizovať plánované úlohy, uvedomovať si ich zmysel a uvedomovať si aj seba ako činiteľa, ktorý ovplyvňuje plnenie úloh, opakom je nezodpovednosť
• zásadovosť – schopnosť presadzovať spoločensky uznávaný systém hodnôt a noriem aj v prípade, že sú v rozpore s osobnými výhodami, opakom je bezzásadovosť
• disciplinovanosť – schopnosť ovládať sa, regulovať svoje správanie v záujme vytýčených cieľov, opakom je nedisciplinovanosť
• vytrvalosť – húževnatosť pri prekonávaní prekážok, opakom je vrtkavosť
• optimizmus – zmysel orientovať sa na pozitívne veci a ciele, s čím súvisí aj viera v úspech, opakom je pesimizmus
• fantázia – schopnosť vytvárať si predstavy, vízie, opakom je stereotyp
• emocionálna a citová vyváženosť – schopnosť nepodliehať negatívnym emóciám ako sú hnev, závisť, žiarlivosť, opakom je citová nevyrovnanosť

Pre vykonávanie manažérskych funkcií sú potrebné predpoklady a zručnosti:

• vrodené predpoklady – hlavne temperament čiže štýl práce manažéra a inteligencia čiže schopnosť klásť otázky, objavovať a riešiť problémy, súvisí aj s predstavivosťou, zdravým úsudkom, schopnosťou účinej komunikácie,...
• získané predpoklady – získané výchovou, výcvikom, vzdelávaním, ide teda o vedomosti, skúsenosti,...
• technické zručnosti – schopnosť uplatňovať špecifické metódy a postupy, napr. metóda tvorby plánov, rozhodovania,...
• interpersonálne zručnosti – schopnosť pracovať s ľuďmi – viesť ich, motivovať, komunikovať, riešiť konflikty, podporovať tímovú prácu,...
• koncepčné zručnosti – schopnosť rozlišovať priority, chápať veci vo vzájomných vzťahoch,..
• projekčné zručnosti – schopnosť nachádzať praktické riešenia a realizovať ich

Pre výkon funkcie manažéra je dôležitá aj autorita, ktorá môže byť:

• formálna – vyplýva z postavenia v organizačnej štruktúre
• prirodzená – vyplýva z jeho osobných vlastností a schopností. Sú manažéri, ktorí majú nižšie postavenie, ale napriek tomu ich názory rešpektujú i manažéri na vyšších hierarchických úrovniach. Títo manažéri majú prirodzenú, neformálnu