Výrobná základňa v poľnohospodárstve

Výrobná základňa v poľnohospodárstve

Výrobná základňa v poľnohospodárstve, výrobné odvetvia a ich členenie, vzťahy medzi výrobnými a servisnými odvetviami. Metódy stanovenia potreby ZAMESTNANCA a mechanizačných prostriedkov

Výrobná základňa v poľnohospodárstve predstavuje ohraničené územie pôdneho fondu určitého podnikateľského agrosubjektu, na ktorom sa uskutočňujú procesy premeny (transformácie) surovín, materiálov, polotovarov, energie a informácií na žiadané produkty a služby s cieľom dosahovania ekonomickej prosperity. Z podnikového a výrobného pohľadu je výrobná základňa tvorená množinou prvkov, t.z. pracovníkov, výrobných faktorov (zdrojov) a vstupných prvkov usporiadaných v určitom funkčnom priestore, ktorých cieľom je produkcia výrobkov a poskytovanie služieb s cieľom uspokojiť potreby trhu a dosahovať zisk.

Obsahom výrobnej základne je racionálne usporiadanie jej sociálnych a vecných prvkov v čase a v priestore tak, aby sa dosiahla maximálna produkcia žiadaných výrobkov (činností) pri relatívne minimálnej spotrebe zdrojov a prvkov výroby. Funkciou výrobnej základne sú výrobné procesy a naopak výrobnými procesmi sa realizuje samotná výrobná základňa. Rozsah, charakter a štruktúru výrobnej základne určujú:

· druhy prvkov (činiteľov) výroby,

· množstvo prvkov výroby,

· vzťahy prvkov výroby,

· výkonnosť prvkov výroby,

· efektívnosť využitia prvkov.

Prvkami sú vlastne pracovné sily, pracovné prostriedky a pracovné predmety.
Rozsah výrobnej základne možno merať aj vyrobenou vlastnou produkciou.
Výrobná základňa je organizovaná v rôznych formách poľnohospodárskej výroby:

· poľnohospodárske družstvá,

· štátne a verejnoprospešné poľnohospodárske podniky,

· akciové spoločnosti,

· samostatne hospodáriaci roľníci,

· výrobno-obchodné spoločnosti,

· obchodné spoločnosti,

· obchodno-akciové spoločnosti,

· ostatné formy organizácie výroby.

Výrobné odvetvie je časť výroby určitej podnikateľskej jednotky, ktorá produkuje jeden alebo niekoľko príbuzných výrobkov pochádzajúcich z toho istého zdroja, ktoré sa však líšia odlišných predmetom a nástrojom práce, technológiou, organizáciou i konečným produktom.
Prvovýrobný agropodnikateľský subjekt predstavuje súbor odvetví, ktoré sa členia z druhového hľadiska na:

· skupinové odvetvia,

· jednotlivé odvetvia.

Okrem toho sa výrobné odvetvia podľa realizovateľnosti výrobkov členia na :

· trhové sú tie odvetvia, ktorých výrobky sú realizované mimo podnikateľskej jednotky

· netrhové výrobné odvetvia sú tie, ktorých výrobky sú spotrebované ako medziprodukt v rámci výrobno-organizačnej jednotky Ďalšiu stránku členenia výrobných odvetví predstavuje podiel produkcie daného odvetvia alebo skupiny odvetví na celkovom objeme trhovej produkcie:

· hlavné, ktoré sa zúčastňujú najväčším podielom na tvorbe trhovej produkcie podnikateľského subjektu

· doplňujúce sa zúčastňujú doplňujúcim podielom na tvorbe trhovej produkcie subjektu

· vedľajšie odvetvia sú tie, ktoré v maximálnej miere využívajú prírodné a ekonomické podmienky agrosubjektu

Väzby medzi výrobnými odvetviami – väzby medzi odvetviami majú svoju:

· ekonomickú stránku – je daná tvorbou produkcie, hodnoty a zisku,

· materiálnu stránku – je daná biologickou, technickou a pracovnou podstatou, v základe ju tvoria nároky výrobných odvetví na jednotlivé faktory výrobného procesu. Konkrétne sa to prejavuje v požiadavkách na:

– pôdu

– pracovníkov

– prostriedky hmotného investičného majetku

– výstupy z iných odvetví
Vzťahy medzi výrobnými odvetviami, ktoré vyplývajú z nárokov odvetví na faktory výrobného procesu môžu byť:

· konkurenčné (súťaživosti),

· podpory (obojstranné pôsobenie),

· závislosti (jednostranné pôsobenie),

· vzájomné doplňovanie,

· neutrálne.

Pri voľbe výrobných odvetví je potrebné zohľadniť:

1. V rámci odvetví RV

· pôsobenie daného odvetvia na pôdu

· nároky na organické hnojivá

· zaradenie plodiny do osevného postupu

· nároky na jednoúčelové stroje

· nároky na potrebu práce a mechanizačné prostriedky v priebehu vegetácie

2. V rámci odvetví ŽV

· vplyv kombinácie odvetví ŽV na potrebu organických hnojív, objemových krmív a stelív

· optimálnu koncentráciu odvetví ŽV, vzhľadom na životné prostredie

· možnosť adaptovanie pre viac odvetví ŽV

· kombinovanie odvetví ŽV vzhľadom na plynulé a efektívne využitie pracovných síl v priebehu hospodárskeho roka

Na uvedené väzby výrobných odvetví pôsobia sily spôsobujúce zmeny vo výrobe:

· integračné, ktoré pôsobia v smere spájania, resp. kombinovania výrobných odvetví,

· diferenciačné, ktoré spôsobujú vyčleňovanie niektorých odvetví z podnikateľského subjektu .

Metódy stanovenia rozsahu výrobných odvetví:

· bilančná metóda – ktorej podstata spočíva v bilancovaní potrieb a zdrojov jednotlivých výrobných odvetví agrosubjektu,

· ekonomicko-matematické metódy – metódy lineárneho programovania – ide o spôsob spracovania údajov pomocou modernej výpočtovej techniky – Simplexova a iné metódy.

Metódy stanovenia potreby pracovníkov:

· metóda podľa jednotiek pracnosti,

· normatívna metóda,

· matematicko-štatistické metódy,

· metódy lineárneho programovania,

· metóda podľa plánovanej produktivity práce

· metóda stanovenia potreby podľa agrotechnických termínov

Nh Rp x Nč
PP = –––––– alebo PP = ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
UAT počet kalendárnych dní v AT x Kmpd x počet hodín

Kde: Nh – normohodiny, UAT – upravený agrotechnický termín, Rp – rozsah práce (ha), Nč – norma času v h.ha-1, Kmpd – koeficient možných pracovných dní v danom mesiaci, AT – počet kalendárnych dní agrotechnického termínu

Metódy stanovenia potreby mechanizačných prostriedkov

· jednoduché matematicko-štatistické metódy,

· normatívna metóda,

· metóda stanovenia podľa AT (agrotechnických termínov),

· ekonomicko-matematické metódy.

Normatívne metódy potreby mechanizačných prostriedkov „ps“ možno využiť pre:

1. stanovenie potreby jednoúčelových strojov „ps“ (kombajny, rozmetávače...),
U kde: U – plánovaný rozsah prác stroja v ha,
ps = ––-–––––– Wsez – sezónna výkonnosť (plánovaný normatív)
Wsez jedného stroja v ha

2. výpočet potreby traktorov „pt“
výmera subjektu (ha)
pt = –––––––––––––-––––––––––––––––––––-
normatívna výmera pôdy v ha na 1 traktor

alebo
výmera subjektu (ha)
pt = –-–––––––––––––––––– x normatívna výmera pôdy v ha na 1 traktor
1 000