Plánovanie a jej časti

Plánovanie a jej časti

Plánovanie

Plánovanie určuje budúci stav riadených objektov (organizácií) a stanovuje cesty (aktivity, činnosti), ktoré sú nutné k dosiahnutiu vytýčeného cieľa.
Plánovanie teda môžeme definovať ako manažérsku aktivitu zameranú na budúci vývoj organizácie (napríklad stať sa úspešnou cestovnou kanceláriou). Alebo –

► Plánovanie je projektovanie budúceho stavu. ◄

Výsledok plánovania je plán:
v je to vlastne konkrétna cesta, ktorá vedie k vytýčenému cieľu
v určuje nám postupy, činnosti, opatrenia
v často sa miesto pojmu plán používa najmä v kultúre pojem – program (napríklad divadla), kalendár (napríklad hudobných festivalov), projekt (napríklad animačnej činnosti)
Každé plánovanie si stanovuje svoj cieľ:
v definujeme ho ako konečný stav, ku ktorému by mali smerovať všetky plánované činnosti (napríklad plne obsadiť všetky plánované zájazdy)

Plánovanie plní v každej organizácií nasledujúce úlohy:
v je nástrojom rozvoja organizácie, čiže od hlavného plánu sa odvíjajú plány jednotlivých zložiek organizácie (napríklad od plánu zájazdov CK sa odvíjajú plány zájazdov pre jednotlivé destinácie)

v prostredníctvom plánovania sa realizujú všetky zmeny vo vnútri organizácie (napríklad CK prejde z domácej turistiky na zahraničnú)
v plánovanie zabezpečuje koordináciu jednotlivých zložiek organizácie (napríklad, aby doprava bola prispôsobená jednotlivým turnusom)
Pri plánovaní cieľov musíme dodržiavať určité požiadavky:

• určiť si prioritu – to znamená vytýčiť si hlavný cieľ našej činnosti (napríklad dosiahnuť čo najvyššie percento obsadenia zájazdov)

• pri plánovaní sa snažíme dodržiavať merateľnosť – čiže snažíme sa ciele konkretizovať čo najpresnejšie (napríklad do Tuniska ponúkneme zájazd pre 255 ľudí) – nepoužívame slová „malo by sa“, „bolo by potrebné“, „obsadíme asi tri stovky miest“ a pod.

• vytýčené ciele musia spĺňať požiadavku primeranosti – naplánovať môžem len to, na čo mám zdroje (napríklad ak mám jeden autobus, nemôžem naplánovať zájazd pre 100 osôb), ďalej musím sledovať aj okolitý vývoj (politický, ekonomický, sociálny) – napríklad nebudem ponúkať zájazdy do oblasti, v ktorej prebieha vojnový konflikt

Pri plánovaní nesmieme zabudnúť na zdroje, pod ktorými chápeme rôzne materiálne a nemateriálne prvky, potrebné k dosiahnutiu vytýčeného cieľa.
K zdrojom radíme finančné prostriedky, personálne zabezpečenie, kapacity (priestorové, skladové, výrobné), materiálne zabezpečenie, informačné zabezpečenie, know-how, infraštruktúru a pod..

Pri zostavovaní plánov dodržiavame všeobecne platné postupy:
v konkretizujeme ciele a zámery – musí nám byť jasné, či ideme plánovať
v zabezpečíme čo najširšie informačné zdroje – čo, kde, kedy a s kým
v vypracujeme návrh plánu a zoznámi s ním všetkých zainteresovaných, aby sa mohli k návrhu vyjadriť

v opravíme plán v súlade s pripomienkami, vyjadreniami a požiadavkami všetkých zainteresovaných
v upravený plán vydáme v konečnej podobe a dáme ho schváliť
► Schválenie plánu musí mať písomnú podobu (napríklad musí byť podchytené v zápisnici z pracovnej porady). ◄
Schválený plán sa stáva záväzným pre všetkých pracovníkov organizácie.

Plány, ktoré si organizácie zostavujú môžeme deliť podľa rôznych hľadísk, ale najčastejšie je to:

v časové hľadisko –
• dlhodobé (strategické) na viac ako 5 rokov
• strednodobé, spravidla na 1 až 5 rokov
• krátkodobé (často sa stretneme s výrazom operatívne), spravidla na rok a menej

v obsahové hľadisko –
• finančné plány – v praxi sa používa pojem ► rozpočet ◄
• personálne plány – zamestnanosť a ľudské zdroje
• časové plány (sú to vlastne scenáre) divadiel, kín, ale aj cestovné poriadky, rozvrh hodín a pod.
• programové plány – rôzne ponukové katalógy CK, projekty detských táborov, ale aj jedálne lístky a pod.